Tvorba webových stránek a eShopůZaložit webové stránkyZaložit e-shop
 

striedavá starostlivosť

Súdnictvo nepriateľom rodiny

 

Súd neodôvodnene vychádzal iba zo správy Úradu práce, ktorý svoje závery vyvodil len na základe údajov, ktoré poskytla Krajský súd Banská Bystrica 15CoP/17/2016 Identifikačné číslo spisu: 6416200842

Dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu zrušuje a vec vracia Krajskému súdu na ďalšie konanie. http://www.supcourt.gov.sk/data/att/35838_subor.pdf

Sudcovia http://otvorenesudy.sk/judges/search

Odsouzenci http://www.adikia.cz/news/odsouzenci/

Obvinenie (Maroš Hečko; Maja Hriešik) Skutočný príbeh, inšpirovaný nepravdivým obvinením odhaľuje justičné praktiky na Slovensku. Jeho žena podá na manžela trestné oznámenie a spraví mu zo života peklo. Nemá veľa dôkazov, ale pomáha jej matka, skorumpovaný justičný systém, aparát psychológov, nekompetentných štátnych úradníkov a hlavne predsudky. Počas 13 mesiacov, ktoré strávil vo väzbe, príde o rodinu, majetok a s podlomeným zdravím sa ocitne na samom dne spoločnosti. Román je inšpirovaný skutočnými udalosťami a zachytáva zápas človeka, ktorý sa aj v pekle všednosti snaží nestratiť ľudskosť a nezanevrieť na spoločnosť napriek tomu, že fatálne zlyhala. http://www.ipark.sk/279529-obvinenie/?utm_source=topky_c&utm_medium=279529-obvinenie&utm_campaign=clanok

vyslovil tiež želanie, aby Najvyšší súd spoľahlivo plnil jednu zo svojich najvýznamnejších aktivít – zjednocovanie výkladu zákonov a iných záväzných právnych predpisov; pre svoje vlastné rozhodnutia, aj pre rozhodovanie všetkých nižších súdov na Slovensku.

Viacero problémov, ktorých riešenie je súčasťou problému súdnictva v našej krajine, riešeniu ktorého sa bude venovať s osobitnou pozornosťou. Podanie postupujeme so žiadosťou o jeho preskúmanie, aj ako podnet občana na prijatie nevyhnutných opatrení v oblasti súdnictva. O Vašom stanovisku informujte.

Střídavá péče je v zájmu dětí http://rusy.blog.idnes.cz/c/410737/Stridava-pece-je-v-zajmu-deti.html

bol porušený zákon v ustanovení § 349 Tr. zákona v neprospech obvineného http://www.supcourt.gov.sk/data/att/32768_subor.pdf

pokud soud ustanovuje dítěti jako straně sporného občanskoprávního řízení opatrovníka, měl by zpravidla s ohledem na nejlepší zájem dítěte ustanovit advokáta. Zároveň ustanovení opatrovníka nezbavuje soud povinnosti dítě do řízení zapojit. Soud mu musí umožnit účastnit se jednání a k věci se vyjádřit. http://nalus.usoud.cz/Search/ResultDetail.aspx?id=82702&pos=1&cnt=2&typ=result

20CoE/244/2013-12 dňa 30.01.2014 Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 48Em/7/2011-6 zo dňa 16.08.2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/145/2009-494 zo dňa 17.10.2011, ktorý vydal predbežné opatrenie, ktoré upravovalo styk otca od 11.11.2011 od 15:00 hod. do 13.11.2011 do 20:00 hod. nepretržite. Predmetné predbežné opatrenie sa však v spise nenachádza. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza len z vyjadrenia matky, pričom nedal možnosť vyjadriť sa otcovi detí. Tým súd prvého stupňa odňal otcovi právo konať pred súdom, čo je porušením jeho ústavných práv. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania
možnosť konať pred súdom, treba považovať aj nemožnosť vyjadriť sa k vyjadreniu matky.
Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že súd prvého stupňa v konaní 48Em/7/2011 neustanovil maloletej opatrovníka podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine, odvolací súd uvádza, že pri výkone rozhodnutia sa opatrovník maloletým neustanovuje.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zabezpečiť predbežné opatrenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/145/2009-494 zo dňa 17.10.2011, umožniť otcovi detí vyjadriť sa k vyjadreniu matky zo dňa 08.02.2012, v prípade rozporu výpovedí zvážiť vyžiadanie zápisnice z polície, zistiť, kedy boli deti odovzdané otcovi a kedy boli vrátené matke.
Odvolací súd zároveň poukazuje na § 77 ods. 1 písm. d) O.s.p., podľa ktorého predbežné opatrenie zanikne uplynutím určeného času, po ktorý malo trvať. S týmto ustanovením sa musí súd po doplnení dokazovania následne vysporiadať.
Odvolací súd zároveň apeluje na oboch rodičov detí, aby si uvedomili, že ich konanie má krajne nepriaznivý vplyv na duševný a rozumový vývoj detí a nesmierne ho poškodzuje.
JUDr. Tatiana Pastieriková, predsedníčka senátu, JUDr. Blažena Hirnerová, JUDr. Elena Kúšová, Mgr. Dáša Štefániková, Monika Junasová, za správnosť vyhotovenia Simona Benková, JUDr. Maroš Maškovič.

http://www.novinky.cz/krimi/329000-us-vzkazal-justici-dite-neni-jen-objekt-o-kterem-rozhoduji-jini.html

otcofóbia

Každý rodič, ktorý je spôsobilý a má podmienky podielať sa na výchove detí, má právo a povinnosť starať sa, vychovávať, formovať a vplývať na dieťa - rovnako otec ako matka. Musíme rozbiť stereotypné zmýšľanie v medziach "párno-víkendovstva", či nebodaj ešte užších stykov, ktoré z detí vyrábali citových mrzákov. Dnes už zákon o rodine nehovorí o (komunistickej) ochrane materstva, ale o ochrane rodičovstva. Musíme zmeniť smutnú štatistiku, ktorá potvrdzuje, že viac ako 90 % detí je
zverovaných výlučne matke. Strana 2 http://www.ligaotcov.sk/cache/documents/KNIHA-striedavka--Liga-otcov.pdf

Podľa gréckeho originálneho textu. Cesta smrti je takáto: V prvom rade je zlá a plná prekliatia. Vraždy, cudzoložstvo, zlé žiadosti, smilstvo, krádeže a modloslužba, mágia a mastičkárstvo, lúpeže, krivé svedectvá, pokrytectvo, pretvárka a lesť, nadutosť, zlomyseľnosť, samoľúbosť a ziskuchtivosť, oplzlosti, žiarlivosť, bezočivosť, pýcha, vystatovanie a neúcta. Ľudia, čo prenasledujú dobrých, nenávidia pravdu a milujú klamstvo, nepoznajú spravodlivú odmenu, nezotrvávajú v dobrom, ani nesúdia spravodlivo, nezasadzujú sa o dobro, ale o zlo. Sú veľmi ďaleko od miernosti a trpezlivosti, milujú márnivosť, prenasledujú aby sa odplatili, neujmú sa chudobného, utláčaní sú im ľahostajní, nepoznajú toho, ktorý ich stvoril, zabíjajú deti, ničia zárodok (v matkinom tele), odvracajú sa od núdzneho, utláčajú toho, kto je v tiesni, líškajú sa mocným, nespravodlivo súdia chudobných, sú poznačení každým hriechom. Deti, chráňte sa pred každým takýmto človekom.

ANO TOTO BY MĚLO ZAZNÍT NA KAŽDÉM JEDNÁNÍ KDE SE JEDEN Z RODIČŮ POKUSÍ ODDĚLIT DÍTĚ OD DRUHÉHO RODIČE A BYL BY SVATÝ KLID... TAKHLE JE TO JEDNODUCHÉ... A BYLO BY ALE PO OBCHODU S DĚTMI I PO FEMINISMU V OPATROVNICKÝCH SPORECH... Nedávno jsem četl jeden rozsudek. Matka hystericky odmítala střídavou péči. Soudce řekl, že by viděl střídavou péči jako nejlepší, ale když matka nechce, tak jí nedá. Že však jako vhodnějšího pro výchovu vidí otce, tedy mu dítě svěří do péče. Matka na jednou jako na povel. Neeee, vše je v pořádku, vždyť přece střídavá péče je pro děti dobrá a vyjmenovala všechny klady předkládané otcem. Jak snadné. Dítě je ve střídavé péči. OSVÍCENÝ SOUDCE BOHUŽEL 1% vyjímka

když se dá právo lžím a pravdě púst http://www.kdejsitato.cz/pdf/Odpoved%20na%20Ustavni%20stiznost%20US-2-3588-12.pdf

Vzhľadom na účelové a vedomé klamstvá, ktoré Vám Vaša mandantka – povinná v predmetnom súdnom konaní zjavne uviedla a ktoré následne Vaša spoločnosť uviedla v odvolaní zo dňa dd.mm.rrrr, si Vás zároveň dovoľujem upozorniť na ustanovenie § 18 ods. 1, 2 a 3 zákona o advokácií: „(1) Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. (2) Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. (3) Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.“ Zároveň upriamujem Vašu pozornosť na znenie § 22 ods. 1 zákona o advokácií: „Advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb len zo závažných dôvodov, najmä ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a klientom alebo pokyn klienta je v rozpore s predpismi komory.“ S prihliadnutím a dôrazom na fakt, že v tomto konaní ide o maloleté dieťa, preto prosím starostlivo vyhodnoťte všetky tvrdenia Vašej mandantky, ktoré Vám v tejto veci uvádza a zvážte záväznosť jej pokynov v tejto veci, keďže jej pokyny sú v zjavnom v rozpore s platnými právnymi predpismi, napr. v rozpore s OSP, Ústavou SR, zákonom o rodine, zákonom o zdravotnej starostlivosti, či zákonom o advokácii.

OSOBITNÉ ZÁSADY

Vychádzajúc z článku 6 odseku 1 Európskeho dohovoru a kritérií pre určovanie súdnych konaní, ktoré majú prebehnúťs väčšou rýchlosťou, stanovené rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva

sa stanovuje,

že veci súvisiace s vážnym ohrozením života, slobody, zdravia a živobytia občana majú prednosť vo vybavovaní pred ostatnými (veci výživného).

Kritériá pre určovanie súdnych konaní, ktoré majú prebehnúť s väčšou rýchlosťou, stanovené rozhodovacou praxou štrasburských orgánov ochrany práva

Základné diferenciačné kritérium pri posudzovaní primeranosti lehoty súdneho konania vychádza z dvoch druhov súdnych konaní, ktoré sú predmetom práva na súdnu ochranu v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru.

Významnosť veci z pohľadu sťažovateľa diferencuje posudzovanie primeranosti lehoty na tri skupiny v závislosti od potreby rýchlosti rozhodovania. Ide o konanie vyžadujúce:

1. primeranú rýchlosť;

2. osobitnú rýchlosť;

3. výnimočnú rýchlosť.

 

1. Primeraná rýchlosť je všeobecným kritériom.

2. Osobitná rýchlosť je spojená s rozhodovaním vo veciach spojených s

 

b) osobným statusom sťažovateľa.

 

Ad b)

Rozhodovanie veci spojených so statusom sťažovateľa sa týka predovšetkým rozvodových konaní. Súd na to upozornil najnovšie vo veci Laino c. Taliansko (rozhodnutie z 18. februára 1999, týkajúce sa sťažnosti č. 33158/96). Súd konštatoval, že v prípadoch týkajúcich sa občianskeho stavu osôb je relevantným kritériom aj to, čo je pre sťažovateľa v hre; naviac je nutné konať so zvláštnou naliehavosťou vzhľadom na prípadné dôsledky, aké nadmerná dĺžka konania môže mať, najmä na užívanie práva na rešpektovanie rodinného života (pozri okrem iných Maciariello proti Taliansku, 1992, Paulsen - Medalenová a Svensson proti Švédsku, 1998).

3. Výnimočnú rýchlosť od vnútroštátnych súdnych orgánov vyžadujú štrasburské orgány ochrany práva najmä pri posudzovaní veci, týkajúcich sa:

- rodičovských práv, napríklad vtedy, ak ide o úpravu styku rodičov s deťmi, ktoré boli odňaté z výchovy rodičov (napríklad rozhodnutie vo veci H c. Spojené kráľovstvo z roku 1987, Annuaire, č. 120), ale aj otázky spojené so stykom rodičov s ich deťmi, pretože tu existuje nebezpečenstvo, že v dôsledku prieťahov v konaní bude vec de facto rozhodnutá v neprospech jedného z rodičov alebo aj obidvoch rodičov (napr. v prípade adopcie - pozri napríklad rozhodnutia v prípadoch Olsson c.Švédsko, Hokkanen c. Fínsko);

Rozvod je drahá věc. Říkají tomu "výživné", ale znamená to "všechny peníze". Vytrhnou vám srdce skrz vaši peněženku

ZÁKON zo 4. decembra 2001 O VEREJNOM OCHRANCOVI PRÁV § 24 Ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť národnej rade mimoriadnu správu. Súčasťou mimoriadnej správy môže byť aj návrh, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady.

Úprava utvára podmienky na efektívnejšie vykonanie súdneho rozhodnutia a tiež zabezpečuje, aby samotný výkon rozhodnutia bol realizovaný čo najmenej zaťažujúcim a ohrozujúcim spôsobom pre dieťa. Výkon rozhodnutia pri maloletých bol podrobne prepracovaný zákonom č. 388/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom tejto novely bolo zvýšiť efektivitu výkonu práva garantovaného ustanovením čl. 9 ods. 3 Dohovoru, podľa ktorého platí, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Ďalším cieľom novely bol záväzok SR uvedený v ustanovení čl. 18 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí upravuje podzákonný predpis, ktorý po dohode s inými vecne príslušnými rezortmi vydalo Ministerstvo spravodlivosti SR vo forme vyhlášky č. 474/2011 Z. z. zo dňa 6. 12. 2011. http://www.radavladylp.gov.sk/12156/navrh-konsolidovanej-tretej-stvrtej-a-piatej-periodickej-spravy-slovenskej-republiky-o-implementacii-dohovoru-o-pravach-dietata-vyhlasenie-procedury-per-rollam-v-termine-do-16-jula-2013/

Absurdity súdnej praxe na Slovensku dnes: Nemožnosť prejudikovania v predbežnom opatrení ako zámienka nariadenia nerovnocenného alebo nenariadenia predbežného opatrenia.

Nariadenie predbežného opatrenia do meritórneho rozhodnutia vo veci samej by malo smerovať ku najširšiemu kontaktu oboch rodičov s dieťaťom (Nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 618/05), bez akéhokoľvek zvýhodnenia/diskriminácie jedného z rodičov, ktorému zodpovedá právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi (§ 24, ods. 4 ZoR).

Rovnoprávny a rovnocenný styk je jednoznačne potrebné posudzovať v množstve času, ktorý je rozhodnutím všeobecného súdu účastníkovi konania zabezpečený. V prípade úpravy styku v rovnakom rozsahu času medzi oboch rodičov je do meritórneho rozhodnutia plnohodnotne zabezpečená zásada proporcionality, ktorá je kľúčovým konceptom aplikácie základných práv.

Do meritórneho rozhodnutia vo veci samej tak žiaden z účastníkov konania nie je zvýhodnený.

Znaky prejudiciality meritórneho rozhodnutia ohľadom zverenia dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, alebo do striedavej osobnej starostlivosti nie sú na mieste, keďže pre dieťa sa zabezpečí rovnaký kontakt s oboma rodičmi bez akéhokoľvek rizika odlúčenia a pre rozhodnutie súdu nie je nariadené predbežné opatrenie záväzné.

Naopak nerovnomerná úprava styku, ktorá nezodpovedá požiadavkám rovnoprávneho a rovnocenného styku vytvára riziko odcudzenia dieťaťa, poskytuje postupne pre jedného rodiča určitú výhodu pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti.

Keďže takéto rozhodnutie súdu musí byť riadne preukázané a odôvodnené, tak práve v tomto prípade je možné hovoriť o prejudikovaní meritórneho rozhodnutia. Prejudicialita nepriamo vychádza z dôkazného stavu v čase nariadenia predbežného opatrenia. Dôkazy, o ktoré sa opiera predbežné opatrenie, t.j. dôkazy, ktoré požiadavku na rovnoprávny a rovnocenný styk s oboma rodičmi kvôli záujmu dieťaťa potláčajú sú spravidla aj dôkazmi pre meritórne rozhodnutie.

Pseudo-Argument Okresného súdu o tom, že výrok predbežného opatrenia by nemal byť totožný s výrokom vo veci samej a nariadenie styku v takom širokom rozsahu by prejudikovalo takéto rozhodnutie už pred vykonaním znaleckého dokazovania neobstojí, lebo je to práve špecifická charakteristická črta poručenskej agendy, v ktorej je často rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti a úprave styku premietnuté do rozhodnutia vo veci samej. Mnohokrát je dieťa napríklad zverené do osobnej starostlivosti matky predbežným opatrením a otec je zaviazaný platiť výživné, pričom obdobne znie i výrok vo veci samej, preto z dôvodu úpravy špecifických rodinnoprávnych vzťahov sa istej miery prejudikovania nie je možné fakticky vyhnúť.

Nález Ústavného súdu CR I.ÚS 2661/10 text nálezu
Súdy ignorovali to, že hladisko (ne)schopnosti toho ktorého rodica dohodnút sa na výchove dietata s druhým rodicom naopak relevantný je. Dokonca je to vyslovene stanovené ustanovením v Zákone o rodine, podla ktorého má súd pri rozhodovaní o zverení dietata do výchovy prihliadnut okrem iného "ku schopnosti rodica dohodnút sa na výchove dietata s druhým rodicom".
Súdy postavili svoje rozhodnutie na premise, že absencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodicmi – teda neexistencia schopnosti toho ktorého rodica dohodnút sa na výchove dietata s druhým rodicom - je nutne prekážkou striedavej výchovy. Takto ponatý názor však Ústavný súd zhladáva protiústavným.
Ak by sa pripustil taký výklad práva, ktorý by ponechával prakticky volné pole jeho zneužívaniu, hrozil by u druhej strany sporu (otca dietata) vznik pocitu nespravodlivosti a bezmocnosti a v dôsledku toho nedôvery v spravodlivost a v právny štát. Zmyslom práva je spravodlivo regulovat spolocenské vztahy. Umožnením zneužívat právo, teda zakladaním nespravodlivosti, sa však samotný zmysel práva popiera.
Téza súdov (o nemožnosti striedavej výchovy v prípade chýbajúcej kvalifikovanej komunikácie medzi rodicmi) by naopak ponechávala volný priestor pre záujem dietata nežiaducim javom, ktorým však zákonodarca chcel zabránit.
Nie je možné vylúcit, že práve medzi rodicmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivost podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili co najviac kooperovat; striedavá starostlivost núti rodica, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje chovanie zmenil. Inak sa môže stat, že skutocne dôjde ku zmene výchovy a zverení dietata do výchovného prostredia druhého rodica.
Neobstojí ako obhájitelná východzia premisa súdov, že chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodicmi je nutne prekážkou striedavej starostlivosti. Aj v tomto aspekte teda súdy zatažili napadnuté rozhodnutie porušením základného práva stažovatela vychovávat svoje dieta podla cl. 32 odst. 4 Listiny (aj základné práva dietata na rodicovskú výchovu a starostlivost podla toho istého clánku Listiny) a porušením základného práva stažovatela na spravodlivý proces podla cl. 36 Listiny.

Podľa čl. 1 Ústavného zákona 23/1991 zb. , ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd ako ústavný zákon, ústavné zákony, iné zákony a ďalšie právne predpisy, ich výklad a používanie musí byť v súlade s Listinou základných práv a slobôd.
Podľa čl. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listiny“) ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Podľa čl. 5 Listiny každý má spôsobilosť na práva
Podľa čl. 4 ods. 2 Listiny medze základných práv a slobôd možno za podmienok ustanovených Listinou upraviť iba zákonom.
Podľa čl. 4 ods. 4 Listiny pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel. Také obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.
Podľa čl. 10 ods.1 Listiny každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti.
Podľa čl. 10 ods.2 Listiny každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa čl. 11 ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd
Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Podľa čl. 14 ods. 1 Ústavy SR každý má spôsobilosť na práva.

oba staty podpisali tu istu deklaraciu a u nas sa nerobi nic

http://www.justice.govt.nz/courts/family-court/publications/pamphlets/pamphlets

http://www.justice.govt.nz/courts/family-court/documents/pdf-pamphlets/courts-150-childrens-guide.pdf

http://www.justice.govt.nz/courts/family-court/documents/pdf-pamphlets/courts-152-teenagers-guide.pdf

http://www.justice.govt.nz/courts/family-court/documents/pdf-pamphlets/fact-sheet-1/Courts170-FS1-What-children-need-from-their.pdf

http://www.justice.govt.nz/courts/family-court/documents/pdf-pamphlets/154-Putting-Your-Children-First-Nov06.pdf

http://www.justice.govt.nz/courts/family-court/documents/pdf-pamphlets/082_Parenting-Plan.pdf

Feminizmus sa splietol v tom, že ženy sú slobodné, keď slúžia svojim zamestnávateľom, ale sú otrokyňami, keď pomáhajú svojim manželom. - G.K. Chesterton

 
V deň vianočnej večere prísť pred budovu súdu http://www.otcovia.sk/vianocne_podakovanie_zenam_v_statnych_organoch.html 

Až se rozvedeme, táta zmizí http://psychologie.cz/az-se-rozvedeme-tata-zmizi/

Omezit rodičovská práva svěřením do výhradní péče lze pouze tehdy, pokud jeden rodič prokáže sníženou rodičovskou odpovědnost druhého rodiče. V případě, že sníženou rodičovskou odpovědnost druhého rodiče neprokáže, a přesto bez relevantního důvodu a prokázání zájmu dítěte nesouhlasí se střídavou péčí, je to důvod pro svěření dítěte do výhradní péče druhého rodiče. Je vhodné použít zákon o rodině, kde je jednoznačně řečeno, že pokud to poměry vyžadují, může soud styk upravit, ale omezit ho smí pouze při prokázaném zájmu dítěte. A stanovení pouze víkendového styku je omezení - není možné jej tedy nařídit, pokud není odůvodněn zájmy dítěte: §27 (2) Soud však styk rodičů s dítětem upraví, vyžaduje-li to zájem na jeho výchově a poměry v rodině. §27 (3) Jestliže je to nutné v zájmu dítěte, soud styk dítěte s rodičem omezí nebo jej i zakáže.

Majetkové priznania sudcov Slovenskej republiky http://www.sudnarada.gov.sk/majetkove-priznania-sudcov-slovenskej-republiky/

Zodpovednosť sudcu: Sudcovská etika a disciplinárna zodpovednosť http://www.viaiuris.sk/aktivity/publikacie.html

maminy ktorym odopieraju striedavku z dovodu, aby ostavala cela starostlivost o deti po rozchode na pleciach zeny: aj ja som chcela striedavku... dokonca som na chvilu spracovala aj exa a obaja sme sa na sude jasne vyjadrili ze so striedavkou suhlasime... sudkyna sa vsak domnievala, ze ma patent na vsetko a usudila, ze dvaja vysokoskolsky vzdelani ludia, ktori so sebou korektne komunikuju, nie su schopni striedavku realizovat, tak zverila dieta iba mne... exovi to zda sa dnes uz vyhovuje... Aj ja som na sude ziadala striedavku, druha strana sa vyjadrila, ze isto... ze on musi chodit do roboty... ako keby som ja nemusela. Na súde som žiadala JA ako matka striedavú starostlivosť, ale neuspela som. 

ústavný súd poznamenal, že dovolanie bolo podľa § 238 ods. 4 OSP vylúčené vo vzťahu k veciam spravujúcim sa zákonom o rodine, sťažovateľ sa mal odvolať na § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý umožňoval podanie dovolania vo všetkých veciach, v ktorých došlo k závažným procesným pochybeniam http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1640

Spravedlivý soudní proces http://diplomovka.sme.sk/zdroj/3519.doc

Some 20% of psychologists used as experts were not deemed qualified, the review found, and 65% of expert reports were judged to be of poor or very poor quality. http://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-18187706

 

K výkladu § 27 odst. 3 zák. o rod. a postupu při opatřování podkladů pro rozhodnutí soudu z hlediska tohoto ustanovení. Rc 96/67 5 Cz 57/67 Z odůvodnění. Okresní soud v Českých Budějovicích upravil nově styk otce s nezletilou: otci nezletilé povolil, aby se s nezletilou stýkal každou první neděli v měsíci v době od 9 do 18 hodin (a ve stejném rozsahu též v den prvého vánočního svátku) a každou druhou a čtvrtou středu v měsíci v době od ukončení vyučování do 18hodin. Krajský soud v Českých Budějovicích změnil rozsudek soudu prvého stupně tak, že otci zakázal styk s nezletilou. Své rozhodnutí opřel především o závěry znaleckého posudku, vypracovaného znalci - lékaři. Ztotožnil se s názorem znalců jmenovitě v tom, že by uskutečňování styku otce s nezletilou v ovzduší trvajících konfliktních vztahů mezi rodiči a s ohledem na některé odchylné (až psychopatické) reakce otce působilo škodlivě na duševní vývoj nezletilé. Nejvyšší soud rozhodl ke stížnosti pro porušení zákona podané generálním prokurátorem, že rozsudky soudů obou stupňů byl porušen zákon a tyto rozsudky zrušil. Rozhodnutí o výchově nezletilého dítěte jedním z rodičů zachovává veškerá rodičovská práva a povinnosti i tomu z rodičů, jemuž nebylo nezletilé dítě svěřeno do výchovy. Tento rodič – byť je převážně vyloučen z bezprostředního výkonu svých rodičovských práv a povinností, zejména ze soustavného výchovného působení na nezletilé dítě - není zbaven odpovědnosti vůči společnosti za všestranný vývoj nezletilého dítěte. Je na něm, aby využíval aspoň omezených možností k tomu, aby i v nedostatku příležitosti k soustavnému výchovnému působení vykonával vhodný vliv na výchovu nezletilého dítěte. Jedním z prostředků k zajištění dílčí spoluúčasti tohto rodiče na výchově nezletilého dítěte a k udržování rodičovského vztahu a upevňování citového pouta je osobní styk rodiče s nezletilým dítětem. Úkolem rodiče, jemuž nebylo nezletilé dítě svěřeno do výchovy, je pochopitelně, aby uplatňoval při styku s nezletilým dítětem jen pozitivním způsobem svou roli ve výchově dítěte v intencích ustanovení § 31 zák. o rod., nikoli snad, aby mařil výsledky řádné výchovy dítěte druhým rodičem; naproti tomu úkolem rodiče, který vychovává nezletilé dítě, je mj., aby – se zřetelem k zájmu dítěte na prospěšném styku s druhým rodičem- vytvářel příznivé podmínky ke styku tohoto rodiče s nezletilým dítětem, a to hlavně vedením dítěte ke správnému vztahu k tomuto rodiči. Toliko výjimečně se stává, že event. styk rodiče s nezletilým dítětem ohrožuje jeho fyzické či psychické zdraví. Potom je na místě vyslovení omezení nebo dokonce zákazu styku rodiče s nezletilým dítětem (§ 27 odst. 3 zák. o rod.), ovšem – poněvadž jde o opatření, které pronikavě zasahuje do práv a povinností rodiče - po náležitém zjištění skutečného stavu věci. K náležitému zjištění skutečného stavu věci patří také rozlišení, zda uskutečňování styku rodiče s nezletilým dítětem ohrožuje vskutku zdraví dítěte, popř. zda jde pouze o předstíraný stav vyvolávaný záměrným působením rodiče, jemuž bylo nezletilé dítě svěřeno dovýchovy. Spolehlivé poznání skutečnosti, zda styk rodiče s nezletilým dítětem ohrožuje fyzické či psychické zdraví dítěte, vyžaduje zpravidla spolupráci soudu s odborníky z jiných vědních oborů. Jimi podaný znalecký posudek neslouží bez dalšího jako významný podklad rozhodování soudu, nýbrž teprve - stejně jako každý jiný důkaz - po jeho pečlivém zhodnocení v souvislosti s ostatními důkazy a se vším, co vyšlo za řízení najevo (§ 132 o.s.ř.). To jsou některé zásady rozhodování soudů o styku rodičů s nezletilými dětmi, které nebyly důsledně respektovány v postupu a rozhodnutí soudů obou stupňů. Obsah spisů nasvědčuje především tomu, že matka nezletilé nepřála již od zrušení společné domácnosti rodičů styku nezletilé s otcem. Tak např. ve stížnosti proti usnesení okresního soudu zedne 30.11.1962 uváděla matka nezletilé, že "nepopírá tvrzení otce o tom, že mu brání ve styku s dítětem"; k vysvětlení poukazovala na to, že "otec přicházel pro dítě nepravidelně a vracel je opožděně", navíc "neposlušné, umíněné až vzteklé, neupravené a někdy špinavé". V jednání před soudem dne 31.8.1964 navrhovala matka nezletilé, aby soud zakázal styk otce s nezletilou; svůj návrh odůvodňovala tím, že otec navádí nezletilou proti ní, a žeje nezletilá po styku s otcem vždy velmi roztěkaná. Později - dne7.1.1965 - prohlásila po poučení o povinnosti dodržování rozhodnutí soudu o styku otce s nezletilou, že "dítě otci nesvěří, když otec nerespektuje rovněž rozhodnutí soudu" a libovolně odvádí nezletilou z mateřské školy. V jednání před soudem dne 7.9.1965 uvedla matka nezletilé, že "nebude nezletilou předávat otci podle dosavadní úpravy styku a navrhuje, aby byl styk otce s nezletilou zakázán". Dodávala, že delší dobu zabraňuje event. styku otce s nezletilou, např. tím, že "bere nezletilou ve středu před dvanáctou hodinou ze školky domů". Shodné - zcela negativní- stanovisko ke styku otce s nezletilou přednesla matka nezletilé v jednání před soudem dne 7.4.1966, popř. v odvolání proti rozsudku okresního soudu (když okresní soud nevyhověl návrhu matky nezletilé na vyslovení zákazu styku otce s nezletilou). Uvedená vyjádření matky nezletilé spolu s řadou potvrzení mateřské školy o tom, že se styk otce s nezletilou podle rozhodnutí soudu pravidelně neuskutečnil v důsledku předčasného odchodu nezletilé z mateřské školy domů v doprovodu matky, jsou přesvědčivým dokladem pro závěr, že hlavní překážkou styku otce s nezletilou - jak to ostatně postřehl ve shodě s výsledky řízeníi okresní soud - bylo zatím chování matky. Údaje matky o nevhodném vlivu styku s otcem na nezletilou zůstaly osamoceny; jiné- v tomto směru věrohodněji působící - důkazy (např. Výpovědi svědkyň D. a Š.) je nepodporovaly. Z toho plyne, že šlo o jeden z ojedinělých případů rozhodování o styku rodiče s dítětem, charakterizovaných tím, že uskutečňování styku jednoho z rodičůs dítětem ztroskotává zejména na zjevném odporu druhého rodiče; není snadné pro soud, aby v takových případech vystihl citlivě, jaké opatření odpovídá nejlépe základnímu požadavku rozhodování soudů o právech a povinnostech rodičů k nezletilým dětem, tj. potřebě zajištění nejpříznivějších podmínek pro všestranný vývoj nezletilého dítěte. V případech tohoto druhu je povinností soudu, aby nejprve zkoumal podrobným způsobem motivy odporu rodiče, který vychovává dítě, ke styku dítěte s druhým rodičem. Je-li jednání rodiče, který vychovává dítě, v rozporu se zájmem dítěte (a tak je tomu i tehdy, je-li zmíněný odpor jen projevem svévole a přezírání významu dílčí spoluúčasti druhého rodiče), uváží soud vždy, zda nejsou splněny podmínky pro event. změnu výchovného prostředí nezletilého dítěte. V této souvislosti není přece bez významu, že bezdůvodné bránění nezletilému dítěti ve styku s rodičem, jemuž nebylo svěřeno do výchovy, je pokládáno právem za výrazný nedostatek ve stávající výchově nezletilého dítěte, ohrožující vývoj osobnosti dítěte jmenovitě v citové a charakterové oblasti. Pokud nejsou splněny - s ohledem na všestranné posouzení věci- podmínky pro event. změnu výchovného prostředí nezletilého dítěte, zabývá se soud otázkou, zda je i za daného stavu v zájmu dítěte uskutečňování jeho styku s rodičem, jemuž nebylo svěřeno dovýchovy, popř. zda je v zájmu dítěte vyslovení omezení nebo dokonce zákazu jeho styku s tímto rodičem. Použití posléze uvedeného opatření je odvislé - a to bez ohledu na případný odmítavý postoj rodiče, který vychovává nezletilé dítě - toliko od toho, zda je ohroženo fyzické či psychické zdraví dítěte. Případný odmítavý postoj rodiče, který vychovává nezletilé dítě, ke styku dítěte s druhým rodičem, podtrhuje pouze zvlášť naléhavou potřebu náležitého zjištění skutečného stavu věci ve spolupráci soudu s odborníky. Není však (a nemůže být) rozhodnou okolností, odůvodňující event. omezení nebo dokonce zákaz styku dítěte s druhým rodičem. Vždyť úprava rodičovských práv a povinností těch rodičů k nezletilým dětem, kteří nežijí se svými dětmi v úplném rodinném prostředí, není záležitostí jednoho z rodičů, nýbrž záležitostí soudu jako orgánu pověřeného společností k tomu, aby svými rozhodnutími o právech a povinnostech rodičů k nezletilým dětem zabezpečoval a prosazoval (třeba i proti vůli některého z rodičů) objektivně chápaný zájem nezletilých dětí. Soudy obou stupňů předpokládaly, že s pomocí znaleckého důkazu objasnily dostatečně skutečný stav věci. Okresní soud usuzoval na podkladě znaleckého posudku na to, že zatím není v zájmu zdraví nezletilé zákaz jejího styku s otcem, a že bude vyhovující zárukou ochrany zdraví nezletilé před možným příštím ohrožením pravidelné sledování vlivu styku s otcem na nezletilou v dispenzární pedopsychiatrické péči. Naproti tomu krajský soud dospěl na podkladě téhož znaleckého posudku (jmenovitě se zřetelem k jeho písemnému doplňku a k výpovědi znalců před krajským soudem)k názoru, že "zájem dítěte vyžaduje, aby byl otci styk s ním zakázán". Bližší rozbor posudku znalců ukazuje v prvé řadě, že znalci vycházeli převážně z výsledků vlastního šetření, mj. i z vlastních poznatků, které nekonfrontovali s veškerým skutkovým zjištěním soudů obou stupňů. Ve svém posudku se zmínili například o tom, že"podle údajů matky, na základě několika negativních zkušeností ze styku dítěte s otcem, kdy se dítě vracelo v nevyrovnaném psychickém stavu, působilo matce výchovné potíže a odmítalo poslušnost v důsledku příliš shovívavého přístupu otce k němu, došlo k zesílení tendence matky k omezení styku". Nevypořádali se v této souvislosti s tím, že podle dalších důkazů (např. podle výpovědí svědkyň - pracovnic mateřské školy K., P. a D.) se nezletilá těšila zprvu na návštěvy otce a přicházela mu radostně vstříc; až později - patrně po zásahu matky - byla zdrženlivější, drobné dárky od otce neodnášela domů, ale schovávala ve škole atp. Tato zjištění nesvědčila o tom, že nezletilé neprospíval styk s otcem; tím spíše nepotvrzovala ohrožení fyzického či psychického zdraví nezletilé jejím stykem s otcem. Konečně jeden ze znalců v jednání před okresním soudem připustil, že záporné momenty, jež nalezli znalci u nezletilé, nebyly vyvolány stykem nezletilé s otcem, ale "pravděpodobně záporným postojem matky ke styku nezletilé s otcem". Za tohoto stavu se jevilo nezbytným, aby bylo - v zájmu spravedlivého a nezletilé prospěšného rozhodnutí – případným provedením dalších dostupných důkazů zjištěno ještě širším a spolehlivějším způsobem, jak probíhal styk nezletilé s otcem v minulé době (pokud jej matka nezletilé vůbec umožnila) a jak působil na nezletilou, a aby se znalci vyslovili k věci opětovně a s přihlédnutím ke všem výsledkům dokazování. Z posudku znalců plyne, že při úvaze o potřebě zákazu styku otce s nezletilou kladli značný důraz na existenci hostilních vztahů mezi rodiči nezletilé (popř. i mezi otcem nezletilé a nynějším manželem nezletilé). Poukazovali na to, že by uskutečňování styku otce s nezletilou před nutnou úpravou vztahů mezi rodiči nezletilé (popř. i mezi otcem nezletilé a nynějším manželem matky nezletilé) vystavovalo nezletilou stresovým situacím, a to nejen v průběhu vlastního styku, ale i jinak v životě nezletilé u matky (např. ve spojení s přípravou nezletilé ke styku s otcem atp.). To znamená, že znalci hodnotili hlavně vztahy mezi rodiči nezletilé, nikoli vztahy mezi nezletilou a rodiči, především mezi nezletilou a otcem; k tomu pouze stručně uvedli, že " nezletilá je při zmínce o vlastním otci rozpačitá, její vztah k vlastnímu otci není tak kladný jako k matce". Z toho důvodu bylo účelné, aby se znalci zabývali více i současným stavem (včetně příčin) a vývojem vzájemných vztahů mezi nezletilou a otcem, a aby s ohledem na tento stav (a s ohledem na příčiny tohoto stavu) vyjádřili svůj odborný názor. Tím není vůbec popírán význam hodnocení vztahů mezi rodiči pro rozhodování o styku otce s nezletilou. Avšak v této souvislosti bylo na znalcích, aby zaujali stanovisko i k otázce, zda je vyloučeno, aby - za existence hostilních vztahů mezi rodiči nezletilé - bylo nebezpečí ohrožení zdraví nezletilé stykem s otcem odstraněno nebo aspoň výrazně sníženo takovou vhodnou časovou a místní úpravou tohoto styku, která by ve větší míře omezovala možnosti vystavení nezletilé stresovým situacím (v podstatě takovou úpravou tohoto styku, aby k jeho uskutečňování nebylo třeba bezprostřední součinnosti rodičů nezletilé). Posudek znalců upozornil též na některé odchylné (až psychopatické) reakce otce nezletilé. Byť znalci neučinili z tohoto nálezu závěr o nevhodnosti styku otce s nezletilou (jeden ze znalců uvedl např. ve výpovědi před okresním soudem, že by vzhledem ke společenským a morálním kvalitám otce působení otce na nezletilou i při psychopatických rysech jeho osobnosti nebylo nevhodné, kdyby byly upraveny konfliktní vztahy mezi rodiči nezletilé; oba znalci uvedli ve výpovědi před krajským soudem, že psychopatie nevylučuje ještě možnost styku rodiče s dítětem), vzal jej krajský soud za jeden z důvodů svého rozhodnutí o zákazu styku otce s nezletilou; proto bylo žádoucí, aby bylo bezpečně zjištěno, zda snad (popř. do jaké míry) brání nynější zdravotní stav otce jeho styku s nezletilou. Z toho je zřejmé, že soudy obou stupňů neobjasnily skutečný stav věci tak, aby nebylo žádných pochybností o shodě jejich rozhodnutí se zájmem nezletilé, uvažovaným v souladu s prospěchem společnosti. Ne zcela úplné a jednoznačné skutkové podklady jim zatím nedovolily, aby spolehlivě a citlivě vystihly, v čem především tkví nebezpečí event. poškození zdraví nezletilé (zda v případném styku nezletilé s otcem nebo v tom, že matka – ač poskytuje nezletilé dobrou hmotnou péči - chybuje při vlastním výchovném působení na nezletilou a jejím usměrňování), a se zřetelem k tomu dále, jaké opatření ve vztahu k právům a povinnostem rodičů k nezletilé (zejména z hlediska styku otce s nezletilou) přispěje nejvíce k zajištění nejpříznivějších podmínek pro všestranný vývoj nezletilé. Tím porušily soudy obou stupňů zákon v ustanoveních § 6, 120 odst. 1, § 132 o.s.ř. ve spojení s ustanovením § 27 zák. o rod. R96/1967

Judikáty http://www.nhpartners.cz/rodina/judikaty.html

Péče o děti po rozvodu Jinou kapitolou je ale oblast porozvodové péče o děti, ve které jsou zase jednoznačně znevýhodněni muži. Přesto, že formálně jsou si oba rodiče rovni, soudy stále preferují svěřování dětí po rozchodu manželů do výhradní péče matkám. Tato nerovnost již však dnes není zakódována v samotných zákonech, ve kterých se o pohlaví rodiče vůbec nehovoří. Rozvod ale znamená v drtivé většině případů narušení či oslabení kontaktů mezi otcem a jeho dětmi. http://www.soc.cas.cz/info/cz/25042/Uvod.html

Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa zaviazala. že v záujme plného harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastat' v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Z toho vyplývajú zásady upravené v Dohovore o právach dieťat'a, ktorými je riadený i náš Zákon o rodine, keď záujem dieťat'a musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.

OSP § 153 (2) Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.  § 81 (1) Aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.

8C/172/2008 http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=D166C979-DF56-4CB3-B646-58A537E3527B&PojCislo=303562 zverujú do striedavejosobnej starostlivosti oboch rodičov v čase od 18.00 h. každej nedele do 17.59 h. nasledujúcej nedele

V súčasnosti sa podmieňuje stretnutie dieťaťa s druhým rodičom (ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti) súhlasom rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Podmieňovanie stretávania súhlasom druhého rodiča považujeme za výrazné a bezdôvodné obmedzenie rodičovských práv, ktoré nemá oporu v ústave a je v rozpore s medzinárodnými dohovormi. Odporuje to aj samotnému princípu nevyhnutnosti zásahov štátnej moci. V prípade, že je dieťa zverené len jednému z rodičov do osobnej starostlivosti a má druhý rodič s dieťaťom súdom upravený styk (nemá zákaz styku), tak jeho rodičovské práva by nemali byť v žiadnom prípade obmedzené. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Takýmto zákonom je Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZR) - podľa §38, ods. 2 ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. Podľa ods. 1 citovaného paragrafu súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností, ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa; a podľa ods. 4 toho istého paragrafu súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva. Pokiaľ teda neprišlo k obmedzeniu, pozastaveniu alebo pozbavenia výkonu rodičovských práv a povinností, vymedzenie rodičovských práv upravuje § 28, ods. 2 ZR podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Zásahy do rodičovských práv vo forme pozastavenia, obmedzenia alebo pozbavenia ich výkonu upravujú ustanovenia § 38 a 39 ZR tak, že o predmetnom zásahu vždy rozhoduje súd. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti však nepredstavuje obmedzenie rodičovských práv, ale ide len o jeho úpravu z dôvodu kolízie 2 rovnakých práv, ktorých sú nositeľmi jeho rodičia. V tejto veci je potrebné zdôrazniť, že úprava výkonu ústavou zaručených základných práv rodičov a ich maloletého dieťaťa v súlade s ústavou je taká úprava, ktorá pre dotknuté práva predstavuje faktické obmedzenie, ku ktorému prichádza z dôvodu plurality subjektov nositeľov rovnakých práv v čo najmenšej miere a taká, ktorá priznáva každému z dotknutých subjektov čo najširší rozsah výkonu ústavou zaručených základných práv. Súdy však diskriminujú jednu skupinu rodičov, ktorá nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti a má záujem o osobnú starostlivosť o svoje dieťa. V praxi sledujeme zlomyseľné konanie rodičov najmä po rozvodoch. Rodičia si navzájom škodia zneužívajúc na to deti. Súhlas druhého rodiča na stretnutie dieťaťa s druhým rodičom je "devízou" rodičovského sporu a nástrojom vydierania a manipulácie. Bezdôvodne sa takto ochudobňuje samotné dieťa o pozitívne zážitky z vytvárania si plnohodnotného vzťahu s oboma rodičmi. Vyžadovanie súhlasu rodiča na stretnutie dieťaťa s druhým rodičom, je jeden zo spôsobov, ako môže rodič zabrániť druhému rodičovi plnohodnotne rozvíjať vzťah so svojim dieťaťom a tráviť s ním čas podľa slobodného uváženia. Zlomyseľní rodičia neraz na katatýmne konanie zneužívajú štátne orgány a úrady, ktoré potom druhému rodičovi i deťom znepríjemňujú život, v tomto prípade obmedzovaním slobodného stretávania s dieťaťom. Pričom podľa § 24 ods. 4 ZR je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V predchádzajúcich rozhodnutiach súdov o starostlivosti o dieťa rovnocennosť absentovala už samotným rozhodnutím o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti len jednému z rodičov. Sme toho názoru, že rozhodnutia súdov o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov ak má o osobnú starostlivosť záujem aj druhý rodič je v rozpore s ústavou a súhlas rodiča na stretávanie dieťaťa s druhým rodičom v záujme mal. dieťaťa je potrebné z rozsudkov súdov vypustiť.

katatýmia - pôsobením emócií spôsobené skreslenie obsahu vedomia, názorov alebo úsudku

 

http://www.aktuality.sk/clanok/207051/byvaly-ombudsman-nepodal-podla-dubovcovej-ani-jeden-disciplinarny-navrh-za-prietahy/

Ako rozhodovali okresné súdy - štatistika http://otcovia.sk/BA_kraj.html http://otcovia.sk/TT_kraj.html http://otcovia.sk/TN_kraj.html http://otcovia.sk/NR_kraj.html http://otcovia.sk/ZA_kraj.html http://otcovia.sk/BB_kraj.html http://otcovia.sk/PO_kraj.html http://otcovia.sk/KE_kraj.html

Po téměř dvou letech jsem docílil toho, že mi i Krajský soud svěřil milovanou dcerku (nar. 2007) do střídavé péče... Téměř dva roky jsem četl články na netu a doufal, že moje dítě a já budeme šťastní a matce se nepodaří nás oddělit a co víc - ze mě udělat jen "platícího strejdu". Doufal jsem, že o dcerku nepříjdu a až bude "po všem", tak se podělím o tuto radost, neboť právě i články byly pro mě tím hnacím motorem, resp. držely mě nad vodou. Jen pro malou představivost... Můj příběh začal tím, že jsem se vrátil do poloprázdného bytu... - bez nábytku, bez dcerky... pak už jsem byl jen alkoholikem, tyranem, bylo mi neskuečně bráněno ve styku s milovanou dcerkou apod. U soudu jsem vše vyvrátil, matka prohrála na celé čáře... ale musel jsem si vše pečlivě dokumentovat a u soudu předložit... To je na neskutečně dlouhé vyprávění čím vším jsem si musel projít a kolik probdělých a i probulených nocí jsem zažil. Všem taťkům, kteří milují své děti a dýchali by pro ně mohu jen vzkázat: "Bojujte o své poklady, nenechte se vykolejit zakomplexovanými pracovnicemi OSPODu, nikdy a to i když bude nejhůř, svůj boj nevzdávejte. Máte vždy stejná práva, ale i povinnosti jako matka, jste rovnoprávní rodiči!!! Na to nikdy nezapomeňte!!! Držím palce ostatním rodičům, kteří vědí, že mají v životě dětí svoje místo a brání si ho. Držte se, časy se mění!

28 % detí zverených do starostlivosti obidvoch rodičov OS Ba II. http://otcovia.sk/BA_kraj.html

Zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád § 127a Jestliže znalecký posudek předložený účastníkem řízení má všechny zákonem požadované náležitosti a obsahuje doložku znalce o tom, že si je vědom následků vědomě nepravdivého znaleckého posudku, postupuje se při provádění tohoto důkazu stejně, jako by se jednalo o znalecký posudek vyžádaný soudem. Soud umožní znalci, kterého některá ze stran požádala o znalecký posudek, nahlédnout do spisu nebo mu jinak umožní seznámit se s informacemi potřebnými pro vypracování znaleckého posudku.

Matka maloletých detí je povinná písomne informovať otca detí, a to pravidelne vždy k poslednému dňu toho - ktorého mesiaca o zdravotnom stave detí, o ich študijných výsledkoch a mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávala písomné správy o aktuálnych, mimoriadnych, podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. V zmysle zákona majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia, pričom pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletých detí. Otec mal za to, že nie je možné vykonávať starostlivosť o maloleté deti a chrániť ich záujmy bez toho, aby rodič, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti nemal všetky dostupné informácie o maloletých deťoch. Otec maloletých detí je rozvedený a žije v spoločnej domácnosti spolu so svojimi rodičmi, ktorú domácnosť obe deti poznajú. V prípade zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti majú v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky a môžu sa tu pripravovať aj na vyučovanie. Vzťahy medzi rodičmi maloletých detí sú dlhodobo narušené, čo je zrejmé i z ostatných konaní o maloletých deťoch. Uloženie povinnosti matke detí informovať otca o všetkých skutočnostiach, týkajúcich sa oboch detí, prispeje k eliminovaniu konfliktov medzi rodičmi, osočovaniu a v neposlednom rade bude môcť plnenie, resp. prípadné neplnenie si uvedenej povinnosti v budúcnosti potvrdiť, resp. vyvrátiť pochybnosti týkajúce sa starostlivosti o obe maloleté deti. http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=93AC75BA-0037-4D19-A5D6-982C215555CA&PojCislo=323069

http://www.fnf.org.uk/ Families Need Fathers 134 Curtain Road London EC2A 3AR 79/2012 Z. z. Zákon z 3. februára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Čl. I 1. V § 9 odsek 2 znie: "(2) Podľa tohto zákona sa prejedná konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu a konania sa dopustil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudca.". 2. § 9 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "(3) Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu a konania sa dopustil prokurátor, generálny prokurátor Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky a príslušník Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.". 3. § 9 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: "(4) Ak osoba uvedená v odsekoch 2 a 3 nesúhlasí s prejednaním konania na mieste samom, konajúci orgán o tom vykoná záznam a vec odstúpi vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu. Miestne príslušný správny orgán na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu postúpi vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode má osoba uvedená v odsekoch 2 a 3 bydlisko alebo miesto výkonu svojej funkcie.". 4. § 9 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: "(5) Ak bol prejednaný priestupok osoby uvedenej v odseku 2 alebo v odseku 3, príslušný orgán, ktorý priestupok prejednal, o tom bezodkladne informuje najbližšie nadriadený orgán osoby, ktorá priestupok spáchala. Ak priamy nadriadený takej osoby nie je, príslušný orgán zašle oznámenie podľa prvej vety Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.". 5. § 10 sa vypúšťa. 6. V § 60 ods. 1 písmeno a) znie: "a) vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov, 8c) alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ". Poznámky pod čiarou k odkazom 8b) a 8c) znejú: "8b) Napríklad § 44 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. 8c) Napríklad § 75a Občianskeho súdneho poriadku, § 44 ods. 3 písm. c) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.". 7. § 60 ods. 3 sa dopĺňa písmenom e), ktoré znie: "e) oznámi zákonnému zástupcovi, fyzickej osobe, ktorá sa osobne stará o maloletého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 8b) alebo zariadeniu, v ktorom je maloletý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov, 8c) a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spáchanie priestupku maloletým.". 8. V § 74 odsek 2 znie: "(2) Ak je obvineným z priestupku mladistvý, správny orgán na ústne pojednávanie predvolá aj zákonného zástupcu mladistvého a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak je mladistvý na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov8b) zverený do osobnej starostlivosti fyzickej osobe alebo je na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov8c) umiestený v zariadení, správny orgán upovedomí o nariadenom ústnom pojednávaní aj tieto osoby. Rozhodnutie o priestupku sa oznamuje všetkým osobám podľa prvej a druhej vety.". 9. V § 81 ods. 1 a v § 92 ods. 1 sa slová "orgán starostlivosti o dieťa" nahrádzajú slovami "orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately". Čl. IV Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto: 1. V § 115 sa na konci pripája táto veta: "Ak konanie sudcu, ktoré má znaky priestupku podľa osobitného predpisu, 27) prejednal alebo prejednáva orgán príslušný na prejednanie priestupku podľa osobitného predpisu, 27) sudcu za také konanie už nemožno disciplinárne stíhať.". 2. V § 119 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o také konanie sudcu, ktoré má znaky priestupku podľa osobitného predpisu, 27) súd zisťuje disciplinárnu zodpovednosť sudcu a disciplinárne opatrenia ukladá, iba ak tento priestupok nebol prejednaný alebo nie je prejednávaný orgánom príslušným na prejednávanie priestupkov.". Čl. V Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry sa mení takto: 1. V § 187 sa vypúšťa písmeno b). 2. V § 198 sa vypúšťa odsek 2. 3. V § 214 sa vypúšťa odsek 4. Čl. VI Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície sa mení takto: 1. V § 52 sa vypúšťa odsek 2. 2. V § 53 sa vypúšťa odsek 2. 3. V § 54 sa vypúšťajú slová "alebo znaky priestupku". 4. V § 55 sa vypúšťa odsek 3. 5. V § 56 sa vypúšťa odsek 3. 6. V § 56 ods. 4 sa vypúšťajú slová "alebo priestupkom". 7. § 58 sa vypúšťa. 8. V § 59 sa vypúšťa odsek 2. 9. V § 59 ods. 4 sa vypúšťajú slová "alebo za priestupok". Čl. VII Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2012. Legislatíva http://otcovia.sk/legislativa.html Ex-Wife Ordered Jailed for Alienating Children From Father http://www.law.com/jsp/article.jsp?id=1202461189158&slreturn=1 http://www.dailymail.co.uk/news/article-1333549/Top-judge-says-mothers-children-taken-away-dont-let-fathers-them.html Slovenské súdy absolútne sabotujú Protokol č.7, čl.5 EU dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Náš Zákon o rodine obsahuje len prvú časť tohto článku. Manželia sú si rovní v právach, avšak neobsahuje celé znenie, ktoré jasne deklaruje, že "počas pípravy, trvania a aj PO UKONČENÍ  manželstva, majú manželia rovnaké občianske práva medzi sebou a K DEŤOM. Každý párnovíkendovský rozsudok súdov SR je porušovaním tohto článku. 19 000 detí ročne v SR príde o druhého rodiča a rodinu. Súdy tak produkujú generáciu citových mrzákov. Už v roku 2002 sa Rada mládeže snažila strestniť Bránenie v styku s rodičom v zmysle čl.9 a čl.16 Dohovoru o právach dieťaťa, avšak do dnes s tým nikto nič neurobil. Už v roku 1992 v odporučení Zdravotnej komisie EU (Smernica R93) je Bránenie v styku s rodičom definované ako psychické týranie. Od júla 2009 plati Všeobecný komentár OSN č.12 k čl.12 Dohovoru, ktorý jasne definuje, že dieťa je rovnakým nositeľom práv ako dospelá osoba a každé dieťa musí byť bez rozdielu veku vypočuté odborníkmi. Do dnešného dňa SR toto nesplnila, nerealizovala vládnu kampaň za rovnocenné rodičovstvo, nevyškolila sociálnych pracovníkov, učiteľov, sudcov, policajtov. SR prestala monitorovať porušovanie práv dieťaťa. Výkon Verejného ochrancu práv a Detského ombudsmana za 16 mesiacov: dva telefonáty, na základe ktorých sa nedopátral kde je spis a 16 mesačná nečinnosť. Ministri SR: MPSVaR, MS SR a MZV SR úplne beztrestne neplnia záväzky SR voči medzinárodným dohovorom. http://zena.sme.sk/c/5740512/striedavu-vychovu-deti-sudy-zatial-velmi-neuznavaju.html Model 2, 2, 3, 2, 2, 3 http://www.stridavka.cz/stridavka-jen-se-souhlasem-matky-rozsudek.html#1 Bydliskom dieťaťa je miesto, kde dieťa trvale býva zo súhlasnej vôle rodičov alebo na podklade rozhodnutia súdu; bydliskom dieťaťa nie je miesto, kde sa dieťa náhodile nachádza napr. následkom svojmocného opatrenia niektorého z rodičov. 31P/382/2010 zveruje  do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak,  že každý párny týždeň bude v starostlivosti otca a každý nepárny týždeň v starostlivosti matky http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=2F8C4095-447D-4D0E-8B30-A216CDD981DE&PojCislo=429041   31P/223/2010 zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, otec prvý a druhý týždeň v mesiaci a matka tretí a štvrtý týždeň v mesiaci http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=AA6404EB-DD10-48E2-BD32-0B9440D3684D&PojCislo=413220 30P/308/2009 a 19CoP/57/2011 v týždňových intervaloch počnúc piatkom do nasledujúceho piatku počas prvých troch mesiacov, striedavo v mesačných intervaloch počnúc posledným  piatkom príslušného mesiaca do posledného piatku ďalšieho mesiaca  http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=37A3EF32-5DD3-44A7-AD6F-2D16BB822B4F&PojCislo=94434 http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=DEC6DEAE-9661-440A-9F50-D857204741DB&PojCislo=404344 21P/254/2011 Súd  zveruje maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že deti budú u každého rodiča jeden týždeň od piatku od 16.00 hod. do nasledujúceho piatku do 16.00 hod. http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=B7A85441-F4FE-43A3-85C6-F6672491EC5F&PojCislo=373928 15P/260/2011 otcovi zveruje dieťa od 1-vého do 15-tého matke od 16-tého do posledného dňa kalendárneho mesiaca každého nepárneho roka a matke zveruje dieťa od 1-vého do 15-tého a otcovi od 16-tého do posledného dňa kalendárneho mesiaca každého párneho roka. http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=153E1726-B22F-4DE1-BCAA-DB124CB2EE8A&PojCislo=236369   12P/37/2011 Striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti bude realizovaná v dvojtýždňových intervaloch http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=0D02206A-B7B8-4A61-8D36-86054BB506D3&PojCislo=267402
 

9P/52/2011   zveruje do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=C52D58E8-9588-4E96-840D-E82F5EB34625&PojCislo=78603 

 

 

7P/7/2011 každý z rodičov bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v čase od pondelka do nasledujúceho pondelka http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=AA91EFE4-6997-4528-B382-56B97984C784&PojCislo=173555   5C/347/2010 zverený do striedavej osobnej starostlivosti, ktorú budú  realizovať v štvortýždňových intervaloch http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=335CA496-F2D8-4E13-BEF1-2626C4742A95&PojCislo=117467
 

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok § 156 (3) Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. § 212 (2) Súd nie je viazaný rozsahom odvolania a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu, § 214 (2) V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
 

Ing. Sayon Camara, Kopčianska 90, 851 01 Bratislava Tel:0903409884 - email:

sayon.camara@strabag.com

Ako ľahko sa dnes rodiny rozpadávajú a ako ťažko sa otec domáha právo na stretnutie so svojimi deťmi. Súdnictvo nepriateľom rodiny.
Týmto listom Vás chcem informovať o nesprávnom konaní súdnictva SR voči členom africkej menšiny vo veci zachovania integrity zmiešaných rodín. Príkladom a zároveň podkladom a dôkazom tejto tabuizovanej skutočnosti je moja vlastná skúsenosť o ktorej Vás informujem nasledovne. Po 5 rokoch manželstva, moja posledná bývala manželka, paní XXX, sa zrazu rozhodla ukončiť existenciu našej rodiny. Pritom hlavný dôvod jej rozhodnutia bol ten, že sme vtedy založili organizáciu “ZEBRA”, kde som bol zvolený za predsedu výboru. Paní XXX nebola členkou spomínaného výboru ale som ju asocioval pri vykonavaní všetkého čo som robil v rámci fungovania tejto organizácie, nie len pretože bola mojou manželkou ale aj vzhľadom k tomu, že organizácia bola založená za účelom priblíženia členov zmiešaných rodín a proti násiliu voči členom našej malej komunity. Ako žena sa pani XXX podieľala na pričlenení mnohých ďalších žien majúcich deti s Afričanmi. Takto sme spoločne a bez problémov spolupracovali dovtedy, pokým sme nedostali grant, približne 500 000,-Sk na realizáciu niektorých našich projektovaných cieľov. Odvtedy, po viac ako jeden a poľ roku fungovania organizácie, sa moja vlastná manželka postavila proti mne a začala ma prezentovať ako lenivého černocha, ktorý žije na úkor spoločnosti. Ďalej, aby ma dostala z miesta predsedu organizácie, začala verejne vyjadrovať obavu, že peniaze organizácie ukradnem a zmiznem do cudziny a tým pádom ona príde o strechu nad hlavou nakoľko bude, ako moja manželka, nútená zaplatiť za spôsobené škody. Pritom počas celého nášho krátkeho spolužitia, paní XXX nezažila nikdy, že by som bol niekomu dlžný. Nefajčil som ani som nepil, ale pani XXX potrebovala vytvoriť o mne zlý obraz, aby sa dostala na moje miesto ako predsednička organizácie. Aby som udržal celistvosť našej rodiny rozhodol som sa odísť z vedenia organizácie a paní XXX bola zvolená za predsedu organizácie. Po 6 mesiacoch, sa pomery v organizácii, najmä vzťah paní XXX s ostatnými členmi organizácie, zhoršili natoľko, že pani ma požiadala aby som jej pomohol. Keď som odmietol, informovala svojich rodičov a príbuzných, že som sa stal príživníkom, ktorý žije z jej peňazí a spoločne ma požiadali, aby som opustil jej byt. Keď som to neurobil dobrovoľne, zavolala políciu, ktorá ma vyhodila z bytu, kde sme 5 rokov spoločne žili s našimi dvomi dcérkami. Ďalej paní XXX, bez váhania, požiadala o rozvod. Vtedy som si uvedomil, aké krehké sú zmiešané rodiny v slovenskej spoločnosti. Súd nás oficiálne rozviedol 2. augusta roku 2004. Deti boli zverené do opatery matke a mňa, ako otca, zaviazal k zaplateniu výživného vo výške 4000,-Sk mesačne. Ďalej súd vydal voči mne aj zákaz priblíženia sa k bytu pani XXX, na základe nepravdivého obvinenia, že som ju chcel zabiť. Tým mi súd aj znemožnil styk s mojimi deťmi a účasť na ich výchove a vytváraní pevných rodinných vzťahov s mojimi deťmi. Najhoršie na tom je, že od vydania rozvodového rozsudku, už približne 5 rokov, sa vedome pani sudkyňa, ktorá má tento spor na starosti, vyhýbala rozhodnúť vo veci navštevovania detí v mojej domácnosti, naopak, nedávno (24.04.2008) ma predvolali na súd a zvýšili mi výživné na sumu 8000, Sk mesačne z môjho mesačného platu 25000, Sk, ale stále nepojednala o mojom práve stýkať sa s mojimi deťmi napriek dôležitosti a opodstatnenosti tejto problematiky. Preto som si dovolil pani sudkyni napísať pripomienku a vyzval som ju, aby vykonala svoju povinnosť v rámci úpravy styku s mojimi deťmi. Domnievam sa, že takýmto jednostranným a nespravodlivým správaním sa naši sudcovia, vedome alebo nevedome, podieľajú na rozvrate vzťahov medzi členmi rodiny a vybudujú neprekonateľnú bariéru medzi rodičmi, keď sa jedna strana cíti ukrivdená a neprávom odstránená zo života svojich detí. Tato situácia je horšia u rodičov z čiernobielych rodín a ich zmiešaných detí. Dôkazom toho je, že na slovenských uliciach sa stretnete s mnohými takýmito deťmi vždy v spoločnosti ich bielej matky a málokedy vidíte zmiešané dieťa so svojím čiernym rodičom (otcom). Moja prvá manželka, pani YYY, pochádza a žije v Prešove. V roku 1986 pricestovala za mnou do Prahy, kde žila s mnou počas môjho ašpirantského štúdia na ČVUT v Prahe. Bývala so mnou a tam otehotnela, ale keď sa priblížil dátum pôrodu, dohodli sme sa, že sa vráti do Prešova, nakoľko som vtedy býval na internáte a tam nebolo možné prijať bábätko. Preto sme sa dohodli, že po pôrode, budeme riešiť problém bývania našej rodiny a iné záležitosti. Po pôrode ma pani YYY informovala, že ona chcela len dieťa a že jej rodina nechce mať černocha za člena rodiny. Následne mi zabránila akýkoľvek styk so svojou dcérou. Obrátil som sa na súd. V Prešove mi súd dovolil stýkať sa s dcérou len raz za mesiac, ale pri mojich prvých dvoch návštevách paní učiteľka YYY zavolala políciu, ktorá ma vyhodila a ohrozila ma zatknutím, ak neopustím mesto. Ani ich nezaujímalo súdne rozhodnutie, ktoré som prezentoval. Napriek tomu, že moja dcéra – Nina Camara, narodená v roku 1987 – nikdy so mnou nežila, snažil som sa udržať kontakt s ňou telefonicky, ale informácie, ktoré dostávala od matky, jej príbuzných a okolia nám nepomohli rozvíjať naše vzťahy. Odmietala ma a neprejavovala nikdy o mňa záujem. Napriek tomu, že som jej pravidelne telefonoval a jej niekedy napísal listy a mail, nikdy nereagovala pozitívne. Často keď brala telefón a začula môj hlas, treskla telefónom. Pred 3 rokmi, po viacerých neúspešných pokusoch sa telefonicky s ňou skontaktovať, pýtal som sa jej mamy a dozvedel som sa od nej, že naša dcéra Nina odišla do Švédska, kde by mala pracovať v nejakej knižnici. Nina mala vtedy len 17 rokov a nezdalo sa mi, že Slovenka tmavej farby pleti v jej veku, ktorá nehovorila ani anglicky, by mohla tak ľahko nájsť prácu vo švédskej knižnici. Obrátil som sa preto mailom na slovenský konzulát vo Švédsku, aby mi tam pomohli overiť prítomnosť mojej dcéry. Po viac ako mesiaci pátrania švédska polícia informovala nášho konzula, že nenašla žiadnu stopu mojej dcéry. Obrátil som sa na Ministerstvo vnútra slovenskej republiky a na políciu v Prešove so žiadosťou o pátranie po mojej dcére “Nine Camara”. Od prešovskej polície som následne dostal list, kde mi bolo oznámené, že moja dcéra je živá, ale nechce sa so mnou rozprávať. Naviac ma upozornili, že podá trestné oznámenie proti mne, ak ju neprestanem hľadať. S bolesťou v srdci som sa musel zmieriť s tým, že moja, už dospela dcéra, ma neuznáva ako otca. Kto je vinníkom tejto situácie? Slovenské súdnictvo, ktorému nezáležalo nikdy na vytvorení a udržaní princípu rodinného života manželov pre zabezpečenie pevného zázemia rastu detí. Mal som a dodnes mám pocit, že jediná úloha súdnictva je donútiť otcov zaplatiť výživné, ale nepociťujú žiadnu zodpovednosť za osud členov rozvedených rodín. Tak ako v mojom prípade, aj mnoho Afričanov stratilo takýmto spôsobom svoje potomstvo - v dôsledku nedostatočného skúmania skutočného stavu konkrétnych prípadov ako aj veľkých predsudkov zo strany slovenského súdnictva, ktoré takto zbaví Afričanov o možnosť podieľať sa na výchove svojich detí, a rodičovské práva zredukuje len na súdom nariadené plnenie si materiálnych povinností. Tieto deti, často posunuté na okraj spoločnosti, bez otca, ako psychickej či materiálnej podpory, sa uzavrú do seba a vinu svojho zlého osudu hádžu na čierneho otca a v spoločnosti, spoločne so svojimi matkami, šíria fámy o tom, že černosi zanechajú za sebou deti, o ktoré sa nestarajú. Celý život, ktorý som prežil v tejto krajine a spoločnosti, som sa snažil upozorniť na tieto problémy. Svoje deti som neopustil, ale vždy som im bol aj budem ochotný pomôcť, napriek všetkým komplikáciám, ktoré mi predsudky podporené rozhodnutiami súdu a odsudzovaním spoločnosti komplikujú vzťah s nimi. Všeobecne rozšírená myšlienka, že Afričania opúšťajú svoje deti nie je pravdivá. Afričania nie sú v tomto smere výnimkou a ich vzťahy sú rovnaké ako vzťahy medzi slovenskými rodičmi. Komplikuje ich ale časté neprijatie zo strany rodiny a komplikované uplatnenie sa v spoločnosti pri hľadaní zamestnania a materiálneho zabezpečenia rodiny. Aj toto je krutá realita života Afričanov a ďalšia neviditeľná tvár rasizmu, ktorým trpí africká menšina a jej potomstvo nielen na Slovensku, ale vo väčšine európskych krajín. Tieto deti, ktoré sú odňaté od svojho tmavého rodiča a vychované v ilúzii, že oni nie sú čierne, sa často dostávajú do zovretia medziľudských bariér – nie sú plnohodnotne prijatí v bielej spoločnosti a neradi sa identifikujú s čiernymi a bezdôvodne odmietajú svojich čiernych rodičov. Dôkaz tohto tvrdenia zistí každý, kto si dá tú námahu robiť prieskum o počte zmiešaných detí na Slovensku, ktorí žijú či žili s tmavým rodičom a uznávajú tmavého rodiča. Touto cestou by som rád poprosil, všetkých spoluobčanov a všetky zainteresované orgány a organizácie, o preverovanie týchto mojich tvrdení a prevedenie hĺbkovej analýzy životných podmienok tejto skupiny občanov v našej krajine. Zo svojich vlastných skúsenosti si dovolím tvrdiť, že predsudky sú viac usadené na našich súdoch, ako na uliciach. Podieľal som sa na boj proti skinheadom a násiliu na uliciach, ale bojovať proti nespravodlivosti a predsudkom sudcov musí byť celoštátna činnosť, nakoľko si myslím, že právne nespravodlivý postoj sudcov vo veci opatery a výchovy detí vytvára priepasť do ktorej sú tieto deti, o ktorých hovoríme, chytené. V rámci môjho pátrania pre vylúčenie problematiky rozvodu, jej pôvodu, priebehu ako aj jej následkov na aktérov, som narazil na nasledujúci skrátený článok jednej organizácie, citujem: Deťom cielené rozhodnutie. Najdôležitejším darom, ktoré môžete dať deťom a ich rozhádaným rodičom je byť férový pri rozhodovaní o ich osude
 
Pre takmer všetky deti, bez ohľadu na ich vek, je deň rozchodu či rozvodu ich rodičov tým najmarkantnejším a rozhodujúcim momentom v ich živote.
  Organizácia CSOD, jej zamestnanci a poradcovia, sa pred viac ako 18 rokmi, venovali spolupráci s rodinami, právnikmi, terapeutmi, lekármi, pedagógmi a ďalšími odborníkmi, aby zistili, že všetky rozhodnutia a opatrenia súvisiace s rozchodom, rozvodom a znovu založením rodiny sú motivované tým, čo je najlepšie v záujme detí.

Proces - deťom cielené rozhodnutie je rozhodujúci pre zdravie a dobré životné podmienky detí, ktoré prežívajú prebiehajúci proces rozchodu, rozvodu a nového manželstva. Každý rok táto organizácia pracuje s viac ako 1000 rodinami a každý rok aktéri tejto práce sú povzbudení vo svojej snahe odhodlaním uvedomelých rodičov odložiť bokom svoj hnev a bolesti súvisiace s rozpadom ich manželstva s cieľom zamerať sa na potreby svojich detí. Dobrý a uvedomelý rodič dovolí, aby ich deti milovali aj druhého rodiča. Naďalej pokračuje vo svojich rodičovských povinnostiach zodpovedne a láskyplne a komunikuje dôsledne s druhým rodičom o veciach týkajúcich sa ich detí. Výsledkom je, že tieto detí sú schopné spracovať svoje pocity zvládnuteľným spôsobom a začínajú sa liečiť. Tiež deti budú schopné udržať sa a zlepšiť v ich vzťahoch s rodičmi a ostatnými členmi rodiny. To sú dôležité kroky v procese ich uzdravovania a pre ich dlhodobé emocionálne uzdravenie.
  Tiež pracovnici organizácie, bohužiaľ, pracovali s mnohými rodičmi, ktorí sa vzdali svojej zodpovednosti v rozhodnutí o ich vlastných deťoch a úplne ju zverili do rúk cudzím ľuďom, právnikom a sudcom. Napriek tomu, že existuje veľa talentovaných odborníkov v právnom prostredí, skutočnosť je taká, že len rodičia majú schopnosť venovať čas a pozornosť potrebnú na vytvorenie rozhodnutia, ktoré zmení život ich detí. Sudcovia a právnici často prežívajú veľkú bolesť pri rozhodovaní o deťoch, ktoré sú zapletené do domácich sporov. Väčšina sudcov sa úprimne priznáva, že pravdepodobne nepoznajú to, čo by bolo potrebné pre tieto deti, takisto aj pre potreby rodičov - bez ohľadu na skutočnosť, že rodinné právo nie je žiadna exaktná veda. Mnoho otázok môže byť vykladaných na rôznych úrovniach a niekedy sú nesprávne vykladané na úkor detí o ktoré sa jedná.
Naviac, veľké zaťaženie týkajúce sa prípadov domácich nezhôd, ktoré prichádzajú na súd každodenne, nedovoľuje sudcom venovať dostatočný čas jednému prípadu, aby urobili hlboké preskúmanie jednej rodinnej situácie pred vydaním rozhodnutia. Výsledné napätie, vyplývajúce z povinnosti rozhodovať o otázkach rodičov, ktorí nie sú schopní, alebo nie sú ochotní spolupracovať v najlepšom záujme svojich detí, bolo zhrnuté jedným sudcom, ktorý povedal: "Ja sa hrám na Boha. Vy môžete robiť extrémne škody. Obvykle pred rozhodnutím nemôžem spať. Môj žalúdok ma bolí. Radšej by som posielal niekoho na doživotie do väzenia.
Záver
Navrhujem, v záujme obmedzenia negatívnych dopadov rozvodu na deti a ich rodičov: Vytvoriť poradenské oddelenie mediátorov pre zmierenie rodičov s deťmi, ktoré sú ohrozené rozvodom. Založiť ústav pre zaškolenie personálu súdnictva, najmä v oblasti rodinných záležitostí. Skúmať na súde zrelosť sudcov a advokátov zainteresovaných do riešenia rozvodových problémov najmä rodín s deťmi. Na začiatku môjho rozvodového procesu využila moja bývala manželka službu jednej advokátky, ktorej správanie bola natoľko agresívne, že sa nemohlo očakávať iné východisko ako rozvod a hádky. Jej išlo len o to, aby si sama utvrdila svoje postavenie rozhodujúceho a bolo jej jedno čo bude ďalej s našou rodinou. Vymenovať za sudcov na prejednanie rozvodových konaní len tých, ktorí majú rodinné zázemie. Vytvoriť v rámci ministerstva rodiny oddelenie na kontrolu činnosti hore navrhovaných inštitúcií a osôb. Vytvoriť parlamentný výbor pre zachovanie rodiny, ktorý by skúmal a prispôsobil právne znenia o rodinách na súčasnú situáciu a vývoj spoločnosti.   Ing. Sayon Camara   Bratislava

21. novembra 2008

Návrh na doplnenie otázok súdnemu znalcovi, ktorý sa odôvodňuje nasledovne:

Z neznámeho dôvodu súdy v SR opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňujú dlhodobo styk jedného z rodičov s maloletými deťmi a neakceptujú, že je v ich záujme, aby sa s biologickým rodičom stretávali. V poslednom období neumožňujú návštevu detí, pričom toto konanie súdov veľmi traumatizuje maloleté deti.

Existujúce rozhodnutia Ústavného súdu:

ÚS II 363 / 03 Ochrana rodičovstva a rodiny: Z ústavnoprávneho pohľadu nie je možné nadraďovať modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a maloletými deťmi, ktoré majú orgány verejnej moci zažité, nad záujem dieťaťa, ktorý je definovaný v článku 3 d. p. d. Tieto modely, akokoľvek sú v mnohých prípadoch užitočné a použiteľné, nemôžu postihovať situáciu každého jednotlivého maloletého dieťaťa. Na tom nemôže nič zmeniť ani to, že sa rodičia nie sú schopní na takomto usporiadaní sami dohodnúť.

ÚS I 238 / 05 Ochrana rodičovstva a rodiny: Snaha otca o čo možno najširší styk s maloletým dieťaťom nemôže byť použitá proti nemu. Je a stále ostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z tohto vzťahu vyplývajú.

            Súčasné úpravy styku, ktoré možno v kontexte s aktuálnou praxou súdu (aj s poukazom na PL. ÚS 26/05) považovať za obmedzujúce, sú odôvodňované tak, že sú intenzívne a poskytujú riadny priestor rodičom aj deťom na strávenie času spolu tak, aby tento priestor využili zaujímavo, intenzívne, s obohacujúcimi zážitkami v tomto smere pre budúcnosť.

Súdy SR sa nedokážu vysporiadať s trvalým konaním niektorých rodičov a testín, ktoré neumožňujú deťom s biologickým rodičom ani ostatným príbuzným z jeho strany komunikovať (telefonovať, mailovať, skypeovať...), tráviť prázdniny, sviatky a navštevovať chorého príslušníka rodiny, pričom v tom čase matky chodia do práce a deti zverujú do starostlivosti tretích osôb, ktorým zakazujú umožniť deťom akýkoľvek kontakt s biologickým rodičom.

Je nespochybniteľné, že:

Deti majú právo na oboch rodičov.
Štátne inštitúcie SR majú skreslený pohľad na potreby detí.
Obaja rodičia sú rovnoprávni pri starostlivosti o dieťa.
V SR pretrváva diskriminácia rodičov štátnymi inštitúciami.
Rodinná výchova dieťaťa je prvoradý záujem spoločnosti.

Korektnými otázkami súdnemu znalcovi treba zamedziť manipulácii opatrovníckeho konania k neobjektívnemu, nespravodlivému a nezákonnému obmedzeniu starostlivosti rodičov o deti.

Konzervatívne, väčšinou proženské postupy a stereotypné rozhodnutia súdov a ďalších štátnych a neštátnych inštitúcií sú v Európe prežitkom. Do popredia vstupujú moderné a osvedčené spôsoby starostlivosti o dieťa mimo klasickú rodinu tak, ako je to bežné vo väčšine demokratických krajín Európy.

Prioritou je všestranný rozvoj dieťaťa a jeho vyvážený kontakt s rodičmi, nie materiálne životné podmienky, tobôž keď kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je tak významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa.

Na základe vyššie uvedeného, navrhuje sa súdu, aby doplnil otázky súdnemu znalcovi o tieto:

Je prinosne aby rodicia po zvereni dietata do striedavej osobnej starostlivosti absolvovali pravidelne sedenia u psuchologa na UPSVaR s cielom minimalizovat pripadne problemy a prispiet tak k lepsej spolupraci medzi rodicmi v prospech kvalitativne vyssej, plnohodnotnejsej a lepsej úrovni vývoja a vychovy dietata?

Striedavá starostlivosť o deti po rozvode a rozchode rodičov predstavuje menšie zlo ako modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a maloletými deťmi, ktoré majú orgány verejnej moci zažité?

Striedavá osobná starostlivosť deťom zachováva oboch rodičov a obom rodičom umožňuje svoje deti skutočne vychovávať, nielen sa s nimi navštevovať; vyrovnáva spoločensky nežiaducu absenciu otcov v porozvodovej výchove a podporuje rovnosť mužov a žien?

Striedavá osobná starostlivosť prináša obom rodičom čas na oddych, sebarealizáciu a rozvoj vlastnej osobnosti?

Striedavá osobná starostlivosť vedie rodičov k väčšej zodpovednosti za vývoj detí, vyrovnáva mocenské postavenie rodičov v porozvodovej výchove a tým predchádza zneužívaniu moci jedným z nich a konfliktom?

Striedavá osobná starostlivosť zachováva vzťahy detí so širším príbuzenstvom oboch rodičov?

Striedavá osobná starostlivosť nerobí z detí polosiroty; umožňuje, aby deti zažívali rôznosť prostredia a vzťahov, čerpali z nich výhody a sociálne sa pritom rozvíjali v prirodzených podmienkach?

Striedavá osobná starostlivosť prináša deťom lásku viacerých ľudí?

Má súd zveriť obe deti do osobnej starostlivosti jediného rodiča, alebo má zveriť jedno dieťa jednému rodičovi a druhé dieťa druhému rodičovi, alebo obe deti zveriť do spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičov?

Maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok má iba jeden rodič, alebo obaja rodičia?

Majú rodičia prispievať na výživu maloletých detí rovnakým dielom, ako sa podieľajú na ich starostlivosti?

Majú rodičia právo stretávať sa s maloletými deťmi každý deň?

Majú si rodičia odovzdávať deti v mieste trvalého bydliska detí, alebo v mieste prechodného bydliska detí, alebo v škole ktorú navštevujú deti, alebo na ÚPSVaR – OSPODaSK, alebo na neutrálnej pôde v polovici cesty medzi bydliskami rodičov a je takýmto vhodným miestom Obchodné centrum?

Pri dvojtýždňovom cykle (14 dní) striedania starostlivosti rodičov o deti je vhodnejšia kvóta starostlivosti 2 dni jeden rodič a 12 dní druhý rodič, alebo kvóta starostlivosti o deti 7 dní jeden rodič a 7 dní druhý rodič?

 

TOPlist