1. Vymedzenie pojmu kolízny opatrovník ....................................................................... 4
2. Ustanovenie kolízneho opatrovníka a　jeho funkcia ..................................................... 4
3. Procesné postavenie kolízneho opatrovníka ................................................................ 7
4. Zastúpenie úradu práce, sociálnych vecí a　rodiny ustanoveného súdom za kolízneho opatrovníka dieťaťu iným úradom práce, sociálnych vecí a　rodiny ........................... 9
5. Zisťovanie pomerov dieťaťa a　názoru dieťaťa ........................................................... 10
6. Sprístupňovanie informácií zo spisovej dokumentácie dieťaťa vedenej na úrade

1. Sociálne poradenstvo .................................................................................................. 15
2. Pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov ....................... 17
   1. Psychologická pomoc ................................................................................................. 17
   2. Mediácia ako odborná metóda na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v　rodine.. 17
3. Zisťovanie pomerov .................................................................................................... 18
4. Zisťovanie názoru dieťaťa ........................................................................................... 19

2. Špecifiká výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a　sociálnej kurately v　konaní o　zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti ............................... 20
3. Činnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a　sociálnej kurately po právoplatnom rozhodnutí súdu ............................................................................................................... 22

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK ............................................................................... 25

Interná norma upravuje postup zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a　rodiny, odborov sociálnych vecí a　rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a　sociálnej kurately pri vykonávaní funkcie kolízneho opatrovníka a　pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a　sociálnej kurately v　súvislosti s　výkonom funkcie kolízneho opatrovníka.

Ústredie práce, sociálnych vecí a　rodiny vydáva internú normu vzhľadom na legislatívne zmeny v　zákone č. 36/2005 Z. z. o　rodine v　znení neskorších predpisov, v　zákone č. 305/2005 Z. z. o　sociálnoprávnej ochrane detí a　o　sociálnej kuratele a　o　zmene a　doplnení niektorých zákonov v　znení neskorších predpisov a　v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v　znení neskorších predpisov.

V　zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v 　znení neskorších predpisov, má maloleté dieťa spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. Podľa § 31 zákona č. 36/2005 Z. z. o　rodine v　znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o　rodine”), rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Žiadny z　rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k　rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. V　takomto prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v　konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Zákon o　rodine zavádza pre tento typ opatrovníka legislatívnu skratku “kolízny opatrovník”.

Kolízny opatrovník je procesným opatrovníkom “ad hoc” pre určité konkrétne konanie alebo pre určitý právny úkon a nemožno ho stotožňovať s　opatrovníkom v　zmysle ustanovenia § 60 a　§ 61 zákona o　rodine. Opatrovník podľa § 60 a § 61 zákona o　rodine je hmotnoprávnym opatrovníkom – ustanovený “ad hoc”.

V　zmysle § 31 ods. 3 zákona o rodine kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v　prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z　vážneho dôvodu maloleté dieťa v　konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Za vážne dôvody možno považovať situácie, kedy　žiaden z　rodičov nie je schopný zastúpiť maloleté dieťa v　konkrétnom prípade a zastúpenie maloletého dieťaťa sa neodkladne v　danom prípade vyžaduje.

Uznesením súd určí rozsah práv a povinností kolíznemu opatrovníkovi tak, aby boli dostatočne a objektívne chránené záujmy maloletého dieťaťa.

Právo zastupovať maloleté dieťa zo zákona o　rodine patrí obom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia sa dohodnú na výkone rodičovských práv a　povinností, ako i na obsahu právneho úkonu vo vzťahu k　dieťaťu. Pri bežných veciach môže za dieťa konať každý z　nich samostatne, nie je potrebné, aby konali spoločne. V　iných než bežných veciach je potrebné zistiť aj stanovisko, resp. vyjadrenie druhého rodiča, teda, či s　prejavenou vôľou zastupujúceho rodiča súhlasí. Ak by tento súhlas nedal, bol by dôvod pre rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov. Za iné než bežné veci možno považovať napr. nadobudnutie nehnuteľnosti, predaj nehnuteľnosti alebo zaťaženie nehnuteľnosti, poskytnutie pôžičky, odmietnutie dedičstva a　podobne. Súd právny úkon schváli vtedy, ak je schválenie právneho úkonu v　záujme maloletého.

Maloleté dieťa nie je možné zastupovať vždy pri všetkých úkonoch, keďže niektoré svojou povahou vylučujú, aby ich za zastúpeného urobil niekto iný. Ide o právne úkony, na ktoré má maloletý sám spôsobilosť, pretože mu zo zákona patria. Ako príklad uvádzame niektoré právne úkony, ktoré môže urobiť maloleté dieťa

• uznať otcovstvo pred súdom, pričom zastúpenie zákonným zástupcom v　takomto prípade je vylúčené,

• ako 15 ročné maloleté dieťa môže vyhotoviť závet len vo forme notárskej zápisnice,

• maloleté dieťa staršie ako 16 rokov môže podať návrh na súd na povolenie uzavretia manželstva,

• maloleté dieťa staršie ako 16 rokov môže podať návrh na súd na priznanie rodičovských práv vo vzťahu k　osobnej starostlivosti o　maloleté dieťa

Zastúpenie je zásadne možné pri všetkých právnych úkonoch majetkového charakteru. Ak zákonný zástupca spravuje majetok dieťaťa a　nejde o　bežnú vec, potom je na nakladanie s　týmto majetkom potrebné schválenie súdom. Súhlas súd udeľuje v　konaní vo veci　starostlivosti o　maloletých.

Zákon o　rodine v　právnych vzťahoch medzi rodičmi a　ich maloletými deťmi obsahuje vlastnú, špeciálnu právnu úpravu pre prípad kolízie záujmov. Vychádza zo zásady, že maloletému dieťaťu je potrebné poskytovať zvýšenú ochranu jeho práv a　právom chránených záujmov ako zastúpeného dieťaťa. Preto potenciálna možnosť rozporu záujmov medzi rodičmi a　maloletými deťmi alebo medzi maloletými deťmi navzájom zastúpenými tým istým rodičom stačí na to, že žiaden z　rodičov nemôže zastupovať svoje dieťa.

Rodičia nemôžu zastupovať svoje maloleté deti v súdnych　konaniach, v　ktorom sú účastníkmi rodičia aj deti. Ide o　konania, v　ktorých súd upravuje výkon rodičovských práv a　povinností, t.j. rozhoduje o　rozvode manželstva a　úprave práv a　povinností na čas po rozvode manželstva, o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, do starostlivosti jednému z　rodičov, do náhradnej osobnej starostlivosti, o　úprave práv a　povinností počas trvania manželstva, o　zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, o　osvojení, o　osvojiteľnosti, o　nariadení ústavnej starostlivosti, dedičské konanie, konanie o určenie otcovstva, zapretie otcovstva a　podobne.

Súd po preskúmaní podmienok konania, predovšetkým svojej miestnej príslušnosti, po začatí konania ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka uznesením. Pred začatím konania vo veci samej, ak sa začalo konanie o　vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví výchovné pomery maloletého dieťaťa, je tiež potrebné ustanoviť kolízneho opatrovníka. Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a　rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a　sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a　sociálnej kurately (ďalej len “orgán SPODaSK”) má právo do 15 dní od doručenia uznesenia o　ustanovení za kolízneho opatrovníka podať proti tomuto uzneseniu odvolanie.

Zákon o　rodine upravuje, v　ktorých prípadoch prichádza do úvahy ustanovenie kolízneho opatrovníka ako procesného opatrovníka “ad hoc”. Ide o　nasledovné prípady:

1. v　konaní, alebo pri právnom úkone hrozí potenciálna kolízia záujmov rodiča ako zákonného zástupcu a　jeho maloletého dieťaťa ako zastúpeného,

2. v　konaní alebo pri právnom úkone hrozí potenciálna kolízia záujmov viacerých detí rodiča, ktorý je zákonným zástupcom čo i　len jedného z　nich,

3. ak je potrebné za dieťa konať a　maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu (nie je ním ani jeden rodič, nebol ustanovený poručník podľa § 56 zákona o　rodine, nebol ani ustanovený hmotnoprávny opatrovník podľa § 57 ods. 4 zákona o　rodine),

4. ak je potrebné za dieťa konať a　maloleté dieťa má síce zákonného zástupcu, ale tento nemôže z　vážneho dôvodu maloleté dieťa v　konaní alebo pri určitom úkone zastupovať. Pritom je však nevyhnutné, aby sa súdu preukázalo, že zákonný zástupca skutočne z　vážnych dôvodov nemôže úkon vykonať, resp. zastupovať maloletého v　konaní.

Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa v　konaní pred súdom vo veci samej týkajúcej sa starostlivosti súdu o　maloletých, alebo v　schválení právneho úkonu za maloletého.

Ak je potrebné dočasne upraviť výchovné pomery maloletého dieťaťa a　záujem dieťaťa si vyžaduje dočasnú úpravu pomerov (ide o konanie　o　vydanie predbežného opatrenia podľa §76 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len “Občiansky súdny poriadok”), súd ustanoví dieťaťu kolízneho opatrovníka.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi konania, aby platil výživné (na dieťa) v　nevyhnutnej miere.

Podľa §76 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z　rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Ak bolo konanie o　nariadenie predbežného opatrenia začaté na návrh orgánu SPODaSK, alebo aj bez návrhu v　zmysle § 75a Občianskeho súdneho poriadku, teda ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, pri nariadení predbežného opatrenia nemusí byť maloleté dieťa zastúpené. Ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ho zákonný zástupca nemôže v　konaní zastupovať, ustanoví súd maloletému dieťaťu opatrovníka bezprostredne po uskutočnení výkonu predbežného opatrenia.

V　konaní o　nariadení predbežného opatrenia súd rozhodne aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Uznesenie o　nariadení predbežného opatrenia sa doručí všetkým účastníkom konania. V　prípade, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý alebo odmietnutý, uznesenie sa nedoručuje ostatným účastníkom konania, len navrhovateľovi.

Kolízny opatrovník sleduje záujem dieťaťa v jednotlivých 　konaniach vo veciach maloletých, kedy dochádza alebo môže dôjsť ku kolízii záujmov dieťaťa a záujmov jeho zákonných zástupcov, v　dôsledku čoho sú títo zo zastupovania dieťaťa de iure vylúčení. Preto funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v　povinnosti objektívne chrániť práva a　právom chránené záujmy dieťaťa v　konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k　prejednávanej veci, ak je to v　jeho záujme.

V　zmysle § 31 ods.4 zákona o rodine funkcia kolízneho opatrovníka zaniká právoplatným skončením právnej veci alebo vykonaním právneho úkonu, na účely ktorého bol ustanovený.

Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v　konaní pred súdom má postavenie účastníka konania.

Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k　tomu, že v　priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v　konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s　prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k　prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a　skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v　konaniach, v　ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. O　tomto sú účastníci konania a　kolízny opatrovník poučení súdom.

Z　procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v　konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z　objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a　musia byť riadne zdôvodnené.

Jednou z　procesných zásad občianskeho súdneho konania je zásada ústnosti. Umožňuje kolíznemu opatrovníkovi, aby všetky zistené skutočnosti z　prešetrenia pomerov, ktoré písomne oznámil súdu, ako i　nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a　to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i　súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať. Kolízny opatrovník má právo žiadať, aby súd protokoloval tie výroky týkajúce sa ochrany práv a právom chránených záujmov maloletých detí, ktoré on považuje za dôležité, ak tak súd počas pojednávania neurobil.

Vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i　písomná správa doručená súdu sú z　procesného hľadiska tak dôležité dôkazy, ktorými významnou mierou prispievajú k　objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v　záujme dieťaťa o　úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a　správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán SPODaSK vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom. Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov dieťaťa, ako i　jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie) súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a　povinností, pričom tento musí byť v　súlade so záujmom dieťaťa. Návrh (odporúčanie) kolízneho opatrovníka, akým spôsobom má súd upraviť rodičovské práva a　povinnosti, musí sledovať záujem dieťaťa, musí byť riadne zdôvodnený, podložený vecnými argumentmi a　musí byť presvedčivý.

K procesným právam kolízneho opatrovníka patrí aj právo podať voči rozhodnutiu súdu odvolanie. Zákonné podmienky podania odvolania, lehoty na podanie odvolania, vzdanie sa odvolania a　jeho späťvzatie upravuje Občiansky súdny poriadok (§ 201- § 208).

Z　hľadiska procesného postavenia kolízneho opatrovníka nie je právne žiadnym ustanovením v　Občianskom súdnom poriadku upravená možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi. Nie je tak daná kompetencia súdu ani správneho orgánu v　takejto veci rozhodovať. Účastníci konania majú právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a　rozhodnúť, ak možno mať pochybnosti o　jeho nezaujatosti, a　to najneskôr na prvom pojednávaní, alebo do 15 dní, odkedy sa účastník konania mohol dozvedieť o　dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Námietku zaujatosti možno uplatniť aj voči zapisovateľovi alebo voči inému zamestnancovi súdu.

Ak účastníci súdneho konania (navrhovateľ alebo odporca) namietajú, resp. vyjadrujú nespokojnosť s　postupom orgánu SPODaSK pri výkone funkcie kolízneho opatrovníctva, je potrebné rozlišovať, či podanie voči postupu kolízneho opatrovníka smeruje proti fyzickej osobe, ktorá zastupuje orgán SPODaSK na základe plnej moci v　konaní pred súdom, alebo podanie účastníka konania smeruje proti orgánu SPODaSK ako kolíznemu opatrovníkovi.

Pokiaľ námietka smeruje proti fyzickej osobe – zástupcovi, ktorý zastupuje orgán SPODaSK pred súdom, je v　kompetencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí a　rodiny (ďalej len “úrad”) posúdiť postup zamestnanca a　podľa zistených skutočností úrad zváži potrebu zmeny zamestnanca na zastupovanie v　konaní pred súdom. Zmena zamestnanca je v　kompetencii úradu.

Pokiaľ námietka smeruje proti právnickej osobe - úradu, ktorý je uznesením súdu ustanovený za kolízneho opatrovníka, opodstatnenosť zmeny ustanovenia iného úradu ako kolízneho opatrovníka, je v　kompetencii súdu. Stanovisko pre súd k　námietke zaujatosti a　k　tomu, či je daný dôvod na zmenu kolízneho opatrovníka, dáva ten orgán štátnej správy, od ktorého súd vyžaduje stanovisko.

V　zmysle § 23 Občianskeho zákonníka je zastúpenie, t.j. oprávnenie konať za iného v　jeho mene, možné buď priamo zo zákona, alebo na základe dohody o　plnomocenstve. Dohoda o　plnomocenstve musí spĺňať predpísané náležitosti, musí obsahovať presné identifikačné údaje splnomocnenca aj splnomocniteľa, dátum vystavenia plnej moci, na aký účel je plná moc vystavená, v　akej právnej veci sa predmetné konanie vedie.

I　napriek tomu, že funkcia kolízneho opatrovníka je nezastupiteľná, môže o vykonanie určitého úkonu kolízny opatrovník požiadať iný úrad, ak je to účelné (napr. prešetrenie pomerov dieťaťa v　domácnosti druhého rodiča, prípadne zastupovanie na pojednávaní).

V　praxi môžu nastať dve situácie týkajúce sa zastupovania orgánu SPODaSK, a　to

1. Úrad, ktorý je súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka, požiada iný úrad o　zistenie pomerov maloletého dieťaťa, prípadne názoru dieťaťa, v　obvode ktorého má svoje bydlisko, a　zároveň požiada o　zaslanie správy, resp. podkladov, na základe ktorých kolízny opatrovník vypracuje správu zo zisťovania pomerov, a túto　doručí súdu. Zároveň sa ústne k veci vyjadrí na pojednávaní, vychádzajúc z　podkladov úradu, ktorý zistenie pomerov vykonal.

2. Okresný súd ustanoví za kolízneho opatrovníka úrad, v　obvode ktorého má dieťa svoje bydlisko, a　ktorý sa nenachádza v　obvode sídla okresného súdu. Kolízny opatrovník na požiadanie súdu zistí pomery dieťaťa, jeho názor, vypracuje správu zo zisťovania pomerov dieťaťa a　túto zašle súdu. V　týchto situáciách, ak je účasť kolízneho opatrovníka na pojednávaní, najmä pre veľkú vzdialenosť obtiažna, môže požiadať úrad, ktorý má sídlo v　obvode súdu, ktorý vo veci koná, aby ho zastúpil na pojednávaní, na ktoré ho splnomocní. K　zastupovaniu kolízneho opatrovníka na pojednávaní teda môže dôjsť v　prípade, že konanie v　prejednávanej veci sa vedie na inom súde, ako je územná pôsobnosť príslušného úradu, ktorý je ustanovený za kolízneho opatrovníka.

Na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je s　účinnosťou zákona č. 388/2011 Z.z., ktorým s　mení a　dopĺňa zákon č. 99/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok v　znení neskorších predpisov od 1. 1. 2012 príslušný

• Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v　Bratislave, Krajského súdu v Trnave a　Krajského súdu v　Nitre,

• Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v　Banskej Bystrici, Krajského súdu v　Žiline a　Krajského súdu v　Trenčíne,

• Okresný súd Košice pre obvody Krajského súdu v　Košiciach a Krajského súdu v　Prešove.

V　týchto konaniach vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je potrebné, aby funkciu kolízneho opatrovníka vykonával priamo ten úrad, ktorý bol v　zmysle § 31 zákona o　rodine uznesením príslušného okresného súdu ustanovený za kolízneho opatrovníka dieťaťu. Zastupovanie kolízneho opatrovníka v　uvedených konaniach, je vzhľadom na povahu veci, keďže ide o　konanie s　cudzím prvkom, neprípustné.

Taktiež vo všetkých ostatných　konaniach vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je vždy potrebné posúdiť s　ohľadom na dôležitosť a　vážnosť prejednávanej veci, a　najmä s　ohľadom na dôslednú ochranu práv a　právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, či je vhodné zastúpenie kolízneho opatrovníka iným úradom.

Orgán SPODaSK pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa zisťuje rodinné pomery, bytové pomery a　sociálne pomery dieťaťa na účely rozhodnutia súdu. Pri zisťovaní pomerov dieťaťa vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a　povinností k　maloletému dieťaťu podľa § 31 zákona o　rodine, orgán SPODaSK zisťuje informácie o　spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o　osobnú starostlivosť o　dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v　prípade osobnej starostlivosti o　dieťa obidvoma rodičmi, a　to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o　osobnú starostlivosť o　dieťa obidvoma rodičmi a　posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o　dieťa obidvoma rodičmi s　prihliadnutím na záujem dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a　na názor dieťaťa.

Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán SPODaSK poskytnúť dieťaťu pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec. Musí mať na zreteli, aby nedochádzalo k　násilnému zasahovaniu do súkromia rodiny, resp., aby výkon kolízneho opatrovníctva nemal negatívny dopad na účastníkov konania, osobitne na dieťa.

Zisťovanie pomerov dieťaťa a　názoru dieťaťa vykonáva orgán SPODaSK

1. na dožiadanie súdu, t.j. plnením úlohy, ktoré mu uloží súd v　súvislosti s　konaním vo veci maloletého dieťaťa

1. ako orgánu SPODaSK (ktorý má dané kompetencie v　zmysle zákona č. 305/2005 Z.z. )

2. ako kolíznemu opatrovníkovi (ktorý je ustanovený súdom a zastupuje maloleté dieťa v　konaní)

1. vo svojej pôsobnosti　v zmysle zákona č. 305/2005 Z.z.

V　záujme objektívneho posúdenia veci　vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o　maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť, vychádzajúc z Dohovoru o　právach dieťaťa, ako i　zo zákona o　rodine.

Súd zisťuje názor dieťaťa spravidla prostredníctvom orgánu SPODaSK, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a　jeho rozumovú vyspelosť. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a　v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne. Vtedy väčšinou zisťuje názor dieťaťa mimo pojednávacej miestnosti, otázky kladie spôsobom, aby boli pre dieťa čo najprijateľnejšie, samozrejme s　ohľadom na jeho vek a　rozumovú vyspelosť. Názor dieťaťa môže súd zistiť aj prostredníctvom zástupcu dieťaťa. Ak súd považuje za potrebné vypočuť dieťa priamo na súde, rozhodne o　forme a　spôsobe jeho vypočutia.

V 　súlade s　 článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, s　ustanovením § 43 ods.1 zákona o rodine a v 　zmysle § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, maloleté dieťa, ktoré je schopné s　ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú.

V　zmysle zákona o rodine v　konaniach, v　ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Vypočutie dieťaťa je tak jedným z　 práv dieťaťa, ktoré treba mať na zreteli pri zabezpečovaní ochrany jeho práv a　právom chránených záujmov.

Ak rodičia žijú oddelene a　dieťa býva u　jedného z　rodičov, na účely zisťovania sociálnych a　rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v　domácnosti otca aj v　domácnosti matky, prípadne aj v　domácnosti toho, kde sa dieťa zdržuje (napr. u　starých rodičov, ďalších príbuzných a　podobne). Ak je to vhodné a　účelné možno v　rámci šetrenia pomerov v　rodine so súhlasom dieťaťa a prítomného rodiča (rodičov) vykonať pohovor s　dieťaťom na účely zistenia jeho názoru. Pri zisťovaní rodinných a　sociálnych pomerov, ako i　priamo v　súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z　nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené. Na vstup do bytu alebo domu je potrebný súhlas vlastníka alebo užívateľa bytu alebo domu. Účastníci konania o　úkonoch, ktoré je potrebné vykonať zo strany kolízneho opatrovníka však vedia zo samotného konania, keďže súd počas pojednávania o　procesných veciach oboznamuje všetkých účastníkov. V　prípade, že tento nesúhlasí, táto skutočnosť sa uvedie v　zázname zo šetrenia pomerov a　následne sa zapracuje do správy pre súd.

V　súvislosti so šetrením pomerov v　rodine sa odporúča, aby sa šetrenia v　rodine dieťaťa zúčastnili dvaja zamestnanci orgánu SPODaSK, a to z　dôvodu zabezpečenia objektivity postupu orgánu SPODaSK pri zisťovaní konkrétnych skutočností rozhodujúcich pre súdne konanie, ako i　napr. pri zisťovaní názoru dieťaťa.

Záznam zo šetrenia pomerov v　rodine musí obsahovať formálne náležitosti (dátum, čas, miesto šetrenia, dôvod šetrenia, kto šetrenie vykonal, podpis zástupcu orgánu SPODaSK), ďalej musí obsahovať vecné náležitosti (všetky rozhodujúce skutočnosti v　predmetnej veci, prípadne ďalšie, ktoré počas zisťovania pomerov dieťaťa a　jeho názoru zistil, a ktoré súdu špecifikuje v　konaní).

Pre zastupovanie dieťaťa v　konaní a　primeranú ochranu záujmu dieťaťa, musí byť kolíznemu opatrovníkovi daná možnosť s　dieťaťom komunikovať. Po zistení názoru dieťaťa, tento zapracuje do správy, ktorú doručí súdu. Správa zo zisťovania pomerov, ktorá bola pre účely súdneho konania na dožiadanie súdu orgánom SPODaSK vypracovaná, predstavuje v　súdnom konaní dôkaz.

Súd oboznámi všetkých účastníkov konania s　výsledkami dokazovania. Títo majú možnosť sa ku každému dôkazu vyjadriť ústne do zápisnice a　žiadať vykonať ďalšie dôkazy, napr. vypočutie svedkov, znalecké dokazovanie a　podobne. Je na posúdení a　zvážení súdu, či navrhované dôkazy účastníkmi konania, ako i　kolízneho opatrovníka vykoná alebo nie. V　prípade, že sa v　priebehu konania podstatne zmenia skutočnosti dotýkajúce sa predmetnej veci, kolízny opatrovník ich oznámi súdu aj napriek tomu, že jeho pôvodné vyjadrenie bolo iné, resp. smerovalo k　inému záveru. Kolízny opatrovník môže v　priebehu celého konania zmeniť svoje vyjadrenie a　postoj k　veci v　závislosti od toho ako sa menia skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním vyjdú najavo a　zdôvodní súdu zmenu svojho postoja.

Skutočnosti dôležité pre konanie môže kolízny opatrovník zisťovať priamo, napr. v　škole, ktorú dieťa navštevuje, alebo u　pediatra a　podobne, prípadne môže odporučiť súdu, aby takéto skutočnosti zabezpečil vo svojej pôsobnosti. Keďže súd vedie konanie, pred rozhodnutím vo veci, ak má zato, že už nie je potrebné vykonať žiaden dôkaz, vyhlási uznesením dokazovanie za skončené.

Úrad je orgán, ktorý v　zmysle § 73 ods. 2 písm. e) bod 8 zákona č. 305/2005 Z. z. vedie spisovú dokumentáciu dieťaťa, plnoletej fyzickej osoby a　rodiny, pre ktoré vykonáva opatrenia podľa tohto zákona, a　evidenciu spisových dokumentácií. V　spisovej dokumentácii dieťaťa sa nachádzajú údaje a informácie o　maloletom dieťati a　o　jeho rodine.

Úrad, ktorý je v　postavení kolízneho opatrovníka dieťaťa, nesprístupní v　čase vykonávania funkcie kolízneho opatrovníka informácie zo spisovej dokumentácie dieťaťa vedenej na úrade účastníkom súdneho konania, ani ich právnym zástupcom, ani ďalším fyzickým osobám, ktoré majú právny záujem o informácie (napr. príbuzní, starí rodičia a　pod.) a　neumožní im nazerať do spisovej dokumentácie dieťaťa.

Na tento účel orgán SPODaSK na spisovej dokumentácii dieťaťa viditeľne vyznačí dátum, kedy bol uznesením súdu ustanovený za kolízneho opatrovníka a　od tohto dátumu až po právoplatné rozhodnutie súdu, nesprístupňuje zo spisovej dokumentácie dieťaťa žiadne informácie. Rovnako nesprístupní informácie úrad, ktorý bol dožiadaný kolíznym opatrovníkom na vykonanie niektorého úkonu, alebo viacerých úkonov počas　súdneho konania.

Rodičia dieťaťa ako účastníci súdneho konania môžu využiť právo nazerať do spisu vedenom na príslušnom súde, ktorý vedie konanie (§ 44 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Účastníkom súdneho konania môžu byť informácie zo spisovej dokumentácie úradu sprístupnené súdom len v　takom rozsahu, v　akom boli z　tejto dokumentácie založené do súdneho spisu.

Kolízny opatrovník pri žiadosti rodiča o　sprístupnenie informácií zo spisovej dokumentácie dieťaťa vedenej na úrade vždy poučí rodiča o　možnosti získania požadovaných informácií na príslušnom súde podľa Občianskeho súdneho poriadku.

V　prípade, ak zákonný zástupca dieťaťa, alebo iná fyzická osoba (napr. príbuzný dieťaťa) požiada úrad akoukoľvek formou (písomne, elektronicky, telefonicky, faxom alebo osobne) o　sprístupnenie informácií zo spisovej dokumentácie dieťaťa v　čase vykonávania funkcie kolízneho opatrovníka, úrad ako povinná osoba postupuje podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a vydá o　tom v　zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu má právo oprávnená osoba podať odvolanie. O　odvolaní rozhoduje nadriadený správny orgán, ktorým v　danom prípade je Ústredie práce, sociálnych vecí a　rodiny. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu o　nesprístupnení informácie môže preskúmať súd na základe podanej žaloby.

Orgán SPODaSK umožní sprístupnenie informácií zo spisovej dokumentácie dieťaťa zákonným zástupcom dieťaťa na ich žiadosť, ak sa vedie spisová dokumentácia v　súvislosti s　vykonávaním opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a　sociálnej kurately (ďalej len “opatrenia SPODaSK”), ako i　v　prípadoch, kedy úrad vedie správne konanie.

Pokiaľ sa vedie správne konanie na príslušnom úrade (napr. konanie o　uloženie výchovného opatrenia), podľa § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o　správnom konaní v　znení neskorších predpisov majú účastníci správneho konania a　ich zástupcovia právo nazerať do spisovej dokumentácie. Iná osoba (napr. príbuzní dieťaťa, cudzia osoba) môže nazrieť do spisu, pokiaľ preukáže odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisu alebo poskytnúť informácie zo spisu aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Túto odôvodnenosť posudzuje správny orgán v　rámci voľnej úvahy. Za odôvodnenú požiadavku treba považovať predovšetkým dôležitý právny záujem. I　napriek tomu týmto osobám nevyplýva právny nárok na to, aby im správny orgán povolil alebo umožnil realizovať toto ich právo. Správny orgán povolí alebo umožní realizovať právo týmto osobám, buď to v　rozsahu a　spôsobom, ktorý vedie k　cieľu sledovaného zákonodarcom v　tomto ustanovení – správny orgán povolí osobe nazrieť len do tej časti spisu, v　ktorej sú obsiahnuté skutočnosti týkajúce sa tejto osoby.

Informácie zo spisovej dokumentácie dieťaťa sa sprístupňujú aj v prípade, ak úrad vedie správne konanie (napr. konanie o　uloženie výchovného opatrenia) v　rovnakom čase, kedy sa vedie súdne konanie vo veci maloletého dieťaťa, avšak možno sprístupniť len informácie týkajúce sa výlučne správneho konania, ktoré je potrebné v　spisovej dokumentácii dieťaťa dôsledne oddeliť od informácií, ktoré súvisia s　rozhodovacou činnosťou súdu. Úrad je povinný v　súvislosti s povolením nazerať do spisovej dokumentácie dieťaťa urobiť také opatrenia, aby sa nesprístupnila utajovaná skutočnosť, a　taktiež aby sa neporušila zákonom uložená povinnosť mlčanlivosti.

Úrad vykonáva opatrenia SPODaSK najmä:

• na základe upozornenia na porušovanie práv dieťaťa,

• na požiadanie dieťaťa o　pomoc pri ochrane svojich práv,

• pri požiadaní rodiča alebo osoby, ktorá sa osobne stará o　dieťa, o　pomoc pri výkone svojich práv a　povinností alebo

• na základe podnetu inej inštitúcie (napr. škola, zdravotnícke zariadenie, súd).

Výkon opatrení orgánu SPODaSK sa môže prelínať s　výkonom opatrení, ktoré orgán SPODaSK vykonáva pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka. Ak je úrad súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka dieťaťu v　konaní o　úprave výkonu rodičovských práv a　povinností a　vykonával pre dieťa a　jeho rodinu opatrenia SPODaSK pred začatím súdneho konania, výkon opatrení SPODaSK pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka je v　kontinuite s　výkonom opatrení SPODaSK mimo funkcie kolízneho opatrovníka. O　vykonávaných opatreniach SPODaSK a　ich výsledkoch informuje úrad súd v　rámci súdneho konania, v　ktorom je určený za kolízneho opatrovníka dieťaťu.

Po obdržaní akéhokoľvek podnetu, na základe ktorého úrad začína vykonávať opatrenia SPODaSK, určí priama nadriadená osoba zamestnanca orgánu SPODaSK, ktorý bude zodpovedný za vedenie prípadu. Po posúdení aktuálnej situácie dieťaťa zodpovedá určený zamestnanec za rozsah a　obsah sociálneho poradenstva,　charakter pomoci na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu v　rodine, voľbu opatrení podľa zákona č. 305/2005 Z. z. vykonávaných alebo zabezpečovaných úradom pri vedení prípadu.

Ak v　priebehu výkonu opatrení SPODaSK ustanoví súd úrad za kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu v　určitom konaní, vedenie prípadu,　výkon opatrení SPODaSK a　zastupovanie maloletého dieťaťa pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka v　súdnom konaní zostáva v　kompetencii zamestnanca určeného a　vykonávajúceho opatrenia SPODaSK v　predchádzajúcom období. Zodpovedný zamestnanec je kvalifikovaným zamestnancom oddelenia SPODaSK v　zmysle zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Orgán SPODaSK je pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka povinný zachovať objektivitu, a　z　toho dôvodu nemôže diskutovať o otázkach súvisiacich so súdnym konaním a　o stratégii orgánu SPODaSK pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka so žiadnym z　účastníkov súdneho konania.

V zmysle § 20 zákona č. 305/2005 Z. z. orgán, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa, poskytuje rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom, najmä využitím vhodných opatrení podľa zákona č. 305/2005 Z.z..

Úrad, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa, poskytuje dieťaťu,　jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o　dieťa, sociálne poradenstvo.

Formy, metódy a　rozsah poskytovaného sociálneho poradenstva sú závislé od individuálnych potrieb dieťaťa a　jeho rodiny a　od konkrétnej sociálnej situácie, v　ktorej sa rodina dieťaťa nachádza.

Ak sa rodičia dieťaťa rozvádzajú, alebo rozchádzajú, je potrebné dieťaťu a　jeho rodičom poskytnúť alebo sprostredkovať sociálne poradenstvo. Z　hľadiska záujmu dieťaťa je významné, aby orgán SPODaSK viedol rodičov k　vzájomnej spolupráci a　k　dohode o usporiadaní starostlivosti rodičov o　dieťa.

Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a　rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie pozície orgánu SPODaSK a　význam a　úloha kolízneho opatrovníka v　súdnom konaní, v　prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka. Rovnako je v　rámci sociálneho poradenstva dôležité informovať rodičov o　práve dieťaťa slobodne sa vyjadrovať o　všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú s　ohľadom na vek a　rozumovú vyspelosť dieťaťa.

V　rámci sociálneho poradenstva, poskytovaného dieťaťu a　jeho rodičom v　prípadoch, kedy sa rodičia dieťaťa rozvádzajú alebo rozchádzajú, orgán SPODaSK vedie rodičov k　porozumeniu, že

• aj napriek rozpadu vzťahu, zostávajú rodičmi a　rodičovské vzťahy k　dieťaťu treba zachovať,

• rodičovské práva a　povinnosti majú obidvaja rodičia,

• je predovšetkým rodičovskou zodpovednosťou napĺňať potreby dieťaťa aj po rozvode manželstva alebo rozchode rodičov,

• obnovenie komunikácie medzi rodičmi navzájom je nutné pre primeraný výkon rodičovskej role, ktorá rozchodom (rozvodom) neskončila,

• dieťa má právo na výchovu a　starostlivosť zo strany obidvoch rodičov aj v　prípade, ak prestanú spolu žiť,

• obaja rodičia majú povinnosť podieľať sa na výchove a　starostlivosti o dieťa aj v　prípade, že s　ním nežijú v　jednej domácnosti,

• dieťa má právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a　rovnoprávneho osobného styku s　obidvoma rodičmi,

• z　hľadiska uspokojovania potrieb dieťaťa je osobitne významná bezpodmienečná starostlivosť a　výchova dieťaťa obidvomi rodičmi.

Po zistení rozsahu a　charakteru problémov rodiny a príčin ich vzniku orgán SPODaSK prostredníctvom sociálneho poradenstva

• pomáha bývalým partnerom rozlíšiť rodičovskú a　partnerskú rovinu svojho vzťahu,

• informuje obidvoch rodičov o　možnostiach porozvodovej (porozchodovej) starostlivosti o　dieťa,

• informuje rodičov o　neprimeraných následkoch, ak jeden z　rodičov bude v　budúcnosti v　roli rodiča chýbať, alebo dieťa bude vystavené obmedzovaniu alebo bráneniu styku,

• vedie rodičov k　spolupráci a　komunikácii v　rovine starostlivosti o　dieťa a　výchovných stratégií vzhľadom na　potreby dieťaťa.

V　rámci sociálneho poradenstva vedie orgán SPODaSK rodičov k　tomu, aby uvažovali o　striedavej osobnej starostlivosti o　dieťa ako o　prvej možnosti porozvodovej, porozchodovej starostlivosti. Súčasne orgán SPODaSK informuje rodičov o　možnosti dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a　povinností predbežným opatrením podľa § 76 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok, kedy súd môže nariadiť zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Dočasnou úpravou výkonu rodičovských práv a　povinností budú mať rodičia možnosť získať reálne skúsenosti o　schopnosti zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť o　dieťa a　prejaviť svoj záujem o　takúto formu zverenia dieťaťa v　konaní vo veci samej.

Spôsob riešenia konfliktných situácií v　rodine je vždy založený na konkrétnych problémoch rodiny a　vyžaduje empatický a　citlivý prístup zamestnanca zodpovedného za vedenie prípadu.

Poskytnutie sociálneho poradenstva vykonáva zodpovedný zamestnanec oddelenia SPODaSK. V　prípade potreby je možné do poskytnutia sociálneho poradenstva dieťaťu a　jeho rodičom zapojiť referát poradensko-psychologických služieb úradu (ďalej len “RPPS”). Zodpovedný zamestnanec, ktorý prípad vedie, požiada RPPS o　poskytnutie sociálneho poradenstva, konkretizuje túto požiadavku a　zároveň predloží RPPS informácie a　výsledky doposiaľ vykonaných opatrení SPODaSK. S　výsledkami a　závermi sociálneho poradenstva poskytnutého RPPS　, oboznámi RPPS zodpovedného zamestnanca, ktorý prípad vedie.

Sociálne poradenstvo možno rodičom i　dieťaťu sprostredkovať aj u　externého poskytovateľa, najmä so zameraním na partnerské a　rodinné poradenstvo. Ak rodičia alebo rodina uprednostní externé sociálne poradenstvo, sociálny pracovník poskytne klientovi zoznam inštitúcií, v　ktorých sa uvedené poradenstvo poskytuje. Klient si v　týchto zariadeniach zabezpečuje poskytnutie sociálneho poradenstva na základe dohodnutých podmienok 　s poskytovateľom na vlastné náklady.

V　rámci sociálneho poradenstva je rodičom odporúčaná psychologická pomoc a　sú informovaní o možnosti jej využitia v　podmienkach úradu prostredníctvom RPPS.

Pri poskytovaní sociálneho poradenstva, orgán SPODaSK môže rodičom uvažujúcim o　zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti alebo rodičom, ktorí potrebujú získať informácie o　striedavej osobnej starostlivosti, odporučiť možnosť získať informácie prostredníctvom stretnutí s　rodičmi so skúsenosťami so　striedavou osobnou starostlivosťou, prostredníctvom občianskych združení angažujúcich sa v　tejto oblasti (Liga otcov, Striedavá osobná starostlivosť Slovensko-česká spoločnosť).

V　rámci sociálneho poradenstva orgán SPODaSK poskytuje pomoc pri spísaní návrhu rodičovi, ktorý takúto pomoc potrebuje. Taktiež orgán SPODaSK pomôže spísať rodičovi návrh na vydanie predbežného opatrenia, ak je potrebné zabezpečiť dočasnú úpravu pomerov.

Podľa § 11 zákona č. 305/2005 Z.z., ak sa rodičia dieťaťa rozvádzajú, je potrebné okrem sociálneho poradenstva :

• rodičom dieťaťa odporučiť psychologickú pomoc

• dieťaťu poskytnúť alebo zabezpečiť potrebnú psychologickú pomoc aj po rozvode.

Psychologickú pomoc odporúča rodičom dieťaťa sociálny pracovník v　každom prípade rozvádzajúcich sa i　rozchádzajúcich sa rodičov dieťaťa. V　závislosti od rozhodnutia rodičov psychologickú pomoc rodičom dieťaťa a　dieťaťu po rozvode môže poskytnúť RPPS úradu.

V　súvislosti s　poskytovaním psychologickej pomoci prostredníctvom RPPS boli Ústredím práce, sociálnych vecí a　rodiny vypracované metodické odporúčania pre psychológov a　iných poradcov RPPS – “Metodické odporúčanie pre psychológov/iných poradcov RPPS – striedavá osobná starostlivosť”, ktoré sú umiestnené na intranete, na adrese www.gr.sk.

Ak si po odporúčaní potrebnej psychologickej pomoci vybrali rodičia psychologickú pomoc u　externého subjektu (napr. súkromná psychologická poradňa), jej zabezpečenie je v kompetencii rodičov dieťaťa, za podmienok určených poskytujúcim subjektom a　dohodnutých s　rodičmi dieťaťa.