Založiť webovú stránku alebo eShop
 

striedavá starostlivosť

SPODaSK

Striedavú starostlivosť ponúknu rozvedeným ako prvú možnosť

Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html
Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html

 

ÚSTREDIE PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY

 

Špitálska 8, 812 67 BRATISLAVA

 

 

INTERNÁ NORMA č. IN - 067/2012

Názov normy:

Plánovanie sociálnej práce pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Druh normy:

Metodické usmernenie č. 4 - 14/2012

Účel normy:

Interná norma upravuje postup zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, odborov sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v plánovaní sociálnej práce pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Oblasť platnosti:

Interná norma je platná pre všetkých zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny,  odborov sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Počet  strán:  30 vrátane 6 príloh                                                                               Vydanie:  prvé

Vzťah k už vydaným interným normám ÚPSVR:

Táto  interná norma neruší žiadnu internú normu

  

Gestorský útvar:

Sekcia SVaR

Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Schválil:

  

 

Ing. Marián Valentovič

generálny riaditeľ

Dátum schválenia:

19.12.2012

Dátum účinnosti:

2.1.2013

 

Zásady práce s internou normou ÚPSVR: 

1.      Pridelenie internej normy

Táto interná norma ústredia bola pridelená na organizačný útvar:..................

dňa: .................................

 

2.      Uloženie internej normy

Norma bude trvalo uložená v útvare: ......................................................

Pritom musí byť uložená tak, aby bola prístupná všetkým zamestnancom organizačného

útvaru, ktorí ju potrebujú aplikovať pri svojej práci.

 

3.      Oboznámenie s internou normou

Zodpovedný vedúci zamestnanec organizačného útvaru je povinný bezodkladne po pridelení internej normy zabezpečiť oboznámenie všetkých zamestnancov s normou, najmä tých, ktorí budú túto normu využívať vo svojej práci a zároveň informovať o tom, kde bude norma trvalo uložená.

 

4.  Záznam o oboznámení zamestnancov s internou normou

Dátum

Meno a priezvisko zamestnanca

Funkcia

Útvar

Podpis

 

Obsah 

1.      Východiská

2.      Postup orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „SPODaSK“)

v plánovaní sociálnej práce pri vykonávaní opatrení SPODaSK

3.      Posúdenie životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny

3.1   Predbežné hodnotenie ohrozenia dieťaťa

4.      Vytvorenie plánu sociálnej práce

4.1    Koordinácia

4.2    Určenie cieľa plánu sociálnej práce

4.3   Určenie úloh na napĺňanie cieľa plánu sociálnej práce

4.4   Písomné vypracovanie plánu sociálnej práce

4.5   Vyhodnotenie plánu sociálnej práce

 

Interná norma upravuje postup zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“), odborov sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v plánovaní sociálnej práce pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

  

1.      Východiská

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z. z.) vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce, metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji sociálnopatologických javov v spoločnosti.

 

Opatrenia vykonávané orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „orgán SPODaSK“) pre dieťa musia zabezpečovať ochranu dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem.

 

Rešpektovať najlepší záujem dieťaťa pri vykonávaní opatrení SPODaSK znamená navrhovať, zabezpečovať a domáhať sa uspokojovania potrieb dieťaťa vždy s ohľadom na to, v akých podmienkach dieťa žije, v akej konkrétnej situácii sa nachádza, čo dieťa potrebuje v momentálnej životnej situácii, čo dieťa potrebuje v aktuálnom vývinovom štádiu  s cieľavedomým plánovaním napĺňania jednotlivých potrieb do dobrej životnej perspektívy dieťaťa s rešpektom jeho individuality a jedinečnosti.

 

Najlepším záujmom dieťaťa je sústavné napĺňanie jeho potrieb a ochrana práv dieťaťa garantovaných v Dohovore o právach dieťaťa. Prax ukazuje, že bezpečné vzťahy a aspoň jedna spoľahlivá oporná osoba v detstve sú hlavným protektívnym faktorom pred ďalším zlyhaním a sociálno-patologickými prejavmi.

 

Sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa je podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov súčasťou rodičovských práv a povinností.

 

V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia, preto pri voľbe a uplatňovaní opatrení majú prednosť opatrenia na zabezpečenie  výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí. Ak rodičia nemôžu, nevedia alebo nechcú zabezpečovať starostlivosť o dieťa je výkon opatrení zameraný na zabezpečenie náhradného prostredia pre dieťa, pričom uprednostňovaná je starostlivosť príbuznými dieťaťa, napr. starými rodičmi.

 

Vykonávanie opatrení SPODaSK pre dieťa predstavuje vždy zásah do rodinného prostredia dieťaťa a má silný vplyv na terajší i budúci život dieťaťa. Preto je pri výkone opatrení SPODaSK dôležité aktívne zapojenie dieťaťa, jeho rodiny, príbuzných a sociálneho okolia, účasť dieťaťa na riešení situácie a jeho porozumenie situácii..

 

Pri voľbe a uplatňovaní opatrení SPODaSK je potrebné sociálnu prácu plánovať. Základným účelom plánovania sociálnej práce je vytvorenie podmienok na aktívnu účasť klienta (dieťa, rodina, plnoletá fyzická osoba)  na riešení vzniknutej sociálnej situácie a vytvorenie podmienok na systematickú intervenciu subjektov participujúcich na riešení sociálnej situácie klienta.

 

Úrady podľa § 73, ods. 2, písm. e) zákona č. 305/2005 Z. z. vypracúvajú:

-          plán sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodičmi alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa (ďalej „plán sociálnej práce“),

-          plán výchovného opatrenia,

-          plán sociálnej práce s rodinou dieťaťa, ktoré bolo umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu (ďalej „plán sociálnej práce“),

-          plán sociálnej práce s plnoletou osobou (ďalej „plán sociálnej práce“).

 

Opatrenia SPODaSK v úradoch (orgán SPODaSK) vykonávajú kvalifikovaní zamestnanci v zmysle zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 305/2005 Z. z.

  

2.    Postup orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v plánovaní sociálnej práce pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Úrad vykonáva opatrenia SPODaSK najmä:

-          na základe upozornenia na porušovanie práv dieťaťa,

-          na požiadanie dieťaťa o pomoc pri ochrane svojich práv,

-          pri požiadaní rodiča alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, o pomoc pri výkone svojich práv a povinností,

-          na základe podnetu inej inštitúcie (napr. škola, zdravotnícke zariadenie, súd), resp. fyzickej osoby,

-          na základe vlastných zistení.

 

Po prijatí podnetu (napr. upozornenie, požiadanie, vlastné zistenia), na základe ktorého úrad začína vykonávať opatrenia SPODaSK, je následne určený zamestnanec oddelenia SPODaSK úradu, ktorý bude zodpovedný za vedenie prípadu. Po posúdení aktuálnej situácie dieťaťa, zodpovedá určený zamestnanec za rozsah, obsah, charakter a včasnosť sociálnej intervencie a voľbu opatrení podľa zákona č. 305/2005 Z. z. vykonávaných alebo zabezpečovaných úradom pri vedení prípadu. Zodpovedný zamestnanec oddelenia SPODaSK zabezpečí informovanie rodiny, že je pri riešení prípadu pre rodinu kľúčovým pracovníkom.

 

Vedenie prípadu je model práce, v ktorom je určený zamestnanec orgánu SPODaSK kľúčovým nielen pri vykonávaní opatrení SPODaSK, ale vykonávanie týchto opatrení aj koordinuje a to na princípe aktívneho zapojenia klienta a tímu odborníkov. Hlavným cieľom všetkých činností je aktivizácia klienta a podpora jeho spôsobilosti riešiť svoju životnú situáciu. Z tohto dôvodu je potrebné vykonávanie opatrení SPODaSK nielen koordinovať, ale zároveň aj individualizovať.

  

Orgán SPODaSK rieši prípad podľa nasledovného postupu:

a)      posúdenie životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny, určenie miery ohrozenia,

b)      výkon opatrení SPODaSK na zabezpečenie nevyhnutnej ochrany dieťaťa,

c)      vytvorenie plánu sociálnej práce:

- určenie cieľa plánu sociálnej práce

- určenie úloh a zodpovednosti za ich plnenie

- písomné vypracovanie plánu sociálnej práce,

d)     vykonávanie opatrení SPODaSK podľa plánu sociálnej práce,

e)      vyhodnotenie plánu sociálnej práce.

Z procesného hľadiska sa jednotlivé fázy navzájom prelínajú a dopĺňajú a nie je ich možné striktne oddeľovať. Ku každému dieťaťu je potrebné pristupovať individuálne a posúdenie životnej situácie rodiny vzťahovať k potrebám dieťaťa.

V každom prípade, v ktorom orgán SPODaSK zistí, že je potrebné pre rodinu vykonávať niektoré z opatrení SPODaSK na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine podľa § 10 ods. 1 písm. a) a b) alebo opatrenia SPODaSK na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby podľa § 11 ods. 1, orgán SPODaSK preukázateľne informuje príslušnú obec o potrebe vykonávať tieto opatrenia.

 

V každom prípade, v ktorom sa orgán SPODaSK pri výkone opatrení dozvie o podozrení zo spáchania trestného činu na dieťati, je povinný oznámiť relevantné skutočnosti Policajnému zboru, prípadne aj príslušnej okresnej prokuratúre.

  

3.      Posúdenie životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny

 

Posúdenie životnej situácie dieťaťa a  jeho rodiny musí byť hĺbkové a brať do úvahy všetky významné aspekty fungovania rodiny. Ide o identifikovanie potrieb dieťaťa a jeho rodiny, ktoré zisťuje, ako rodina fungovala v minulosti, aké má v súčasnosti problémy a ako je schopná svoje fungovanie zmeniť.

 

Základom pre posúdenie situácie dieťaťa a jeho rodiny sú informácie získané najmä:

-          z rozhovorov s dieťaťom a s jeho rodičmi, resp. osobami, ktoré sa o dieťa starajú, so susedmi, širšou rodinou...,

-          zo šetrenia v rodinnom prostredí dieťaťa (príloha č. 1),

-          z vonkajšieho pozorovania prejavov starostlivosti rodičov o dieťa a celkového stavu dieťaťa,

-          spoluprácou s inými subjektmi, ako je napr. škola, škôlka, obec, lekár....

 

Oblasti posúdenia životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny sú uvedené v prílohe č. 2 a zahŕňajú najmä:

a)            hodnotenie fyzického, psychického a sociálneho stavu dieťaťa (zohľadnenie individuálnych aspektov, napr. špecifické potreby, zdravotné problémy a potreby),

b)            hodnotenie funkčnosti rodiny, rodičovských kompetencií a vzťahov v rodine,

c)            stanovenie miery ohrozenia dieťaťa.

 

Na základe získaných a zanalyzovaných informácií sa stanoví sociálna diagnóza a definuje sa spôsob zabezpečenia napĺňania potrieb dieťaťa. Záverom posúdenia životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny je stanovenie miery ohrozenia dieťaťa (tabuľka č. 1), ktorú zamestnanec zodpovedný za vedenie prípadu vyznačí na spisovú dokumentáciu dieťaťa.

 

Navrhovaná intervencia sa následne premietne do písomne spracovaného plánu sociálnej práce, v ktorom sú uvedené konkrétne opatrenia ako aj subjekty, ktoré budú tieto opatrenia vykonávať.

 

Tabuľka č. 1: Miera ohrozenia dieťaťa a intervencia

PREJAVY

MIERA OHROZENIA

POTREBA

INTREVENCIA

život, zdravie a priaznivý vývin dieťa nie sú ohrozené

nie je znížená kvalita starostlivosti rodičov o dieťa

 

 

 

 

 

Bez ohrozenia

 

predchádzať vzniku krízových situácii v rodine

 

 

 

podľa potreby poskytnúť rodičom sociálne poradenstvo, zvážiť potrebu informovania obce o potrebe vykonať v rodine opatrenia podľa § 10 vypracovať úradný záznam

zhoršená kvalita starostlivosti rodičov o dieťa bola krátkodobá a vychádzala z náhleho zhoršenia rodičovských funkcií,

rodina má potenciál zmobilizovať svoje zdroje a zabezpečiť dieťaťu starostlivosť, výchovu, výživu a zabezpečiť všestranný vývin dieťaťa

 

 

 

 

 

 

Nízka miera ohrozenia

prijať opatrenia podľa povahy a závažnosti krátkodobého zhoršenia starostlivosti rodičov o dieťa a následne overiť a opätovne prehodnotiť  úroveň starostlivosti rodičov, ako aj mieru ohrozenia dieťaťa

 

formalizovať spoluprácu

 

vykonať opatrenia zamerané na prácu s rodinou v jej prirodzenom prostredí (zvážiť aj zapojenie  akreditovaného subjektu do výkonu opatrení), prípadne  uložiť jednorázovo v rodine vhodné výchovné opatrenie, napríklad napomenutie či upozornenie.

vypracovať plán sociálnej práce

existuje riziko ohrozenia zdravia a vývinu dieťaťa v jeho rodinnom a výchovnom prostredí vyplývajúce zo zlyhania niektorých funkcií rodiny

opakované zanedbávanie starostlivosti rodičov, zhoršený zdravotný stav rodiča, strata bývania, rodina ohrozená sociálnym vylúčením, výchovné problémy, nevhodné výchovne metódy, záškoláctvo

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Stredná miera ohrozenia

dohliadať, kontrolovať starostlivosť rodičov o dieťa

 

 

 

 

 

 

 

 

formalizovať spoluprácu

uložiť výchovné opatrenie, vykonávať opatrenia zamerané na prácu s rodinou v jej prirodzenom prostredí s cieľom podpory funkcií rodiny a napĺňania potrieb dieťaťa, spolupráca pri výkone opatrení so školou, lekárom, obcou, akreditovaným subjektom, náboženskými spoločnosťami a inými fyzickými a právnickými osobami, vypracovať plán sociálnej práce

dieťa sa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti

vážne ohrozený život, zdravie alebo priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin dieťaťa

rizikové rodiny z pohľadu konania rodičov dieťaťa, týranie, zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vysoká miera ohrozenia

ak nie je možné ohrozenie dieťaťa účinne eliminovať -  je potrebné dieťa vyňať z rodinného prostredia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 formalizovať spoluprácu

urýchlene vykonať opatrenia zamerané na vyňatie dieťaťa z rodinného prostredia, umiestnenie do náhradného prostredia (náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť, zariadenie na VRS)

a rodine následne ponúknuť pomoc pri úprave pomerov v spolupráci s obcou, akreditovaným subjektom a pod..

vypracovať plán sociálnej práce

 

Ak bola stanovená vysoká miera ohrozenia dieťaťa, alebo ide o hraničnú situáciu medzi strednou a vysokou mierou ohrozenia dieťa, informuje zodpovedný zamestnanec o svojom návrhu ďalšieho postupu vedúceho oddelenia SPODaSK, s ktorým navrhnutý postup konzultuje. Za účelom konzultácie ďalšieho postupu môže podľa potreby vedúci oddelenia SPODaSK určiť aj iných zamestnancov.

3.1       Predbežné hodnotenie ohrozenia dieťaťa

Procesom predbežného hodnotenia ohrozenia dieťaťa sa určuje potreba okamžitej intervencie, ktorá bude garantovať bezpečie a ochranu dieťaťa.

 

Predbežné vyhodnotenie miery ohrozenia dieťaťa musí úrad vykonať okamžite pri každej, a to aj anonymne podanej informácii o ohrození života, zdravia alebo priaznivého vývinu dieťaťa, ako aj informácii o použití hrubých či ponižujúcich foriem zaobchádzania s dieťaťom a foriem trestania dieťaťa.

 

Predbežné hodnotenie ohrozenia dieťaťa vychádza zo získaných informácií, ktoré v prípade potreby orgán SPODaSK doplní informáciami zo šetrenia v rodine (príloha č. 1), informáciami od školy, zdravotníckeho zariadenia, obce, prípadne od iných subjektov.

 

V prípade telefonického alebo osobného podania získa sociálny pracovník v komunikácii s oznamovateľom čo najviac informácii, minimálne informácie:

-          čo sa s dieťaťom aktuálne deje,

-          kde sa dieťa aktuálne nachádza,

-          v koho starostlivosti sa dieťa nachádza,

-          kde sú rodičia dieťaťa,

-          či je miesto, kde sa dieťa nachádza bezpečné,

-          či existujú zjavné príznaky ohrozenia života alebo zdravia dieťaťa,

-          či má dieťa súrodencov, resp. iné deti, ktoré sú potenciálne v rodine ohrozené.

 

Výstupom predbežného hodnotenia je zistenie miery ohrozenia dieťaťa z hľadiska ohrozenia jeho života a zdravia, pričom hodnotenie vychádza z niekoľkých zjavných, objektívne hodnotiteľných faktorov, ktoré bolo možné získať. Na základe prvotného hodnotenia dieťaťa orgán SPODaSK pristupuje k voľbe prvotných opatrení SPODaSK, primeraných zistenému ohrozeniu dieťaťa, ktorých účelom je garancia bezpečia a ochrany dieťaťa.

  

4.      Vytvorenie plánu sociálnej práce

 

Plán sociálnej práce vychádza z posúdenia životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny. Vypracuje sa písomne v každom prípade, v ktorom bola identifikovaná miera ohrozenia dieťaťa. V pláne sa stanovujú ciele na zlepšenie životnej situácie dieťaťa a konkrétne úlohy na dosiahnutie týchto cieľov, ako aj subjekty zodpovedné za plnenie úloh.

 

4.1        Koordinácia

Pri definovaní a plnení konkrétnych úloh, určených v pláne sociálnej práce, je potrebné zabezpečiť koordináciu subjektov participujúcich na riešení situácie dieťaťa a jeho rodiny. Koordináciu činnosti subjektov pri plnení úloh, zabezpečuje zodpovedný zamestnanec orgánu SPODaSK, pričom môže vytvoriť odborný tím zložený zo zástupcov:

 

-          orgánu SPODaSK - referátu poradensko-psychologických služieb,

-          obce, ktorej je dieťa/rodina obyvateľom (napr. sociálny pracovník, terénny sociálny pracovník, komunitný pracovník alebo starosta obce),

-          zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, ak je v ňom dieťa umiestnené,

-          akreditovaného subjektu, ak tento vykonával v rodine opatrenia alebo je predpokladaná potreba intervencie akreditovaného subjektu,

-          inštitúcie, ktorá participovala v minulosti na pomoci rodine, prípadne ktorej participácia sa predpokladá (napr. náboženské spoločenstvo, mimovládna organizácia a pod.).

 

Zloženie odborného tímu možno v závislosti od situácie a potreby meniť, dopĺňať a prispôsobovať aktuálnej situácii a potrebám dieťaťa a jeho rodiny. Do odborného tímu možno prizvať aj iných odborníkov, ktorých odborná účasť je významná z hľadiska predpokladanej intervencie, napríklad zástupcu iného orgánu štátnej správy, školy, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a pod. (učiteľ, vychovávateľ, sociálny pracovník, špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg, pediater, sociálna sestra a pod.), v prípade syndrómu CAN odborníka  pracujúceho v tejto oblasti.

 

Na aktivizáciu rodiny je možné použiť aj metódu „prípadovej konferencie“, prípadne aj iné metódy práce so širšou rodinou. Pri prípadovej konferencii ide o osobné stretnutia odborného tímu a rodiny na jednom mieste a v rovnaký čas. Miesto stretnutia by malo byť zvolené podľa dohovoru účastníkov tak, aby bolo ľahko dostupné, bezpečné a poskytlo dostatočný a nerušený priestor. Základné informácie o realizovaní prípadovej konferencie sú uvedené v prílohe č. 3.

 

Ďalšie formy spolupráce odborného tímu sú:

-                     stretnutie koordinátora s jednotlivými členmi odborného tímu osobitne,

-                     písomná a telefonická komunikácia jednotlivých členov odborného tímu.

 

Za vypracovanie plánu sociálnej práce zodpovedá zamestnanec oddelenia SPODaSK, ktorý prípad vedie. Tento zamestnanec je zároveň kľúčovým pracovníkom pre rodinu a dieťa, príp. inú plnoletú fyzickú osobu.

 

Zodpovedný zamestnanec SPODaSK v procese plánovania:

-          iniciuje plánovanie

-          pripravuje rodinu a ostatných účastníkov na priebeh plánovania

-          zabezpečuje organizačne a technicky plánovanie

-          riadi priebeh plánovania

-          pripravuje plán sociálnej práce na základe priebežných výstupov plánovania

-          zoznamuje s finálnym plánom všetkých účastníkov

-         monitoruje priebežne realizáciu plánu

-         iniciuje revíziu plánu a ďalšie plánovanie

 

Základom formulovania plánu sociálnej práce je najlepší záujem dieťaťa. Plán reflektuje na mieru a závažnosť narušenia uspokojovania potrieb dieťaťa. Účelom plánu je naplánovať kroky k napĺňaniu potrieb dieťaťa do budúcna. Predpokladom zdravého vývinu dieťaťa je bezpečná vzťahová väzba, pri ktorej dieťa vie, že sa môže v záťažových situáciách spoľahnúť na aktívnu fyzickú i emočnú podporu blízkej osoby. Táto osoba sprostredkováva dieťaťu istotu, bezpečie, dôveru a spoľahlivosť.

Plán sociálnej práce má na strane detí zahŕňať:

-          zaistenie bezpečia

-          minimalizáciu alebo odstránenie negatívnych dôsledkov nevhodnej starostlivosti rodičov o dieťa

-          budovanie citovej väzby a zaistenie aspoň jednej spoľahlivej opornej osoby pre dieťa

-          zaistenie všestranného rozvoja potrieb dieťaťa

 

Plán sociálnej práce by mal byť zostavený realisticky, a to jednak s ohľadom na stanovené ciele, ako aj s ohľadom na spôsoby ich dosiahnutia. Cieľom sociálnej intervencie nie je vytvoriť „dokonalú“ rodinu, ale pomôcť rodine stavať na svojich silných stránkach, rozvíjať vlastný potenciál, ktorý bude dostatočný k zaisteniu ochrany dieťaťa a saturácii jeho potrieb.

 

Ak je jedným z opatrení SPODaSK nariadenie výchovného opatrenia, do plánu sociálnej práce je zakomponovaný plán výkonu výchovného opatrenia, ktorý je súčasťou plánu sociálnej práce. Nariadené výchovné opatrenie a jeho realizácia sú kompatibilné s plánom sociálnej práce a je jedným z nástrojov na dosiahnutie cieľa plánu sociálnej práce. Plán sociálnej práce reflektuje priebeh a plnenie účelu výchovného opatrenia a reaguje na výsledky vyhodnotenia výchovného opatrenia.

 

Plán sociálnej práce sa vypracováva bez ohľadu na právny titul umiestnenia dieťaťa do zariadenia, t. j. aj v prípade umiestnenia dieťaťa na základe predbežného opatrenia alebo výchovného opatrenia.

 

V prípade umiestnenia dieťaťa do detského domova, krízového strediska, alebo resocializačného strediska je plán sociálnej práce kompatibilný (súlad v zameraní cieľov a úloh) s plánom, ktorý vypracováva zariadenie, t. j. s individuálnym plánom rozvoja osobnosti dieťaťa, s individuálnym plánom na zvládnutie krízy a s individuálnym resocializačným plánom. Odporúčame, aby úrad využíval odborný potenciál detského domova na prácu s rodinou dieťaťa

 

4.2             Určenie cieľa plánu sociálnej práce

 

Cieľ odpovedá na otázku, aká pozitívna zmena sa má v dlhodobom/krátkodobom horizonte dosiahnuť. Zistené potreby dieťaťa by mali byť preformulované do cieľov plánu sociálnej práce.

 

Cieľ by mal mať ambície zamerané na podporu a ochranu ohrozených detí, na redukciu ohrozenia, na zlepšenie rodinných vzťahov, na sebestačnosť a funkčnosť rodiny, na zlepšenie rodičovských zručností, na zlepšenie školských výsledkov a školskej dochádzky dieťaťa, na zmysluplné využitie voľného času, na sanáciu biologickej rodiny, na umožnenie zdravého vývinu dieťaťa, na predchádzanie situácii odlúčenia dieťaťa od rodičov, na návrat dieťaťa zo zariadenia na výkon rozhodnutia súdu do biologickej rodiny, na zverenie dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti, na podporu rodiny, do ktorej sa dieťa vrátilo z ústavnej starostlivosti, na osamostatnenie sa a pod.

 

Cieľ stanovený v pláne sociálnej práce musí mať tieto atribúty:

-         konkrétny – je zrejmé, čo sa má dosiahnuť, merateľné zmeny správania, situácie, podmienok, ktoré nahrádzajú doterajšie (ak nie je cieľ konkrétny, nedá sa overiť jeho úspešnosť),

-         realistický – splniteľný, dosiahnuteľný pre klienta (ak nie je cieľ realistický, nemotivuje),

-         individuálny – osobný, vychádza z podmienok klienta,

-         pozitívny – ciele by mali byť pomenované pozitívne (tzn. čo robiť a nie čo nerobiť).

4.3             Určenie úloh na napĺňanie cieľa plánu sociálnej práce

 

Stanovenými úlohami sa má dosiahnuť cieľ. Stanovované úlohy by mali byť vymedzené ako adresné aktivity pre rodinu dieťaťa a spolupracujúce subjekty. Úlohy plní i úrad, pričom sociálny pracovník úradu má zároveň aj významnú úlohu pri motivovaní rodiny plniť stanovené úlohy. Sociálny pracovník v tomto prípade pôsobí ako „facilitátor“ a poukazuje na pozitívne výsledky, ktoré splnenie úlohy môže priniesť.

 

Rodina by mala úlohám rozumieť, t. j. mať jasnú predstavu čo má konkrétne robiť. Pri plánovaní výkonu konkrétnych opatrení by sa nemalo zabúdať na zdroje rodiny (i širšej rodiny). To, čo rodina robí dobre, čo funguje, treba posilňovať. Sociálny pracovník by mal vyzdvihnúť doterajšie úspešné obdobia, resp. súčasné úspešné oblasti a využiť ich ako zdroj, ktorý pomôže rodine získať sebadôveru a podporí ju v presvedčení, že ešte má schopnosti zvládať svoj život a riešiť problémy vlastnými silami.

 

V prípade dieťaťa, ktoré je umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu, sú úlohy v pláne sociálnej práce nasmerované na:

 

§  návrat dieťaťa do prirodzeného rodinného prostredia (napr. budovanie vzťahov dieťaťa s biologickou rodinou, podpora rodiny pri úprave rodinných, bytových pomerov...),

§  zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,

§  zverenie dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti (napr. príprava dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť, podpora vzťahov s budúcimi náhradnými rodičmi, pomoc pri prekonávaní obáv z nových situácií, príprava dieťaťa na odchod z profesionálnej rodiny...),

§  prípravu dieťaťa na osamostatnenie sa (v osobitných prípadoch, ak dieťa napr. odmieta náhradnú rodinnú starostlivosť, napriek tomu, že sa s názorom dieťaťa pracovalo a sanácia rodiny nie je možná). Príprava dieťaťa na osamostatnenie sa, v zmysle prípravy na dospelosť, vedenie samostatného života a budúce rodičovstvo, by mala byť súčasťou starostlivosti o každé dieťa počas jeho umiestnenia v zariadení na výkon rozhodnutia súdu.

 

U detí so zdravotným postihnutím, ktoré sú umiestnené v zariadení, sú úlohy v pláne sociálnej práce orientované na podporu maximálnej možnej samostatnosti, rozvoj a uplatňovanie svojich schopností a zručností, začlenenie do spoločnosti, udržiavanie kontaktu s rodinou, príbuznými, využívanie dobrovoľníckej činnosti, prípravu na osamostatnenie sa, zabezpečenie bývania, spoluprácu s agentúrami podporovaného zamestnania a pod.

 

Pri tvorbe plánu sociálnej práce je potrebné prihliadať na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa, ako i na názor dieťaťa na jeho ďalšie životné smerovanie.  

 

V prípade dieťaťa, ktoré žije mimo vlastnej biologickej rodiny je potrebné v procese plánovania a výkonu opatrení SPODaSK dodržiavať Európske štandardy kvality pre pomoc deťom žijúcim mimo vlastnej rodiny (Quality4children).

 

Osobitne je potrebné v pláne sociálnej práce uviesť skutočnosti ohľadom opatrení SPODaSK finančného charakteru:

-          nárok dieťaťa na príspevok na tvorbu úspor a povinnosť obce prispievať dieťaťu na tvorbu úspor, ak sú splnené podmienky zákona,

-          poskytovanie príspevku na stravu detským domovom a poskytovanie príspevku na dopravu obcou.

 

Pri určovaní úloh je potrebné dôsledne využívať aj sociálne služby na podporu rodiny s deťmi dostupné v komunite, napr. sociálne služby poskytované nízkoprahovými centrami a pod.

 

Súčasťou plánovania úloh je aj časový harmonogram, t. j. časový plán splnenia úlohy. Stanovená úloha, ktorou sa dosahuje cieľ má obsahovať informáciu kto - čo - dokedy vykoná.

 

U plnoletého klienta, ktorý bol prepustený zo zariadenia, napr. z ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej „ÚVTOS“), alebo ústavu na výkon väzby (ďalej „ÚVV“), je plán sociálnej práce vypracovaný podľa štruktúry v zmysle prílohy č. 5. Úlohy sú zamerané na podporu prepusteného klienta pri jeho opätovnom začlenení do spoločnosti tak, aby bol klient schopný viesť normálny život a nerecidivoval. Klientovi sa poskytuje napr. pomoc pri hľadaní bývania, pri jeho pracovnom uplatnení, pri hľadaní zamestnania, pri vybavovaní osobných dokladov a sociálnych dávok, pri riešení jeho osobných a vzťahových problémov, pri budovaní jeho sociálnych vzťahov, pri posilňovaní vzťahov s rodinou, pri obnovení rodičovskej roly a plnení rodičovských povinností, poradenstvo v oblasti hospodárenia s finančnými prostriedkami, sprostredkovanie pomoci obce, neštátnych a cirkevných inštitúcii a podobne. Za účelom uľahčenia resocializácie po prepustení z ÚVTOS, ÚVV, možno klientovi, po splnení zákonných podmienok, poskytnúť resocializačný príspevok, napríklad na vybavenie osobných dokladov, či zabezpečenie nevyhnutných vecí osobnej potreby.

 

V prípade sociálnej práce s plnoletou fyzickou osobou musí mať sociálny pracovník v spisovej dokumentácii evidentne preukázanú nespoluprácu, nezáujem klienta o pomoc sociálneho pracovníka, aby mohol ukončiť prácu s klientom a spisovú dokumentáciu uzavrieť. Nespolupráca, nezáujem klienta o ďalšiu pomoc sa v spisovej dokumentácii preukazuje úradným záznamom zo šetrenia v prirodzenom rodinnom prostredí klienta, z telefonického rozhovoru s klientom, z rozhovoru s klientom na oddelení SPODaSK, alebo iným adekvátnym spôsobom.

 

4.4             Písomné vypracovanie plánu sociálnej práce

 

Plán sociálnej práce sa vypracuje bezprostredne, najneskôr do dvoch týždňov, po posúdení životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny. Úrad písomne vypracuje plán sociálnej práce podľa štruktúry uvedenej v  prílohe č. 4. Plán sociálnej práce má byť spracovaný stručne a výstižne.

 

Po písomnom spracovaní plánu sociálnej práce, ho úrad distribuuje subjektom participujúcim na jeho plnení. Distribúciu zabezpečí dohodnutím spôsobom, napr. v elektronickej podobe. Spolupráca participujúcich subjektov, respektíve členov odborného tímu  na stanovení úloh, sa vykazuje v pláne sociálnej práce dátumom a podpisom zodpovedného zamestnanca z každého subjektu (alebo iným preukázateľným spôsobom, napr. potvrdením súhlasu elektronickou komunikáciou – e-mailom), vrátane zamestnanca úradu, ktorý zodpovedá za správnosť jednotlivých údajov i kvalitatívnu stránku plánu sociálnej práce.

 

Plán sociálnej práce je v origináli uložený v spisovej dokumentácii vedenej na úrade. Jedno vyhotovenie plánu sociálnej práce sa odovzdá aj klientovi.

 

Plánovanie sociálnej práce je žiaduce vnímať ako dynamický proces, v rámci ktorého môže dochádzať k očakávaným i neočakávaným zmenám. Tieto zmeny je vždy potrebné hodnotiť vo vzťahu k potrebám a k ohrozeniu dieťaťa, a tiež k postojom rodičov k týmto udalostiam (otvorenosť, spolupráca, prejavy záujmu o potreby dieťaťa a pod.).

 

4.5             Vyhodnotenie plánu sociálnej práce

 

Jednotlivé úlohy sa v pláne sociálnej práce stanovujú a prehodnocujú priebežne podľa potreby. Celkové vyhodnotenie plánu sociálnej práce (príloha č. 6) odporúčame realizovať individuálne podľa potreby, najmenej však raz za 6 mesiacov, pričom ide o stručnú a výstižnú rekapituláciu uplynulého obdobia, zhodnotenie efektívnosti vykonaných opatrení, pomenovanie dosiahnutých cieľov, pomenovanie zmien a posunov ktoré nastali.

 

Výsledkom prehodnotenia plánu sociálnej práce je písomná formulácia nových cieľov, alebo vyslovenie potreby ponechania dosiaľ stanovených cieľov.

 

Plán sociálnej práce sa vyhodnocuje za účasti členov odborného tímu a za účasti klienta. Ak nie je možné vyhodnotiť plán za ich účasti, dôvod vyhodnotenia plánu bez ich účasti sa písomne zaznamená.

    

Prílohy

 

1.      Základné oblasti zamerania pri šetrení v rodinnom prostredí dieťaťa

 

2.      Posúdenie životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny

 

3.      Prípadová konferencia

 

4.      Štruktúra plánu sociálnej práce

 

5.      Plán sociálnej práce s plnoletou fyzickou osobou

 

6.      Vyhodnotenie plánu sociálnej práce

                                                                                                                           Príloha č. 1

 

Základné oblasti zamerania pri šetrení v rodinnom prostredí dieťaťa

 

Meno a priezvisko dieťaťa:........................................................................................

Dátum narodenia dieťaťa..........................................................................................

Trvalé bydlisko dieťaťa:............................................................................................

Meno a priezvisko rodičov:........................................................................................

 

Aktuálny stav dieťaťa ( so zameraním na týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa)

................................................................................................................................................................................................................................................................................................

................................................................................................................................................

................................................................................................................................................

Správanie rodiča k dieťaťu

     ................................................................................................................................................

     ................................................................................................................................................

     Správanie dieťaťa k rodičovi       

     ...............................................................................................................................................

     ................................................................................................................................................

    Potreby dieťaťa, ktoré nie sú napĺňané

     ..............................................................................................................................................

     ..............................................................................................................................................

    Schopnosť rodičov zabezpečovať potreby dieťaťa (porozumenie potrebám dieťaťa, 

     rodičovským povinnostiam...)

     ............................................................................................................................................

    ............................................................................................................................................ 

     Osoby, ktoré sa podieľajú na napĺňaní potrieb dieťaťa

     .............................................................................................................................................

     .............................................................................................................................................

Bytové podmienky dieťaťa (so zameraním, či je byt/dom prispôsobený potrebám dieťaťa- hygiena, bezpečie, spánok, príprava do školy, hra): ...............................................................................................................................................

...............................................................................................................................................

...............................................................................................................................................

...............................................................................................................................................

...............................................................................................................................................

Výživa a stravovanie dieťaťa .............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................   

     Je situácia/starostlivosť v rodine pre dieťa ohrozujúca?

     ............................................................................................................................................

     ............................................................................................................................................

     Je potrebné dieťa vyňať z rodinného prostredia?

    ..........................................................................................................................................

    ...........................................................................................................................................

    Iné dôležité skutočnosti (napr. či bol vykonaný rozhovor s dieťaťom....)

    ...........................................................................................................................................

    ...........................................................................................................................................

    ...........................................................................................................................................

    ..........................................................................................................................................

  

   Dátum a čas vykonaného šetrenia v domácnosti .............................................................

   Meno, priezvisko a podpis zamestnanca úradu PSVR, ktorý vykonal šetrenie v domácnosti

   ...........................................................................................................................................

   ...........................................................................................................................................

   Meno, priezvisko a podpis rodiča, ktorý bol prítomný pri vykonanom šetrení v domácnosti

   .............................................................................................................................................

   ............................................................................................................................................. 

                                                                 Príloha č. 2

 

Posúdenie životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny

 

Meno a priezvisko dieťaťa:........................................................................................

Dátum narodenia dieťaťa..........................................................................................

Trvalé bydlisko dieťaťa:............................................................................................

Meno a priezvisko rodičov:........................................................................................

 

Posudzovaná oblasť

Okruhy tém/otázok

Zistené fakty

Sociálne  a ekonomické podmienky

Deti

-  počet deti v rodine, ich vek, - súrodenci,

- škola a ročník, ktorí navštevujú

- predškolské zariadenie

 

Rodičia

-  rodinný stav (manželia, druh- družka, nežijú v spoločnej domácnosti),

 - vzdelanie,

- zamestnanie

 

Bývanie

- kto tvorí domácnosť (počet, príbuzenský vzťah),

- počet izieb, ich vzhľad,

- vhodnosť bývania,

 -vybavenie zodpovedajúce potrebám dieťaťa,

- voda, kúrenie, svetlo,

- podmienky na prípravu stravy,

- podmienky pre pokojný spánok,

- sanitárne vybavenie,

- hygiena a čistota priestorov,

 

Ekonomické podmienky

- zamestnanosť rodičov,

- čistý mesačný príjem rodiny,

- stabilita príjmov,

- uplatnenie sociálnych dávok a príspevkov,

- zistenie ako celkový príjem rodiny pokrýva potreby všetkých členov,

- pravidelné výdavky,

- hospodárenie rodiny s príjmom,

- finančné problémy, ktoré ohrozujú dieťa

 

Aktuálny stav dieťaťa a vývinové potreby

Aktuálny stav dieťaťa

-  vzhľad dieťaťa,

- somatické príznaky (napr. bolesti, nespavosť, žalúdočné problémy, pomočovanie...),

- emocionálny stav,

- kto sa podieľa na výchove dieťaťa,

-ktoré osoby dieťa označuje ako dôležité,

- ako sa dieťaťu darí v škole, aké má problémy v škole

 

Fyzický vývin  a zdravie

 - výživa a stravovanie,

- zdravotný stav ( prekonané choroby,  zdravotné problémy), 

- pravidelná zdravotná starostlivosť - očkovanie, chrup, zrak, telesná hmotnosť, vzrast,

- užívanie návykových látok...

 

Rozumový vývin  a vzdelávanie

- reč, slovná zásoba,

- plnenie povinnej školskej dochádzky, školský prospech, príprava dieťaťa do školy,

- záujem o vzdelávanie zo strany dieťaťa a zo strany jeho rodičov,

-  komunikácia rodičov so školou,

 - podpora dieťaťa pri problémoch v škole,

-  podpora dieťaťa so špecifickými potrebami (spolupráca s odborníkmi), 

- rozvoj praktických zručností a sebaobslužných činností,

 - voľný čas dieťaťa

 

Citový vývin

-  napĺňanie emocionálnych potrieb dieťaťa rodičmi,

- oceňovanie a povzbudzovanie dieťaťa, prejavovanie pozitívnych citov,

- ako sa rodičia zaujímajú o to čo dieťa prežíva,

- ako rodičia reagujú na správanie dieťaťa, 

- citové väzby dieťaťa na rodičov, blízkych

 

Vývin osobnej identity

- ako dieťa vnímanie seba samého, sebavedomie,

- postavenie v rodine, v školskom kolektíve, v skupine  rovesníkov,

- predstavy o svojej budúcnosti

 

Sociálny vývin

-  rozdelenie pozornosti medzi súrodencov,

- vzťahy k rodičom, súrodencom, príbuzným,

- vzťahy s vrstovníkmi, 

-  komunikačné zručnosti,

- adaptácia na nové sociálne prostredie,

- správanie v kolektíve v škole

 

Morálny vývin

- poznanie hraníc a ich dodržiavanie

- zodpovednosť za svoje správanie, čo je slušné a čo nie,

- hodnoty v rodine

- dieťa ako páchateľ trestnej činnosti, preddelikventné, resp. delikventné prejavy – klamstvá, krádeže

- postoj rodičov k sociálno-patologickým javom

 

Starostlivosť rodičov o dieťa

- rodič vytvára prostredie bezpečné pre dieťa,

- rodič chráni dieťa pred fyzickým a psychickým ublížením,

- rodič chráni dieťa pred nebezpečnými osobami a prostredím,

- rodič má vedomosť o tom s kým a kde sa dieťa stretáva, ako trávi čas, sú jasné pravidlá návratu domov,

- rodič chráni dieťa pred sebapoškodzovaním

- rodič vie odhadnúť riziká, ktoré dieťa  môžu ohroziť, ak ostane bez dohľadu,

- rodič je schopný podávať dieťaťu pravidelne zdravú stravu, ktorá je primeraná veku a zdravotnému stavu dieťaťa

- rodič vie zhodnotiť ohrozenie zdravia a vývinu dieťaťa

- dieťa má dostatok oblečenia primeranej veľkosti s ohľadom na počasie

- oblečenie dieťaťa je čisté

- dieťa má zaistenú pravidelnú hygienu,

- rodič vedie dieťa k hygienickým návykom

- rodič je schopný rozpoznať kedy dieťaťu nie je dobre, vie adekvátne reagovať, vie kedy treba ísť k lekárovi

- rodič rešpektuje odporúčania lekára a liečebný režim dieťaťa,

- rodič uskutočňuje s dieťaťom odborné vyšetrenia

 

 

Vzťahy a komunikácia v rodine

- vzťahy a komunikácia medzi rodičmi

- vzťahy a komunikácia medzi deťmi

- vzťahy a komunikácia medzi rodičmi a deťmi

- výchovný štýl

- vplyv širšej rodiny na dieťa

- vzťahy a komunikácia so širšou rodinou

- kto vedie rodinu (autorita v rodine, ako to vnímajú ostatní členovia rodiny)

- celková atmosféra v rodine

- trávenie voľného času, záľuby

- podnetnosť rodinného prostredia

 

Širšie sociálne prostredie

- vplyv širšieho sociálneho prostredia na dieťa jeho rodinu (napr. susedia)

 

 

 

 

Miera ohrozenia dieťaťa

 

 

Príloha č. 3

Prípadová konferencia

 

Prípadové konferencie (ďalej „PK“) ako „pracovný nástroj“ je plánované a koordinované spoločné stretnutie klienta, jeho rodiny a všetkých, ktorí pre neho predstavujú, alebo môžu predstavovať, podpornú sieť. Cieľom stretnutia je výmena informácií, zhodnotenie situácie dieťaťa, jeho rodiny, hľadanie optimálneho riešenia a plánovanie spoločného postupu, ktorý povedie k napĺňaniu potrieb dieťaťa. Navrhovaná štruktúra stretnutia: úvod, privítanie účastníkov, predstavenie účastníkov, stanovenie cieľov stretnutia (10 – 15 minút), predstavenie klienta a jeho situácie, mapovanie súčasnej situácie a aktuálnych potrieb dieťaťa (45 – 50 minút), prezentácia návrhov riešenia, tvorba a finalizácia konkrétneho plánu (45 – 50 minút), určenie kontaktných osôb a termínov ďalšieho stretnutia, zhodnotenie stretnutia (10 – 15 minút). Pre PK sa odporúča minimálny čas 1,5 hodiny. Pre úspech celej PK je nutné nepodceniť prípravu.[1]

 

 PK sú považované za najefektívnejšiu organizačnú formu plánovania. Ide o stretnutie všetkých účastníkov na jednom mieste v rovnaký čas. Počas konferencie, ktorej trvanie je 90 – 120 minút, dochádza k intenzívnemu kontaktu všetkých účastníkov. Pri priamej interakcii sa na mieste tvorí plán sociálnej práce na pomoc rodine či klientovi. PK otvára a vedie koordinátor – zodpovedný zamestnanec oddelenia SPODaSK, predstaví účastníkov, resp. sa účastníci predstavia sami. Koordinátor plánovania prezentuje vstupné informácie o situácii v rodine („kazuistiku“), pričom veľmi záleží na výbere informácií a vhodne zvolenej forme. Rodina nemá byť zaskočená tým, čo o sebe bude počuť. Ako prvá sa k prezentovaným informáciám vyjadruje rodina, príp. klient – plnoletá fyzická osoba. Nasleduje rozprava všetkých účastníkov (členov odborného tímu), ktorí v diskusii hľadajú možné riešenia situácie. Koordinátor diskusiu moderuje a povzbudzuje najmä členov rodiny, aby sa k návrhom priebežne vyjadrovali. Na záver rozpravy koordinátor zhrnie jej priebeh a navrhnuté riešenia. Rodina má byť s návrhmi uzrozumená. Výstupom je vytvorenie plánu sociálnej práce.[2]

  

Príloha č. 4

 

Štruktúra plánu sociálnej práce

 

Identifikačné údaje

Meno a priezvisko dieťaťa:

Dátum narodenia:

Trvalé bydlisko (prechodné bydlisko):

V prípade umiestnenia dieťaťa do zariadenia uviesť dátum o umiestnenia:, názov zariadenia, informácie o súrodencoch

 Anamnéza

Analýza situácie, základné a stručné informácie o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch a vzťahoch

 

Sociálna diagnóza

Pomenovanie sociálneho problému

 

Cieľ

 

Na pláne sociálnej práce participujú (meno, priezvisko a podpis zodpovedného zamestnanca, kontakt- telefón, e-mail)

Úrad:

Obec, mesto:

Zariadenie na VRS:

Akreditovaný subjekt:

Iné:

 

Úlohy

Uviesť kto (subjekt) – čo (úloha) - dokedy (termín) vykoná

Plán výkonu výchovného opatrenia (ak bolo uložené výchovné opatrenie)

aké výchovné opatrenie, komu uložené, za akým účelom, ako sa účel naplní (úlohy, kompetencie), zapojenie akreditovaného subjektu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámky

 

Plán sociálnej práce bol vypracovaný dňa: 

                                                                                                Príloha č. 5

 

Plán sociálnej práce s plnoletou fyzickou osobou

Identifikačné údaje

Meno a priezvisko klienta:

Dátum narodenia:

Trvalé bydlisko (prechodné bydlisko):

Rodinný stav:

 

 Anamnéza

 

 

  

Sociálna diagnóza

 

 

 

Cieľ

 

  

Na pláne sociálnej práce participujú (meno a priezvisko zodpovedného zamestnanca, dátum, podpis)

Úrad:

Obec, mesto:

Akreditovaný subjekt:

Iné:

 

Úlohy

 

  

Plán sociálnej práce bol vypracovaný dňa:    

Príloha č. 6

 

Vyhodnotenie plánu sociálnej práce

 

Identifikačné údaje

Meno a priezvisko dieťaťa:

Dátum narodenia:

Trvalé bydlisko (prechodné bydlisko): 

 

Vyhodnotenie

Obdobie:

Vyhodnotenie (stručný opis zmien a posunov, ktoré nastali, zhodnotenie efektívnosti vykonaných opatrení a úloh): 

 

Záver:

ponechať pôvodný plán s cieľom a úlohami / vypracovať nový plán

Meno a priezvisko zodpovedného zamestnanca, dátum, podpis:  



[1] Manuál k případovým konferencím. 1. vydanie. Praha: Ministerstvo práce a sociálních věcí ČR, 2011.42  s. ISBN 978-80-741-038-9

[2] Matoušek, O. -  Pazlarová, H. 2010. Hodnocení ohroženého dítěte a rodiny. 1. vydanie. Praha: Portál, 2010. 184 s. ISBN 978-80-7367-739-8

rodičia majú právo pri výkone svojich rodičovských práv a povinností požiadať o pomoc orgán SPODaSK, ktorý je príslušný chrániť práva a právom chránené záujmy maloletého dieťaťa. Orgán SPODaSK je následne povinný rodičom maloletého dieťaťa túto pomoc poskytnúť a to najmä v rozsahu svojej pôsobnosti. 

ak má orgán SPODaSK poskytnúť sociálne poradenstvo a pomoc, ktorá má byť efektívna a v konečnom dôsledku smerovať k  odstráneniu alebo zmierneniu dôsledkov vzájomných rozporov v  záujmoch medzi rodičmi maloletého dieťaťa, je potrebné  obrátiť sa so žiadosťou o poskytnutie sociálneho poradenstva a pomoci  na konkrétny orgán SPODaSK, v ktorého územnom obvode má  maloleté dieťa obvyklý pobyt alebo, v ktorého  územnom obvode sa maloleté dieťa zdržiava len po určitý čas a riešenie jeho výchovy a výživy neznesie odklad.   

otec je oprávnený stýkať sa s maloletým počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia každý týždeň vo štvrtok od 14.00 hod. do 16.00 hod. v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Krajský súd Trnava 4CoP/85/2011 http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=466742E4-6BD1-4A77-90B9-436CE06E3FAC&PojCislo=83359

Slovenské úrady práva dieťaťa neochraňujú, naopak – často ich porušujú, a to svojou neochotou, nekonaním v záujme detí, odmietaním spolupráce a nezáujmom o dieťa. Správa VOP poukazuje na vážne nedostatky vo fungovaní úradov práce, sociálnych vecí a rodiny http://www.vop.gov.sk/files/prava%20dietata.doc

Rodiče ukázali na genocidní zločiny https://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=oh7_McsYbTs

...překvapení se nekonalo, ten pán co považuje za rovnovážný styk rodičů s dětmi v poměru 78:22% a toleruje zcela podjatý a neprofesionální přístup svých podřízených, mne šikanuje, dle její přímé nadřízené rozhodně podjatý není. A pak jsem se odvolal když jsem chtěl aby udělali něco proti tomu, aby s Tebou Tvoje máma přestala manipulovat. A začal jsem číst a PŘIŠEL ŠOK!!!!!! v pozitivním slova smyslu na 6 stránkách jsou 4 strany, kde ten pán, který mi to poslal vytýká těm co si ze zákona i z nás dělají srandu, že postupovali zcela v rozporu se zákonem, že jejich výklady a závěry jsou zcela chybné, vzal vážně moji znalost zákona i ústavních judikátů, které jsem předložil, vytknul jim, že zdůvodnění zamítnutí mého návrhu je zcela neakceptovatelné a nezdůvodněné, řešil i důkazy, které byly předloženy, že jejich rozhodnutí je nepřezkoumatelné,atd... a vše je na vrcholu podepsáno a překryto větami Odvolávací orgán má za to že - ČINNOST ORGÁNU SOCIÁLNĚ PRÁVNÍ OCHRANY DĚTÍ MUSÍ BÝT VEDENA SNAHOU O MAXIMÁLNÍ MOŽNOU MÍRU OCHRANY ZÁJMŮ A PRÁV NEZLETILÝCH DĚTÍ A ŽE JE TŘEBA VĚNOVAT DŮSLEDNOU POZORNOST VŠEM PODNĚTŮM, KTERÉ BY HOVOŘILY O TOM, ŽE JSOU JAKÝMKOLIV ZPŮSOBEM PORUŠOVÁNA PRÁVA DÍTĚTE NEBO JEHO PRÁVEM CHRÁNĚNÉ ZÁJMY!!! - ODVOLACÍ ÚŘAD MÁ ZA TO, ŽE USNESENÍ JE VYDÁNO V ROZPORU SE ZÁKONEM!!!!!!! A JE ZATÍŽENO DALŠÍMI VADAMI NAPŘ. NEDOSTATEČNÝM ODŮVODNĚNÍM A NEZÁKONNÝM POSTUPEM!!! - USNESENÍ ZRUŠIL A VRÁTIL K DALŠÍMU PROJEDNÁVÁNÍ teď už chápu proč mi ta dáma co mé návrhy zamítla volá 2x týdně, a co je hlavní je prokazatelné, že nejsem kverulant , který si bezdůvodně stěžuje, z čehož se mně jak Tvá máma i sociálka snaží u soudu přímo nebo nepřímo obviňovat. Tímto je vlastně prokázané, že mám smysl pro spravedlnost a právo, že ho znám a nechci nic jiného než aby státní úředníci i Tvoje máma jednali podle zákona. Ten pán co přijal mé odvolání je v tomhle marastu bílá vrána, neboť ani jemu nadřízený orgán Ministerstvo práce a sociálních věcí nedokazal za celou dobu dát svým podřízeným jasně najevo, že zákon je tu od toho, aby se dodržoval! Ono není vůbec jisté, že něčeho zásadního dosáhneme, protože záleží především na Tvé mámě jak se k Tvým právům postaví, ale já získal obrovské zadostiučinění za ten čas energii a probdělé noci studiem zákona. Navíc je tu naděje, že mne už i ta sociálka začne brát vážně. Otázkou však je jak dlouho tuhle podporu budeme od toho pána mít. Teď se bude ještě vyjadřovat k námitce podjatosti na 4 lidi ze sociálky a jsem sám zvědavý jak si s tím poradí, protože napsat, že většina jeho podřízených je na vyhazov, nebude asi jednoduché. Nicméně třeba jim dát alespoň najevo, že zákon obcházet nemohou a že ho musí respektovat stejně jako Tvoje i má zákonná práva !!!! DALŠÍ SVĚTÝLKO V TUNELU SE OBJEVILO!!! Pane děkuji Vám mnohokrát za Vaši odvahu i podporu !!!!!!!!!!!!! Jeden z mnoha tátů zažívající bezpráví na svých dětech i sobě samých!!!

Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Ak sa jedná o konania, v ktorých sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, najmä o úprave práv a povinností rodičov voči dieťaťu počas trvania manželstva alebo na čas po rozvode manželstva, o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, konať v záujme dieťaťa kolíznym opatrovníkom znamená, brať do úvahy, najmä napĺňanie potreby istoty a bezpečia vyplývajúce z budovania citových väzieb dieťaťa k obom rodičom, pričom sa zohľadňuje aj možná konfliktnosť rozchodu rodičov pre dieťa, konania samého, ako aj usporiadania vzťahov po jeho skončení. http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/k/ake-ulohy-plni-kolizny-opatrovnik-v-konani-pred-sudom.html?print=1

Analýza rozhodnutí UPSVaR za rok 2012 po mesiacoch  http://www.otcovia.sk/analyza_UPSVaR.html

Dobry den pan Generalny riaditel Ustredia prace, socialnych veci a rodiny, som rodic 4 rocneho dietata. S manzelkou sa bohuzial rozvadzame a uz vyse roka mame dieta v dohodnutej striedavej starostlivosti, ktora zatial funguje vyborne, o com je dokaz aj jeho harmonicky psychicky vyvin, ktory potvrdila aj detska psychologicka pani Eva Smikova. Striedava starostlivost sa urcite neda realizovat na kazde dieta, ale vo velkom mnozstve to mozne je. Dokazom o tom su aj cisla zahranicnych statov. Prosim Vas preto o dorazne podporenie tejto moznosti porozvodovej starostlivosti, kedze sucasne cisla na Slovensku su tragicke a do velkej miery o tom rozhoduju ludia, ktori maju nalezite pravomoci. O tom ze striedavka moze fungugovat takmer bezproblemovo som sam a hlavne moje dieta dokazom. Prajem Vam vela spravnych rozhodnuti pri Vasej praci. S pozdravom rodič.

Nariadenie dochádzania ku psychológovi bude zo strany manipulujúceho rodiča ignorované, sabotované a nebude mať žiaden terapeutický účinok ani praktický účinok. Radím prečítať si Gardnerovu knihu - Terapeutické intervencie u detí so SZR (voľne prístupné na www.ulozto.sk), časť o psychopatii, paranoji atď.. Inak, postup sociálky by mal byť od jemnejších výchovných opatrení cez
prísnejšie až po návrh na zmenu zverenia, čo v praxi nie je realizované (nech len dajú štatistiku, koľko takých návrhov dali alebo vôbec koľko výchovných opatrení vydali za rok na celom SK v takých prípadoch!). Takže postup: predvolanie matky, rozhovor a napomenutie, pokarhanie, pokuta, hrozba zmenou zverenia, návrh zmeny zverenia - toto vôbec neexistuje, iba na papieri (zákon o soc.kuratele).
Ale ja by som na nich tlačil v tomto zmysle.

K uložení výchovného opatření  http://www.iustin.cz/art.asp?art=472 

Se uděluje napomenutí http://www.justicetv.cz/excesy/pdf/napomelit.pdf

Soud potrestal další sociální pracovnici za svou nečinnost si vyslechla podmíněný trest v trvání šesti měsíců s odkladem na rok a půl. „Přestože byla obeznámena se spisem obsahujícím všechny potřebné údaje, zejména že byl vysloven soudní dohled, podcenila situaci, důsledně neplnila své povinnosti, neprováděla potřebné návštěvy, nereagovala ani na zprávy školy“. Za jedenáct měsíců své činnosti do problematické rodiny zavítala jen jedinkrát. „Celý život jsem dělala tuhle práci a nikdo si na mě nikdy nestěžoval. Teď jsem najednou čarodějnice a hydra. Za to, co se stalo, necítím ani žádnou morální zodpovědnost,“ prohlásila. „Zcela rezignovala na činnost orgánu sociální péče. Policie sice trestní oznámení odložila, ale ona měla naopak znásobit své úsilí a rodinu maximálně sledovat, používat všechny své pravomoci. Kdyby razantně zasáhla, nemuselo dojít k tomu, co se stalo,“ řekl soudce.
 
Norma IN-014/2012 je v rozopre s najlepším záujmom dieťaťa. Už len tým, že ako raritnú formu vníma striedavú starostlivosť, a venuje jej osobitný priestor. Osobitný priestor má byť venovaný v internej norme iba forme zverenia dieťaťa do starostlivosti jednému rodičovi, za akých okolností sa tomu nedá vyhnúť, a ako sa má predísť tomu, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti iba jednému rodičovi (čo má robiť sociálka, aby sa tento najhorší prípad porozvodovej starostlivosti nestal.). Zverenie jednému rodičovi by malo byť výnimočné a odôvodnené.

Zákon č. 359/1999 Sb., o sociálně-právní ochraně dětí § 55 (1) O dětech zařazených v evidenci podle § 54 vede obecní úřad obce s rozšířenou působností spisovou dokumentaci. (2) Spisová dokumentace obsahuje zejména osobní údaje dětí, jejich rodičů, údaje o výchovných poměrech těchto dětí, záznamy o výsledcích šetření v rodině, záznamy o jednání s rodiči nebo jinými osobami, kopie podání soudům a jiným státním orgánům, písemná vyhotovení rozhodnutí soudů, orgánů činných v trestním řízení a správních orgánů. (3) Spisovou dokumentaci mohou tvořit záznamy na technických nosičích dat, mikrografické záznamy, tištěné produkty optického archivačního systému a tištěné nebo fotografické produkty jiné výpočetní techniky místo originálu listiny, podle jehož obsahu byly pořízeny, pokud z povahy věci nevyplývá, že je třeba uchovat originál nebo úředně ověřenou kopii listiny. (4) Kromě spisové dokumentace vede obecní úřad obce s rozšířenou působností i další písemnosti tvořící podklad pro zpracování spisové dokumentace. Tyto písemnosti se nevydávají žádnému orgánu, fyzické nebo právnické osobě. Lze je předložit jen soudu a státnímu zastupitelství v případě, že se údaje v nich obsažené týkají trestního stíhání. (5) Nahlížet do spisové dokumentace vedené o dítěti, nejde-li o část týkající se správního řízení, je oprávněn na základě písemné žádosti pouze rodič dítěte, kterému náleží rodičovská zodpovědnost, nebo jiná osoba odpovědná za výchovu dítěte nebo jejich zástupce na základě písemně udělené plné moci. Nevidomé osobě bude obsah spisové dokumentace přečten a obecní úřad obce s rozšířenou působností umožní na požádání této osoby, aby do spisu nahlížel její doprovod. Rodiče nebo jiné osoby odpovědné za výchovu dítěte nebo jejich zástupce na základě písemně udělené plné moci mají právo při nahlížení do spisové dokumentace činit si z ní výpisy a pořizovat za úhradu kopie spisové dokumentace nebo její části; pro stanovení úhrady za pořízení kopie ze spisové dokumentace platí zvláštní právní předpis.50a) Na nahlížení do spisové dokumentace se nevztahuje zákon o svobodném přístupu k informacím.50b) (6) Údaje obsažené ve spisové dokumentaci týkající se dítěte je obecní úřad obce s rozšířenou působností oprávněn využít pouze v zájmu dítěte při zajišťování sociálně-právní ochrany. Obecní úřad obce s rozšířenou působností do 15 dnů ode dne, kdy rodič nebo osoba odpovědná za výchovu dítěte požádali o nahlédnutí do uvedené spisové dokumentace, a) sdělí, že se rodiči nebo osobě odpovědné za výchovu dítěte umožní nahlédnout do spisové dokumentace, a určí termín k nahlédnutí, v tomto případě se nevydává rozhodnutí, nebo b) rozhodne o odmítnutí písemné žádosti, pokud by to bylo v rozporu se zájmem dítěte nebo pokud lze ze spisové dokumentace zjistit, která fyzická osoba upozornila na skutečnosti uvedené v § 7. (7) Obecní úřad obce s rozšířenou působností je povinen zajistit uložení všech údajů obsažených ve spisové dokumentaci, týkající se a) dítěte, po dobu 15 let následujících po kalendářním roce, v němž došlo k vyřazení dítěte z evidence, b) dítěte, které bylo osvojeno nebo svěřeno do pěstounské péče, po dobu 15 let následujících po kalendářním roce, v němž dítě nabylo zletilosti, c) žadatelů o zprostředkování osvojení nebo pěstounské péče, po dobu 15 let následujících po kalendářním roce, v němž došlo k vyřazení žadatelů z evidence. (8) Pro vedení evidence krajským úřadem podle § 22 a ministerstvem podle § 23 platí ustanovení odstavce 7 obdobně. http://www.nahradnirodina.cz/files/File/zakon_o_SPO_k_1-5-2011.pdf

Dobrý deň pán Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, na základe nášho telefonátu minulý týždeň Vám posielam meno kolíznej opatrovníčky, ktorá sa zúčastnila môjho rozvodového konania dd.mm.rrrr v BA IV v Dúbravke, volá sa Mgr. Jana Tóthová. Pani Tóthová dostala veľmi krátky priestor na tomto pojednávaní, lebo bolo prakticky odročené kvôli nezabezpečenej tlmočníčke zo strany mojej manželky, ale pani Tóthová sa stihla vyjadriť, že moje dieťa X Y má byť zverené do starostlivosti matky po rozvode. Ako sme sa po telefóne zhodli, z jej strany to bolo nekorektné a vysoko neprofesionálne správanie, keďže ma v živote nevidela, nečítala moje vyjadrenie na návrh manželky na rozvod a nešetrila náš prípad návštevou v rodine atď... Prosím Vás o prešetrenie jej stanoviska na danú problematiku. Z akého dôvodu jednala ako jednala... V zápisnici o jej výroku nie je žiadny záznam, ale viem dokázať že sa tak pani Tóthová vyjadrila, a počulo to ďalších 5 osôb vrátane mojej advokátky, sudcu, zapisovateľky a manželky a jej advokáta. Ďakujem vopred a verím v prospech aj ďalších ľudí, že daná pracovníčka si dá v budúcnosti väčší pozor na svoje stanoviská k súdnym sporom. S pozdravom, rodič.

Striedavú starostlivosť ponúknu rozvedeným ako prvú možnosť

Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html
Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html
Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html
Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html
Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html

Striedavú starostlivosť ponúknu rozvedeným ako prvú možnosť

Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html
Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html
Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html
Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html
Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html

Striedavú starostlivosť ponúknu rozvedeným ako prvú možnosť http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html

Po rozvode ponúkajú úrady ako prvú striedavú starostlivosť  http://www.webnoviny.sk/ekonomika/po-rozvode-ponukaju-urady-ako-prvu-s/473641-clanok.html

INTERNÁ NORMA č. IN – 026/2007 

Názov normy:

Zásady práce s internými normami v pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

Druh normy:

Organizačná smernica č. 2 - 4/2007

Účel normy:

Táto organizačná smernica stanovuje základné pravidlá pre tvorbu, postup, pripomienkovanie, schvaľovanie, vydávanie, distribúciu, evidenciu a uloženie interných noriem.

Smernica upravuje právomoci a povinnosti príslušných organizačných útvarov a zamestnancov v procese tvorby a praktickej aplikácie interných noriem.

Oblasť platnosti:

Organizačná smernica je platná pre všetkých zamestnancov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Počet strán: 10 vrátane 3 príloh Vydanie: prvé

Vzťah k už vydaným interným normám Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny:

Nová norma ruší internú normu č. IN-001/2004

Gestorský útvar:

Sekcia námestníka GR pre ekonomiku

Odbor všeobecnej správy

Schválil: 

PaedDr. Ján Sihelský

generálny riaditeľ

Dátum schválenia:

30. marca 2007

Dátum účinnosti:

1. apríla 2007

1. CIEĽ

Cieľom organizačnej smernice Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny “ Zásady práce s internými normami” v pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len “ústredie”) je stanoviť základné pravidlá pre tvorbu, postup pripomienkovania, postup schvaľovania a vydávania interných noriem.

Organizačná smernica zároveň stanovuje rámcové právomoci a zodpovednosť jednotlivým organizačným útvarom a jednotlivým vedúcim zamestnancom v tejto oblasti.

 2. POJMY

2.1. Interné normy

Interné normy sú záväzné predpisy, ktoré jednotne vymedzujú pravidlá, zásady, právomoci a zodpovednosť, určujú postupy, úlohy alebo ciele pre výkon činnosti organizačných útvarov, alebo určujú právomoci a povinnosti príslušných predstavených, zamestnancov ústredia a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len “úrady”) a vedúcich služobných úradov.

 2.2. Druhy interných noriem

Interné normy sú:

1. základná organizačná norma

2. organizačná smernica

3. príkaz generálneho riaditeľa – vedúceho služobného úradu

4. metodický pokyn

5. metodické usmernenie

6. usmernenie a odporúčaný postup

 2.2.1. Základné organizačné normy

Základné organizačné normy upravujú základné práva a povinnosti, základné organizačné vzťahy ústredia, ich organizačných útvarov a základné práva a povinnosti zamestnancov ústredia.

Základné organizačné normy sú napr.:

  1. organizačný poriadok,

  2. služobný poriadok,

  3. pracovný poriadok,

  4. registratúrny poriadok, registratúrny plán.

      1. Organizačné smernice

Organizačné smernice určujú práva a povinnosti ústredia, ich organizačných útvarov ako aj práva a povinnosti zamestnancov ústredia v jednotlivých čiastkových oblastiach činnosti.

Organizačné smernice upravujú najmä rozhodujúce a dôležité oblasti činnosti, ktoré nie sú upravené základnými organizačnými normami, prípadne na ne nadväzujú a viac ich konkretizujú.

 2.2.3. Príkazy generálneho riaditeľa – vedúceho služobného úradu

Príkazy generálneho riaditeľa – vedúceho služobného úradu (ďalej len “generálny riaditeľ”) sú interné normy upravujúce najmä povinnosti ústredia a úradov, ich organizačných útvarov pri realizácii konkrétnych, časovo ohraničených úloh.

Príkazy generálneho riaditeľa ukladajú úlohy vedúcim zamestnancom, prípadne aj výkonným zamestnancom na rôznych úrovniach riadenia. Súčasťou príkazov generálneho riaditeľa sú konkrétne termíny realizácie úloh, spôsob monitorovania a vyhodnocovania zadaných úloh.

 2.2.4. Metodické pokyny

Metodické pokyny sú interné normy, ktoré upravujú výkon činnosti, stanovujú záväzný postup prác v určitej komplexnej oblasti činnosti, zabezpečovanej ústredím a úradmi.

 2.2.5. Metodické usmernenia

Metodické usmernenia sú interné normy, ktoré zjednocujú a usmerňujú výkon práce ústredia a úradov vo vybranej konkrétnej oblasti činnosti. Metodické usmernenia sa vydávajú najmä v prípadoch, kde je potrebné detailnejšie upraviť určitú vybranú dielčiu oblasť činnosti ústredia a úradov.

 2.2.6. Usmernenia a odporúčané postupy

Usmernenia a odporúčané postupy platia pre organizačné útvary ústredia, ktoré sú odvolacím orgánom a usmerňujú organizačné útvary úradov na území Slovenskej republiky v oblasti zmeny legislatívy a musia pružným spôsobom reagovať na podnety jednotlivých úradov.

 3. Centrálna evidencia Interných noriem

Centrálnu evidenciu interných noriem vedie sekcia námestníka generálneho riaditeľa pre ekonomiku, odbor všeobecnej správy , zamestnanec poverený vedením centrálnej evidencie interných noriem (ďalej len “centrálna evidencia noriem”).

Centrálna evidencia noriem vedie a priebežne dopĺňa zoznam všetkých vydaných a všetkých platných interných noriem, zároveň ukladá jeden z dvoch originálov schválených interných noriem dodaný gestorským útvarom v súlade s bodom 4.3. tejto organizačnej smernice.

Centrálna evidencia noriem monitoruje vzájomný súlad jednotlivých platných a novoutvorených interných noriem. V prípade zistených rozporov navrhuje zodpovedným gestorským útvarom ich odstránenie.

Centrálna evidencia noriem v spolupráci s odborom informatiky a štatistiky na základe podkladov dodaných príslušným gestorským útvarom podľa bodu 4.3. tejto organizačnej smernice trvale ukladá texty jednotlivých vydaných interných noriem v elektronickej podobe. Odbor informatiky a štatistiky technicky zabezpečuje sprístupnenie internej norme v elektronickej podobe všetkým zamestnancom ústredia.

 4. Postup pri navrhovanÍ a vydávaní interných noriem

4.1. Navrhovanie internej normy

Podnet na spracovanie internej normy je oprávnený podať každý organizačný útvar, prípadne samostatný útvar ústredia alebo každý zamestnanec.

Podnet je možné podať gestorskému útvaru, ktorým je vecne príslušný odbor, prípadne samostatným útvarom generálneho riaditeľstva.

Gestorský útvar na základe podnetu, prípadne z vlastnej iniciatívy spracuje návrh internej normy a stáva sa navrhovateľom.

Navrhovateľ zodpovedá za obsahovú, vecnú a formálnu stránku a primeraný odborný štýl internej normy, za dodržanie všeobecných zásad pre tvorbu týchto interných noriem a za súlad navrhovanej internej normy s už vydanými internými normami.

Záväzné požiadavky na formálnu a obsahovú stránku vydávanej internej normy sú uvedené v prílohe (vzor č. 1).

 4.2. Pripomienkové konanie

Navrhovateľ predloží návrh internej normy na zaevidovanie, pridelenie čísla, príloha (vzor č. 2) a formálne posúdenie centrálnej evidencii noriem. Centrálna evidencia noriem po dohode s navrhovateľom určí okruh pripomienkového konania. Použije sa formulár uvedený v prílohe (vzor č. 3).

Pripomienkové konanie organizačne a vecne zabezpečuje navrhovateľ.

Všeobecne platí zásada, že navrhovateľ predkladá na pripomienkovanie návrh internej normy všetkým sekciám a samostatným útvarom ústredia (ďalej len ,,posudzovateľ”), ďalej generálnemu riaditeľovi a námestníkom generálneho riaditeľa. Návrh internej normy sa na pripomienkovanie predkladá zásadne v elektronickej podobe.

Navrhovateľ zabezpečuje pripomienkové konanie tak, aby posudzovateľ mal dostatok času na preštudovanie a kvalitné vypracovanie stanoviska a pripomienok.

Posudzovateľ predkladá pripomienky navrhovateľovi v stanovených termínoch. Pripomienky sú predkladané v písomnej podobe, prípadne v elektronickej podobe. Pripomienky sú formulované tak, že jasne navrhujú zmenu alebo doplnenie textu návrhu internej normy. Tam, kde je to opodstatnené posudzovateľ uvádza aj zdôvodnenie pripomienky.

Navrhovateľ zapracuje oprávnené a opodstatnené pripomienky k návrhu. Pokiaľ výsledkom pripomienkovania sú rozdielne stanoviská, rieši tieto rozpory navrhovateľ predovšetkým rokovaním s posudzovateľom.

Nevyriešené rozpory v písomnej podobe predkladá navrhovateľ na rozhodnutie námestníkom generálneho riaditeľa, v prípade ak rozpory nie sú odstránené na úrovni námestníkov generálneho riaditeľa, predkladá ich navrhovateľ na rozhodnutie generálnemu riaditeľovi.

 4.3. Schvaľovanie, záväznosť a uloženie internej normy

Schváliť internú normu je oprávnený výlučne iba generálny riaditeľ alebo v čase jeho neprítomnosti štatutárny zástupca.

Jeden originál sa ukladá u navrhovateľa (gestorský útvar) a druhý originál sa ukladá do centrálnej evidencii noriem. Originál internej normy u navrhovateľa je spis s trvalou dokumentárnou hodnotou a je určený do trvalej archívnej starostlivosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenského národného archívu (zákon č. 395/2002, § 20, odsek 1, písmeno b). Okrem toho je povinný gestorský útvar trvalo ukladať príslušné interné normy v elektronickej podobe a zároveň ich odovzdať na uloženie v elektronickej podobe centrálnej evidencii noriem.

Interné normy sú záväzné pre všetkých zamestnancov ústredia a úradov, pokiaľ konkrétna interná norma neurčuje inak.

 4.4. Distribúcia a implementácia internej normy

Navrhovateľ zabezpečuje po schválení internej normy jej distribúciu v súlade so schváleným rozdeľovníkom. Interné normy musia byť zaslané na všetky odbory a samostatné útvary ústredia a pokiaľ konkrétna interná norma neurčuje inak aj na všetky úrady. Vedúci zamestnanci uvedení v rozdeľovníku príslušnej vydanej internej normy sú povinní v lehote najneskôr do 15 dní od jej doručenia, zabezpečiť oboznámenie všetkých zamestnancov s vydanou normou a prijať vlastné opatrenia na realizáciu vydanej internej normy. Zároveň sú povinní viesť evidenciu interných noriem im pridelených, informovať svojich zamestnancov o mieste uloženia interných noriem a zabezpečiť, aby interné normy boli prístupné všetkým zamestnancom, ktorí ich potrebujú k svojej práci.

 5. AKTUALIZÁCIA INTERNÝCH NORIEM

Gestorský útvar je povinný priebežne sledovať platnosť a aktuálnosť vydaných interných noriem v svojej pôsobnosti a v prípade potreby iniciatívne vypracovať návrh na aktualizáciu normy ako dodatok k internej norme. Podanie podnetu na aktualizáciu a celý proces aktualizácie sa riadi pravidlami uvedenými v bode 4 tejto organizačnej smernice.

 6. Záverečné ustanovenia

Centrálna evidencia noriem spracúva ku dňu 31. decembra príslušného kalendárneho roka zoznam platných centrálne evidovaných interných noriem, ktorý zašle na všetky organizačné útvary ústredia a na všetky úrady. Zverejňovanie interných noriem v elektronickej podobe je na sieťovom disku N/interné normy.

Zároveň k tomuto dátumu odporúča vydať príkaz generálneho riaditeľa na aktualizáciu potrebných interných noriem.

Zároveň dáva návrh na zrušenie interných noriem, ktoré stratili aktuálnosť alebo platnosť. O zrušení internej normy rozhoduje výlučne generálny riaditeľ.

7. Rozdeľovník

Túto internú normu – organizačnú smernicu Zásady práce s internými normami v pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dostanú:

  1. generálny riaditeľ

  2. námestníci generálneho riaditeľa

  3. riaditelia odborov ústredia

  4. samostatné útvary ústredia

Prílohy

vzor č. 1

Záväzné požiadavky na formálnu a obsahovú stránku internej normy

1. Titulná strana

Je záväzná pre všetky druhy interných noriem v podobe ako je spracovaná titulná strana tejto organizačnej smernice.

Vysvetlivky k jednotlivým údajom titulnej strany:

Číslovanie interných noriem. Poradové číslo prideľuje internej norme centrálna evidencia noriem v súlade s pravidlami uvedenými v prílohe (vzor č. 2) tejto organizačnej smernice.

Názov normy:

Uvádza sa stručný a výstižný názov charakterizujúci vydávanú normu.

Druh normy:

Uvádza sa slovne jeden z uvedených druhov interných noriem podľa bodu 2.2. tejto organizačnej smernice a zároveň sa pre lepšiu identifikáciu pridáva centrálna evidencia noriem číselné označenie druhu internej normy.

Účel normy:

Stručne sa charakterizuje čo interná norma rieši, ktorú oblasť činnosti upravuje.

Oblasť platnosti:

Vymedzuje okruh útvarov, prípadne okruh vedúcich zamestnancov alebo zamestnancov, pre ktorých je interná norma platná (záväzná).

Počet strán:

Uvádza sa celkový počet strán vrátane titulnej strany ako aj príloh.

Vydanie:

Uvádza sa ktoré vydanie internej normy sa navrhuje (prvé, druhé atď.)

Vzťah k už vydaným interným normám:

Uvádza sa, ktoré interné normy vydávaná interná norma ruší, mení, dopĺňa alebo s ktorými úzko súvisí.

Gestorský útvar:

Uvádza sa názov organizačného útvaru, ktorý je zodpovedný za spracovanie návrhu, ale aj následné monitorovanie a prípadnú aktualizáciu. Je to spravidla útvar, ktorý má problematiku riešenú internou normou vo svojej náplni. V prípade nejasností určí gestorský útvar generálny riaditeľ.

 Schválenie:

Uvedie sa plné meno, funkcia a vlastnoručný podpis generálneho riaditeľa, prípadne štatutárneho zástupcu, ktorý internú normu schvaľuje. Oprávnenie pre tento úkon rieši bod 4.3. tejto organizačnej smernice.

Dátum schválenia a dátum účinnosti:

Uvedú sa dátumy v tvare, ktorý je jednoznačný a nespochybniteľný s vypísaním daného mesiaca v slovnej podobe.

Obsah a štruktúra internej normy

Nie sú taxatívne vymedzené. Riadia sa druhom internej normy a oblasťou, ktorú interná norma rieši. Obsah, štruktúru, rozsah a štýl volí navrhovateľ po konzultácii s centrálnou evidenciou noriem.

Vo všeobecnosti navrhovateľ zodpovedá za to, že interná norma bude zrozumiteľná, jasne stanoví právomoci a zodpovednosti, určí postupy práce príslušných organizačných útvarov prípadne zamestnancov. 

vzor č. 2

Zásady práce s internými normami v pôsobnosti

Pravidlá pre číslovanie a identifikáciu interných noriem

 Číslovanie interných noriem

Poradové číslo internej norme prideľuje centrálna evidencia noriem. Poradové čísla sa prideľujú v chronologicko-numerickom rade. Číselný rad sa začína v každom kalendárnom roku číslom 001. Číslo má tvar IN – xxx/kalendárny rok, kde IN značí skratku slov “interná norma” a symbol xxx vyjadruje číselné označenie v podobe trojčíslia.

Táto interná norma má poradové číslo IN – 026/2007

Každá ďalšia vydaná interná norma bude mať číselný symbol xxx o 1 číslo vyšší (IN – 027/2007, IN – 028/2008 atď.).

Identifikácia noriem

Pre lepšiu identifikáciu druhu internej normy sa v kolónke “druh normy” na titulnej strane každej internej normy za slovné označenie druhu normy pridáva identifikačné číslo v tvare x-y/zz kde x značí číselné označenie druhu normy podľa nižšie uvedeného číselníka, y značí poradové číslo vydanej internej normy v rámci daného druhu normy v príslušnom kalendárnom roku a zz značí posledné dvojčíslie kalendárneho roku, v ktorom bola interná norma vydaná.

Číselník druhov interných noriem:

1) základná organizačná norma

2) organizačná smernica

3) príkaz generálneho riaditeľa – vedúceho služobného úradu

4) metodický pokyn

5) metodické usmernenie

6) usmernenia a odporúčané postupy

Príklad identifikačného označenia tejto internej normy:Organizačná smernica 2-4/2007

vzor č. 3

Zásady práce s internými normami v pôsobnosti

Formulár pre pripomienkové konanie internej normy

 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Špitálska č. 8

812 67 Bratislava

Vec: Pripomienkové konanie internej normy

Názov internej normy:

 

Číslo internej normy:

 

Druh internej normy:

 

Gestorský útvar - navrhovateľ:

 

Okruh posudzovateľov:

 

Termín odovzdania pripomienok:

 

Kontaktná osoba (zodpovedný zamestnanec z útvaru navrhovateľa), číslo telefónu:

 

Návrh internej normy je v digitálnej podobe uložený na adrese (v adresári) :

 

Pripomienky zaslať v písomnej/digitálnej podobe na adresu:

 

V Bratislave dňa:

 

Rozdeľovník (vzor):

  1. generálny riaditeľ

  2. námestníci generálneho riaditeľa

  3. riaditelia odborov

  4. samostatné útvary

 

INTERNÁ NORMA č. IN – 014/2012 

Názov normy:

Vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka a súvisiacich opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny 

Druh normy:

Metodický pokyn č. 4 – 2/2012

Účel normy:

Usmerňuje postup zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri vykonávaní funkcie kolízneho opatrovníka a súvisiacich opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Oblasť platnosti:

Táto interná norma je platná pre všetkých zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, odborov sociálnych vecí, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v SR

Počet strán: 25 vrátane 1 prílohy Vydanie: prvé

Vzťah k už vydaným interným normám ÚPSVR:

Nová norma ruší internú normu č. 020/2006

Gestorský útvar:

Sekcia sociálnych vecí a rodiny

Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Schválil:

MUDr. Ivan Juráš

generálny riaditeľ

Dátum schválenia:

22.02.2012

Dátum účinnosti:

22.02.2012

Zásady práce s internou normou ÚPSVR:

1. Pridelenie internej normy

Táto interná norma ÚPSVR bola pridelená na organizačný útvar ...................................... dňa................................

2. Uloženie internej normy

Interná norma bude trvalo uložená v útvare .................................................................................

Pritom musí byť uložená tak, aby bola prístupná všetkým zamestnancom organizačného útvaru, ktorí ju potrebujú aplikovať pri svojej práci.

3. Oboznámenie s internou normou

Zodpovedný vedúci zamestnanec organizačného útvaru je povinný bezodkladne po pridelení internej normy zabezpečiť oboznámenie všetkých zamestnancov s normou, najmä tých, ktorí budú túto normu využívať vo svojej práci a zároveň informovať o tom, kde bude norma trvalo uložená.

4. Záznam o oboznámení zamestnancov so smernicou

Dátum

Priezvisko a meno zamestnanca

Funkcia

Útvar

Podpis

 

       

OBSAH

  1. Právne východiská výkonu funkcie kolízneho opatrovníka .................................. 4

    1. Vymedzenie pojmu kolízny opatrovník ....................................................................... 4
    2. Ustanovenie kolízneho opatrovníka a jeho funkcia ..................................................... 4
    3. Procesné postavenie kolízneho opatrovníka ................................................................ 7
    4. Zastúpenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ustanoveného súdom za kolízneho opatrovníka dieťaťu iným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ........................... 9
    5. Zisťovanie pomerov dieťaťa a názoru dieťaťa ........................................................... 10
    6. Sprístupňovanie informácií zo spisovej dokumentácie dieťaťa vedenej na úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny .................................................................................. 12

  1. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávané úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny v konaniach vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ....................................................................................................... 14
    1. Sociálne poradenstvo .................................................................................................. 15
    2. Pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov ....................... 17
      1. Psychologická pomoc ................................................................................................. 17
      2. Mediácia ako odborná metóda na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine.. 17
    3. Zisťovanie pomerov .................................................................................................... 18
    4. Zisťovanie názoru dieťaťa ........................................................................................... 19
  1. Špecifiká výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v konaní o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti ............................... 20
  2. Činnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately po právoplatnom rozhodnutí súdu ............................................................................................................... 22

PRÍLOHA .............................................................................................................................. 24

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK ............................................................................... 25

Interná norma upravuje postup zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, odborov sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri vykonávaní funkcie kolízneho opatrovníka a pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v súvislosti s výkonom funkcie kolízneho opatrovníka.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vydáva internú normu vzhľadom na legislatívne zmeny v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

1 Právne východiská výkonu funkcie kolízneho opatrovníka

1.1 Vymedzenie pojmu kolízny opatrovník

V zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v  znení neskorších predpisov, má maloleté dieťa spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. Podľa § 31 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o rodine”), rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. V takomto prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Zákon o rodine zavádza pre tento typ opatrovníka legislatívnu skratku “kolízny opatrovník”.

Kolízny opatrovník je procesným opatrovníkomad hoc” pre určité konkrétne konanie alebo pre určitý právny úkon a nemožno ho stotožňovať s opatrovníkom v zmysle ustanovenia § 60 a § 61 zákona o rodine. Opatrovník podľa § 60 a § 61 zákona o rodine je hmotnoprávnym opatrovníkom – ustanovený “ad hoc”.

V zmysle § 31 ods. 3 zákona o rodine kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Za vážne dôvody možno považovať situácie, kedy žiaden z rodičov nie je schopný zastúpiť maloleté dieťa v konkrétnom prípade a zastúpenie maloletého dieťaťa sa neodkladne v danom prípade vyžaduje.

Uznesením súd určí rozsah práv a povinností kolíznemu opatrovníkovi tak, aby boli dostatočne a objektívne chránené záujmy maloletého dieťaťa.

1.2 Ustanovenie kolízneho opatrovníka a jeho funkcia

Právo zastupovať maloleté dieťa zo zákona o rodine patrí obom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia sa dohodnú na výkone rodičovských práv a povinností, ako i na obsahu právneho úkonu vo vzťahu k dieťaťu. Pri bežných veciach môže za dieťa konať každý z nich samostatne, nie je potrebné, aby konali spoločne. V iných než bežných veciach je potrebné zistiť aj stanovisko, resp. vyjadrenie druhého rodiča, teda, či s prejavenou vôľou zastupujúceho rodiča súhlasí. Ak by tento súhlas nedal, bol by dôvod pre rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov. Za iné než bežné veci možno považovať napr. nadobudnutie nehnuteľnosti, predaj nehnuteľnosti alebo zaťaženie nehnuteľnosti, poskytnutie pôžičky, odmietnutie dedičstva a podobne. Súd právny úkon schváli vtedy, ak je schválenie právneho úkonu v záujme maloletého.

Maloleté dieťa nie je možné zastupovať vždy pri všetkých úkonoch, keďže niektoré svojou povahou vylučujú, aby ich za zastúpeného urobil niekto iný. Ide o právne úkony, na ktoré má maloletý sám spôsobilosť, pretože mu zo zákona patria. Ako príklad uvádzame niektoré právne úkony, ktoré môže urobiť maloleté dieťa

  • uznať otcovstvo pred súdom, pričom zastúpenie zákonným zástupcom v takomto prípade je vylúčené,

  • ako 15 ročné maloleté dieťa môže vyhotoviť závet len vo forme notárskej zápisnice,

  • maloleté dieťa staršie ako 16 rokov môže podať návrh na súd na povolenie uzavretia manželstva,

  • maloleté dieťa staršie ako 16 rokov môže podať návrh na súd na priznanie rodičovských práv vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa

Zastúpenie je zásadne možné pri všetkých právnych úkonoch majetkového charakteru. Ak zákonný zástupca spravuje majetok dieťaťa a nejde o bežnú vec, potom je na nakladanie s týmto majetkom potrebné schválenie súdom. Súhlas súd udeľuje v konaní vo veci starostlivosti o maloletých.

Zákon o rodine v právnych vzťahoch medzi rodičmi a ich maloletými deťmi obsahuje vlastnú, špeciálnu právnu úpravu pre prípad kolízie záujmov. Vychádza zo zásady, že maloletému dieťaťu je potrebné poskytovať zvýšenú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov ako zastúpeného dieťaťa. Preto potenciálna možnosť rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi alebo medzi maloletými deťmi navzájom zastúpenými tým istým rodičom stačí na to, že žiaden z rodičov nemôže zastupovať svoje dieťa.

Rodičia nemôžu zastupovať svoje maloleté deti v súdnych konaniach, v ktorom sú účastníkmi rodičia aj deti. Ide o konania, v ktorých súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností, t.j. rozhoduje o rozvode manželstva a úprave práv a povinností na čas po rozvode manželstva, o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, do starostlivosti jednému z rodičov, do náhradnej osobnej starostlivosti, o úprave práv a povinností počas trvania manželstva, o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, o osvojení, o osvojiteľnosti, o nariadení ústavnej starostlivosti, dedičské konanie, konanie o určenie otcovstva, zapretie otcovstva a podobne.

Súd po preskúmaní podmienok konania, predovšetkým svojej miestnej príslušnosti, po začatí konania ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka uznesením. Pred začatím konania vo veci samej, ak sa začalo konanie o vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví výchovné pomery maloletého dieťaťa, je tiež potrebné ustanoviť kolízneho opatrovníka. Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len “orgán SPODaSK”) má právo do 15 dní od doručenia uznesenia o ustanovení za kolízneho opatrovníka podať proti tomuto uzneseniu odvolanie.

Zákon o rodine upravuje, v ktorých prípadoch prichádza do úvahy ustanovenie kolízneho opatrovníka ako procesného opatrovníka “ad hoc”. Ide o nasledovné prípady:

  1. v konaní, alebo pri právnom úkone hrozí potenciálna kolízia záujmov rodiča ako zákonného zástupcu a jeho maloletého dieťaťa ako zastúpeného,

  2. v konaní alebo pri právnom úkone hrozí potenciálna kolízia záujmov viacerých detí rodiča, ktorý je zákonným zástupcom čo i len jedného z nich,

  3. ak je potrebné za dieťa konať a maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu (nie je ním ani jeden rodič, nebol ustanovený poručník podľa § 56 zákona o rodine, nebol ani ustanovený hmotnoprávny opatrovník podľa § 57 ods. 4 zákona o rodine),

  4. ak je potrebné za dieťa konať a maloleté dieťa má síce zákonného zástupcu, ale tento nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom úkone zastupovať. Pritom je však nevyhnutné, aby sa súdu preukázalo, že zákonný zástupca skutočne z vážnych dôvodov nemôže úkon vykonať, resp. zastupovať maloletého v konaní.

Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa v konaní pred súdom vo veci samej týkajúcej sa starostlivosti súdu o maloletých, alebo v schválení právneho úkonu za maloletého.

Ak je potrebné dočasne upraviť výchovné pomery maloletého dieťaťa a záujem dieťaťa si vyžaduje dočasnú úpravu pomerov (ide o konanie o vydanie predbežného opatrenia podľa §76 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len “Občiansky súdny poriadok”), súd ustanoví dieťaťu kolízneho opatrovníka.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi konania, aby platil výživné (na dieťa) v nevyhnutnej miere.

Podľa §76 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Ak bolo konanie o nariadenie predbežného opatrenia začaté na návrh orgánu SPODaSK, alebo aj bez návrhu v zmysle § 75a Občianskeho súdneho poriadku, teda ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, pri nariadení predbežného opatrenia nemusí byť maloleté dieťa zastúpené. Ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ho zákonný zástupca nemôže v konaní zastupovať, ustanoví súd maloletému dieťaťu opatrovníka bezprostredne po uskutočnení výkonu predbežného opatrenia.

V konaní o nariadení predbežného opatrenia súd rozhodne aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia sa doručí všetkým účastníkom konania. V prípade, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý alebo odmietnutý, uznesenie sa nedoručuje ostatným účastníkom konania, len navrhovateľovi.

Kolízny opatrovník sleduje záujem dieťaťa v jednotlivých  konaniach vo veciach maloletých, kedy dochádza alebo môže dôjsť ku kolízii záujmov dieťaťa a záujmov jeho zákonných zástupcov, v dôsledku čoho sú títo zo zastupovania dieťaťa de iure vylúčení. Preto funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v povinnosti objektívne chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.

Záujem dieťaťa, tak ako to má na zreteli zákon o rodine v najširšom slova zmysle, možno pre účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka chápať ako zabezpečenie priaznivého a všestranného psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa, najmä uspokojovaním jeho potrieb.

Konať v záujme dieťaťa kolíznym opatrovníkom znamená, mať na zreteli potreby dieťaťa rešpektujúc jeho individualitu a jedinečnosť, zohľadňujúc v akej životnej situácii sa nachádza, v akých podmienkach žije.

V prípade konaní, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, najmä o úprave práv a povinností rodičov voči dieťaťu počas trvania manželstva alebo na čas po rozvode manželstva, o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, konať v záujme dieťaťa kolíznym opatrovníkom znamená, brať do úvahy, najmä napĺňanie potreby istoty a bezpečia vyplývajúce z budovania citových väzieb a interpersonálneho vzťahu dieťaťa k obom rodičom, zohľadňujúc potenciálnu konfliktnosť rozchodu rodičov pre dieťa, konania samého, ako aj usporiadania vzťahov po jeho skončení.

V zmysle § 31 ods.4 zákona o rodine funkcia kolízneho opatrovníka zaniká právoplatným skončením právnej veci alebo vykonaním právneho úkonu, na účely ktorého bol ustanovený.

1.3 Procesné postavenie kolízneho opatrovníka

Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania.

Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. O tomto sú účastníci konania a kolízny opatrovník poučení súdom.

Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené.

Jednou z procesných zásad občianskeho súdneho konania je zásada ústnosti. Umožňuje kolíznemu opatrovníkovi, aby všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, ktoré písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať. Kolízny opatrovník má právo žiadať, aby súd protokoloval tie výroky týkajúce sa ochrany práv a právom chránených záujmov maloletých detí, ktoré on považuje za dôležité, ak tak súd počas pojednávania neurobil.

Vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska tak dôležité dôkazy, ktorými významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v záujme dieťaťa o úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán SPODaSK vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom. Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie) súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento musí byť v súlade so záujmom dieťaťa. Návrh (odporúčanie) kolízneho opatrovníka, akým spôsobom má súd upraviť rodičovské práva a povinnosti, musí sledovať záujem dieťaťa, musí byť riadne zdôvodnený, podložený vecnými argumentmi a musí byť presvedčivý.

K procesným právam kolízneho opatrovníka patrí aj právo podať voči rozhodnutiu súdu odvolanie. Zákonné podmienky podania odvolania, lehoty na podanie odvolania, vzdanie sa odvolania a jeho späťvzatie upravuje Občiansky súdny poriadok (§ 201- § 208).

Z hľadiska procesného postavenia kolízneho opatrovníka nie je právne žiadnym ustanovením v Občianskom súdnom poriadku upravená možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi. Nie je tak daná kompetencia súdu ani správneho orgánu v takejto veci rozhodovať. Účastníci konania majú právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ak možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, a to najneskôr na prvom pojednávaní, alebo do 15 dní, odkedy sa účastník konania mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Námietku zaujatosti možno uplatniť aj voči zapisovateľovi alebo voči inému zamestnancovi súdu.

Ak účastníci súdneho konania (navrhovateľ alebo odporca) namietajú, resp. vyjadrujú nespokojnosť s postupom orgánu SPODaSK pri výkone funkcie kolízneho opatrovníctva, je potrebné rozlišovať, či podanie voči postupu kolízneho opatrovníka smeruje proti fyzickej osobe, ktorá zastupuje orgán SPODaSK na základe plnej moci v konaní pred súdom, alebo podanie účastníka konania smeruje proti orgánu SPODaSK ako kolíznemu opatrovníkovi.

Pokiaľ námietka smeruje proti fyzickej osobe – zástupcovi, ktorý zastupuje orgán SPODaSK pred súdom, je v kompetencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len “úrad”) posúdiť postup zamestnanca a podľa zistených skutočností úrad zváži potrebu zmeny zamestnanca na zastupovanie v konaní pred súdom. Zmena zamestnanca je v kompetencii úradu.

Pokiaľ námietka smeruje proti právnickej osobe - úradu, ktorý je uznesením súdu ustanovený za kolízneho opatrovníka, opodstatnenosť zmeny ustanovenia iného úradu ako kolízneho opatrovníka, je v kompetencii súdu. Stanovisko pre súd k námietke zaujatosti a k tomu, či je daný dôvod na zmenu kolízneho opatrovníka, dáva ten orgán štátnej správy, od ktorého súd vyžaduje stanovisko.

1.4 Zastúpenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ustanoveného súdom za kolízneho opatrovníka dieťaťu iným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

V zmysle § 23 Občianskeho zákonníka je zastúpenie, t.j. oprávnenie konať za iného v jeho mene, možné buď priamo zo zákona, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Dohoda o plnomocenstve musí spĺňať predpísané náležitosti, musí obsahovať presné identifikačné údaje splnomocnenca aj splnomocniteľa, dátum vystavenia plnej moci, na aký účel je plná moc vystavená, v akej právnej veci sa predmetné konanie vedie.

Vychádzajúc z postavenia kolízneho opatrovníka, ktorý je procesným opatrovníkom “ad hoc” ustanovený súdom na konkrétne konanie alebo vykonanie úkonu, je jeho funkcia nezastupiteľná.

I napriek tomu, že funkcia kolízneho opatrovníka je nezastupiteľná, môže o vykonanie určitého úkonu kolízny opatrovník požiadať iný úrad, ak je to účelné (napr. prešetrenie pomerov dieťaťa v domácnosti druhého rodiča, prípadne zastupovanie na pojednávaní).

V praxi môžu nastať dve situácie týkajúce sa zastupovania orgánu SPODaSK, a to

  1. Úrad, ktorý je súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka, požiada iný úrad o zistenie pomerov maloletého dieťaťa, prípadne názoru dieťaťa, v obvode ktorého má svoje bydlisko, a zároveň požiada o zaslanie správy, resp. podkladov, na základe ktorých kolízny opatrovník vypracuje správu zo zisťovania pomerov, a túto doručí súdu. Zároveň sa ústne k veci vyjadrí na pojednávaní, vychádzajúc z podkladov úradu, ktorý zistenie pomerov vykonal.

  2. Okresný súd ustanoví za kolízneho opatrovníka úrad, v obvode ktorého má dieťa svoje bydlisko, a ktorý sa nenachádza v obvode sídla okresného súdu. Kolízny opatrovník na požiadanie súdu zistí pomery dieťaťa, jeho názor, vypracuje správu zo zisťovania pomerov dieťaťa a túto zašle súdu. V týchto situáciách, ak je účasť kolízneho opatrovníka na pojednávaní, najmä pre veľkú vzdialenosť obtiažna, môže požiadať úrad, ktorý má sídlo v obvode súdu, ktorý vo veci koná, aby ho zastúpil na pojednávaní, na ktoré ho splnomocní. K zastupovaniu kolízneho opatrovníka na pojednávaní teda môže dôjsť v prípade, že konanie v prejednávanej veci sa vedie na inom súde, ako je územná pôsobnosť príslušného úradu, ktorý je ustanovený za kolízneho opatrovníka.

Na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je s účinnosťou zákona č. 388/2011 Z.z., ktorým s mení a dopĺňa zákon č. 99/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov od 1. 1. 2012 príslušný

  • Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,

  • Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,

  • Okresný súd Košice pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

V týchto konaniach vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je potrebné, aby funkciu kolízneho opatrovníka vykonával priamo ten úrad, ktorý bol v zmysle § 31 zákona o rodine uznesením príslušného okresného súdu ustanovený za kolízneho opatrovníka dieťaťu. Zastupovanie kolízneho opatrovníka v uvedených konaniach, je vzhľadom na povahu veci, keďže ide o konanie s cudzím prvkom, neprípustné.

Taktiež vo všetkých ostatných konaniach vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je vždy potrebné posúdiť s ohľadom na dôležitosť a vážnosť prejednávanej veci, a najmä s ohľadom na dôslednú ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, či je vhodné zastúpenie kolízneho opatrovníka iným úradom.

1.5. Zisťovanie pomerov dieťaťa a názoru dieťaťa

Orgán SPODaSK pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa zisťuje rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa na účely rozhodnutia súdu. Pri zisťovaní pomerov dieťaťa vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podľa § 31 zákona o rodine, orgán SPODaSK zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvoma rodičmi a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi s prihliadnutím na záujem dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa.

Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán SPODaSK poskytnúť dieťaťu pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec. Musí mať na zreteli, aby nedochádzalo k násilnému zasahovaniu do súkromia rodiny, resp., aby výkon kolízneho opatrovníctva nemal negatívny dopad na účastníkov konania, osobitne na dieťa.

Zisťovanie pomerov dieťaťa a názoru dieťaťa vykonáva orgán SPODaSK

  1. na dožiadanie súdu, t.j. plnením úlohy, ktoré mu uloží súd v súvislosti s konaním vo veci maloletého dieťaťa

    1. ako orgánu SPODaSK (ktorý má dané kompetencie v zmysle zákona č. 305/2005 Z.z. )

    2. ako kolíznemu opatrovníkovi (ktorý je ustanovený súdom a zastupuje maloleté dieťa v konaní)

  1. vo svojej pôsobnosti v zmysle zákona č. 305/2005 Z.z.

V záujme objektívneho posúdenia veci vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť, vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa, ako i zo zákona o rodine.

Súd zisťuje názor dieťaťa spravidla prostredníctvom orgánu SPODaSK, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne. Vtedy väčšinou zisťuje názor dieťaťa mimo pojednávacej miestnosti, otázky kladie spôsobom, aby boli pre dieťa čo najprijateľnejšie, samozrejme s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Názor dieťaťa môže súd zistiť aj prostredníctvom zástupcu dieťaťa. Ak súd považuje za potrebné vypočuť dieťa priamo na súde, rozhodne o forme a spôsobe jeho vypočutia.

V  súlade s  článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, s ustanovením § 43 ods.1 zákona o rodine a v  zmysle § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú.

V zmysle zákona o rodine v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Vypočutie dieťaťa je tak jedným z  práv dieťaťa, ktoré treba mať na zreteli pri zabezpečovaní ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, na účely zisťovania sociálnych a rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj v domácnosti matky, prípadne aj v domácnosti toho, kde sa dieťa zdržuje (napr. u starých rodičov, ďalších príbuzných a podobne). Ak je to vhodné a účelné možno v rámci šetrenia pomerov v rodine so súhlasom dieťaťa a prítomného rodiča (rodičov) vykonať pohovor s dieťaťom na účely zistenia jeho názoru. Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené. Na vstup do bytu alebo domu je potrebný súhlas vlastníka alebo užívateľa bytu alebo domu. Účastníci konania o úkonoch, ktoré je potrebné vykonať zo strany kolízneho opatrovníka však vedia zo samotného konania, keďže súd počas pojednávania o procesných veciach oboznamuje všetkých účastníkov. V prípade, že tento nesúhlasí, táto skutočnosť sa uvedie v zázname zo šetrenia pomerov a následne sa zapracuje do správy pre súd.

V súvislosti so šetrením pomerov v rodine sa odporúča, aby sa šetrenia v rodine dieťaťa zúčastnili dvaja zamestnanci orgánu SPODaSK, a to z dôvodu zabezpečenia objektivity postupu orgánu SPODaSK pri zisťovaní konkrétnych skutočností rozhodujúcich pre súdne konanie, ako i napr. pri zisťovaní názoru dieťaťa.

Záznam zo šetrenia pomerov v rodine musí obsahovať formálne náležitosti (dátum, čas, miesto šetrenia, dôvod šetrenia, kto šetrenie vykonal, podpis zástupcu orgánu SPODaSK), ďalej musí obsahovať vecné náležitosti (všetky rozhodujúce skutočnosti v predmetnej veci, prípadne ďalšie, ktoré počas zisťovania pomerov dieťaťa a jeho názoru zistil, a ktoré súdu špecifikuje v konaní).

Pre zastupovanie dieťaťa v konaní a primeranú ochranu záujmu dieťaťa, musí byť kolíznemu opatrovníkovi daná možnosť s dieťaťom komunikovať. Po zistení názoru dieťaťa, tento zapracuje do správy, ktorú doručí súdu. Správa zo zisťovania pomerov, ktorá bola pre účely súdneho konania na dožiadanie súdu orgánom SPODaSK vypracovaná, predstavuje v súdnom konaní dôkaz.

Súd oboznámi všetkých účastníkov konania s výsledkami dokazovania. Títo majú možnosť sa ku každému dôkazu vyjadriť ústne do zápisnice a žiadať vykonať ďalšie dôkazy, napr. vypočutie svedkov, znalecké dokazovanie a podobne. Je na posúdení a zvážení súdu, či navrhované dôkazy účastníkmi konania, ako i kolízneho opatrovníka vykoná alebo nie. V prípade, že sa v priebehu konania podstatne zmenia skutočnosti dotýkajúce sa predmetnej veci, kolízny opatrovník ich oznámi súdu aj napriek tomu, že jeho pôvodné vyjadrenie bolo iné, resp. smerovalo k inému záveru. Kolízny opatrovník môže v priebehu celého konania zmeniť svoje vyjadrenie a postoj k veci v závislosti od toho ako sa menia skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním vyjdú najavo a zdôvodní súdu zmenu svojho postoja.

Skutočnosti dôležité pre konanie môže kolízny opatrovník zisťovať priamo, napr. v škole, ktorú dieťa navštevuje, alebo u pediatra a podobne, prípadne môže odporučiť súdu, aby takéto skutočnosti zabezpečil vo svojej pôsobnosti. Keďže súd vedie konanie, pred rozhodnutím vo veci, ak má zato, že už nie je potrebné vykonať žiaden dôkaz, vyhlási uznesením dokazovanie za skončené.

1.6. Sprístupňovanie informácií zo spisovej dokumentácie dieťaťa vedenej na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

Úrad je orgán, ktorý v zmysle § 73 ods. 2 písm. e) bod 8 zákona č. 305/2005 Z. z. vedie spisovú dokumentáciu dieťaťa, plnoletej fyzickej osoby a rodiny, pre ktoré vykonáva opatrenia podľa tohto zákona, a evidenciu spisových dokumentácií. V spisovej dokumentácii dieťaťa sa nachádzajú údaje a informácie o maloletom dieťati a o jeho rodine.

Úrad, ktorý je v postavení kolízneho opatrovníka dieťaťa, nesprístupní v čase vykonávania funkcie kolízneho opatrovníka informácie zo spisovej dokumentácie dieťaťa vedenej na úrade účastníkom súdneho konania, ani ich právnym zástupcom, ani ďalším fyzickým osobám, ktoré majú právny záujem o informácie (napr. príbuzní, starí rodičia a pod.) a neumožní im nazerať do spisovej dokumentácie dieťaťa.

Dôvodom nesprístupnenia informácií zo spisovej dokumentácie dieťaťa je skutočnosť, že orgán SPODaSK vykonáva úkony, ktoré súvisia s rozhodovacou činnosťou súdu, a tieto informácie sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z.) nesprístupňujú.

Na tento účel orgán SPODaSK na spisovej dokumentácii dieťaťa viditeľne vyznačí dátum, kedy bol uznesením súdu ustanovený za kolízneho opatrovníka a od tohto dátumu až po právoplatné rozhodnutie súdu, nesprístupňuje zo spisovej dokumentácie dieťaťa žiadne informácie. Rovnako nesprístupní informácie úrad, ktorý bol dožiadaný kolíznym opatrovníkom na vykonanie niektorého úkonu, alebo viacerých úkonov počas súdneho konania.

Rodičia dieťaťa ako účastníci súdneho konania môžu využiť právo nazerať do spisu vedenom na príslušnom súde, ktorý vedie konanie (§ 44 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Účastníkom súdneho konania môžu byť informácie zo spisovej dokumentácie úradu sprístupnené súdom len v takom rozsahu, v akom boli z tejto dokumentácie založené do súdneho spisu.

Kolízny opatrovník pri žiadosti rodiča o sprístupnenie informácií zo spisovej dokumentácie dieťaťa vedenej na úrade vždy poučí rodiča o možnosti získania požadovaných informácií na príslušnom súde podľa Občianskeho súdneho poriadku.

V prípade, ak zákonný zástupca dieťaťa, alebo iná fyzická osoba (napr. príbuzný dieťaťa) požiada úrad akoukoľvek formou (písomne, elektronicky, telefonicky, faxom alebo osobne) o sprístupnenie informácií zo spisovej dokumentácie dieťaťa v čase vykonávania funkcie kolízneho opatrovníka, úrad ako povinná osoba postupuje podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu má právo oprávnená osoba podať odvolanie. O odvolaní rozhoduje nadriadený správny orgán, ktorým v danom prípade je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu o nesprístupnení informácie môže preskúmať súd na základe podanej žaloby.

Orgán SPODaSK umožní sprístupnenie informácií zo spisovej dokumentácie dieťaťa zákonným zástupcom dieťaťa na ich žiadosť, ak sa vedie spisová dokumentácia v súvislosti s vykonávaním opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len “opatrenia SPODaSK”), ako i v prípadoch, kedy úrad vedie správne konanie.

Pokiaľ sa vedie správne konanie na príslušnom úrade (napr. konanie o uloženie výchovného opatrenia), podľa § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov majú účastníci správneho konania a ich zástupcovia právo nazerať do spisovej dokumentácie. Iná osoba (napr. príbuzní dieťaťa, cudzia osoba) môže nazrieť do spisu, pokiaľ preukáže odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisu alebo poskytnúť informácie zo spisu aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Túto odôvodnenosť posudzuje správny orgán v rámci voľnej úvahy. Za odôvodnenú požiadavku treba považovať predovšetkým dôležitý právny záujem. I napriek tomu týmto osobám nevyplýva právny nárok na to, aby im správny orgán povolil alebo umožnil realizovať toto ich právo. Správny orgán povolí alebo umožní realizovať právo týmto osobám, buď to v rozsahu a spôsobom, ktorý vedie k cieľu sledovaného zákonodarcom v tomto ustanovení – správny orgán povolí osobe nazrieť len do tej časti spisu, v ktorej sú obsiahnuté skutočnosti týkajúce sa tejto osoby.

Informácie zo spisovej dokumentácie dieťaťa sa sprístupňujú aj v prípade, ak úrad vedie správne konanie (napr. konanie o uloženie výchovného opatrenia) v rovnakom čase, kedy sa vedie súdne konanie vo veci maloletého dieťaťa, avšak možno sprístupniť len informácie týkajúce sa výlučne správneho konania, ktoré je potrebné v spisovej dokumentácii dieťaťa dôsledne oddeliť od informácií, ktoré súvisia s rozhodovacou činnosťou súdu. Úrad je povinný v súvislosti s povolením nazerať do spisovej dokumentácie dieťaťa urobiť také opatrenia, aby sa nesprístupnila utajovaná skutočnosť, a taktiež aby sa neporušila zákonom uložená povinnosť mlčanlivosti.

  1. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávané úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny v konaniach vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

Úrad vykonáva opatrenia SPODaSK najmä:

  • na základe upozornenia na porušovanie práv dieťaťa,

  • na požiadanie dieťaťa o pomoc pri ochrane svojich práv,

  • pri požiadaní rodiča alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, o pomoc pri výkone svojich práv a povinností alebo

  • na základe podnetu inej inštitúcie (napr. škola, zdravotnícke zariadenie, súd).

Výkon opatrení orgánu SPODaSK sa môže prelínať s výkonom opatrení, ktoré orgán SPODaSK vykonáva pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka. Ak je úrad súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka dieťaťu v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a vykonával pre dieťa a jeho rodinu opatrenia SPODaSK pred začatím súdneho konania, výkon opatrení SPODaSK pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka je v kontinuite s výkonom opatrení SPODaSK mimo funkcie kolízneho opatrovníka. O vykonávaných opatreniach SPODaSK a ich výsledkoch informuje úrad súd v rámci súdneho konania, v ktorom je určený za kolízneho opatrovníka dieťaťu.

Po obdržaní akéhokoľvek podnetu, na základe ktorého úrad začína vykonávať opatrenia SPODaSK, určí priama nadriadená osoba zamestnanca orgánu SPODaSK, ktorý bude zodpovedný za vedenie prípadu. Po posúdení aktuálnej situácie dieťaťa zodpovedá určený zamestnanec za rozsah a obsah sociálneho poradenstva, charakter pomoci na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu v rodine, voľbu opatrení podľa zákona č. 305/2005 Z. z. vykonávaných alebo zabezpečovaných úradom pri vedení prípadu.

Ak v priebehu výkonu opatrení SPODaSK ustanoví súd úrad za kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu v určitom konaní, vedenie prípadu, výkon opatrení SPODaSK a zastupovanie maloletého dieťaťa pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka v súdnom konaní zostáva v kompetencii zamestnanca určeného a vykonávajúceho opatrenia SPODaSK v predchádzajúcom období. Zodpovedný zamestnanec je kvalifikovaným zamestnancom oddelenia SPODaSK v zmysle zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Orgán SPODaSK je pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka povinný zachovať objektivitu, a z toho dôvodu nemôže diskutovať o otázkach súvisiacich so súdnym konaním a o stratégii orgánu SPODaSK pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka so žiadnym z účastníkov súdneho konania.

V zmysle § 20 zákona č. 305/2005 Z. z. orgán, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa, poskytuje rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom, najmä využitím vhodných opatrení podľa zákona č. 305/2005 Z.z..

2.1 Sociálne poradenstvo

Úrad, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa, poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo.

Formy, metódy a rozsah poskytovaného sociálneho poradenstva sú závislé od individuálnych potrieb dieťaťa a jeho rodiny a od konkrétnej sociálnej situácie, v ktorej sa rodina dieťaťa nachádza.

Ak sa rodičia dieťaťa rozvádzajú, alebo rozchádzajú, je potrebné dieťaťu a jeho rodičom poskytnúť alebo sprostredkovať sociálne poradenstvo. Z hľadiska záujmu dieťaťa je významné, aby orgán SPODaSK viedol rodičov k vzájomnej spolupráci a k dohode o usporiadaní starostlivosti rodičov o dieťa.

Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie pozície orgánu SPODaSK a význam a úloha kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka. Rovnako je v rámci sociálneho poradenstva dôležité informovať rodičov o práve dieťaťa slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa.

V rámci sociálneho poradenstva, poskytovaného dieťaťu a jeho rodičom v prípadoch, kedy sa rodičia dieťaťa rozvádzajú alebo rozchádzajú, orgán SPODaSK vedie rodičov k porozumeniu, že

  • aj napriek rozpadu vzťahu, zostávajú rodičmi a rodičovské vzťahy k dieťaťu treba zachovať,

  • rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia,

  • je predovšetkým rodičovskou zodpovednosťou napĺňať potreby dieťaťa aj po rozvode manželstva alebo rozchode rodičov,

  • obnovenie komunikácie medzi rodičmi navzájom je nutné pre primeraný výkon rodičovskej role, ktorá rozchodom (rozvodom) neskončila,

  • dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov aj v prípade, ak prestanú spolu žiť,

  • obaja rodičia majú povinnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa aj v prípade, že s ním nežijú v jednej domácnosti,

  • dieťa má právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi,

  • z hľadiska uspokojovania potrieb dieťaťa je osobitne významná bezpodmienečná starostlivosť a výchova dieťaťa obidvomi rodičmi.

Po zistení rozsahu a charakteru problémov rodiny a príčin ich vzniku orgán SPODaSK prostredníctvom sociálneho poradenstva

  • pomáha bývalým partnerom rozlíšiť rodičovskú a partnerskú rovinu svojho vzťahu,

  • informuje obidvoch rodičov o možnostiach porozvodovej (porozchodovej) starostlivosti o dieťa,

  • informuje rodičov o neprimeraných následkoch, ak jeden z rodičov bude v budúcnosti v roli rodiča chýbať, alebo dieťa bude vystavené obmedzovaniu alebo bráneniu styku,

  • vedie rodičov k spolupráci a komunikácii v rovine starostlivosti o dieťa a výchovných stratégií vzhľadom na potreby dieťaťa.

V rámci sociálneho poradenstva vedie orgán SPODaSK rodičov k tomu, aby uvažovali o striedavej osobnej starostlivosti o dieťa ako o prvej možnosti porozvodovej, porozchodovej starostlivosti. Súčasne orgán SPODaSK informuje rodičov o možnosti dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností predbežným opatrením podľa § 76 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok, kedy súd môže nariadiť zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Dočasnou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností budú mať rodičia možnosť získať reálne skúsenosti o schopnosti zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť o dieťa a prejaviť svoj záujem o takúto formu zverenia dieťaťa v konaní vo veci samej.

Spôsob riešenia konfliktných situácií v rodine je vždy založený na konkrétnych problémoch rodiny a vyžaduje empatický a citlivý prístup zamestnanca zodpovedného za vedenie prípadu.

Poskytnutie sociálneho poradenstva vykonáva zodpovedný zamestnanec oddelenia SPODaSK. V prípade potreby je možné do poskytnutia sociálneho poradenstva dieťaťu a jeho rodičom zapojiť referát poradensko-psychologických služieb úradu (ďalej len “RPPS”). Zodpovedný zamestnanec, ktorý prípad vedie, požiada RPPS o poskytnutie sociálneho poradenstva, konkretizuje túto požiadavku a zároveň predloží RPPS informácie a výsledky doposiaľ vykonaných opatrení SPODaSK. S výsledkami a závermi sociálneho poradenstva poskytnutého RPPS , oboznámi RPPS zodpovedného zamestnanca, ktorý prípad vedie.

Sociálne poradenstvo možno rodičom i dieťaťu sprostredkovať aj u externého poskytovateľa, najmä so zameraním na partnerské a rodinné poradenstvo. Ak rodičia alebo rodina uprednostní externé sociálne poradenstvo, sociálny pracovník poskytne klientovi zoznam inštitúcií, v ktorých sa uvedené poradenstvo poskytuje. Klient si v týchto zariadeniach zabezpečuje poskytnutie sociálneho poradenstva na základe dohodnutých podmienok  s poskytovateľom na vlastné náklady.

V rámci sociálneho poradenstva je rodičom odporúčaná psychologická pomoc a sú informovaní o možnosti jej využitia v podmienkach úradu prostredníctvom RPPS.

Pri poskytovaní sociálneho poradenstva, orgán SPODaSK môže rodičom uvažujúcim o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti alebo rodičom, ktorí potrebujú získať informácie o striedavej osobnej starostlivosti, odporučiť možnosť získať informácie prostredníctvom stretnutí s rodičmi so skúsenosťami so striedavou osobnou starostlivosťou, prostredníctvom občianskych združení angažujúcich sa v tejto oblasti (Liga otcov, Striedavá osobná starostlivosť Slovensko-česká spoločnosť).

V rámci sociálneho poradenstva orgán SPODaSK poskytuje pomoc pri spísaní návrhu rodičovi, ktorý takúto pomoc potrebuje. Taktiež orgán SPODaSK pomôže spísať rodičovi návrh na vydanie predbežného opatrenia, ak je potrebné zabezpečiť dočasnú úpravu pomerov.

2.2 Pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov

2.2.1 Psychologická pomoc

Podľa § 11 zákona č. 305/2005 Z.z., ak sa rodičia dieťaťa rozvádzajú, je potrebné okrem sociálneho poradenstva :

  • rodičom dieťaťa odporučiť psychologickú pomoc

- v záujme obnovy manželského spolužitia a 

- v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom rozvodu na dieťa

  • dieťaťu poskytnúť alebo zabezpečiť potrebnú psychologickú pomoc aj po rozvode.

Psychologickú pomoc odporúča rodičom dieťaťa sociálny pracovník v každom prípade rozvádzajúcich sa i rozchádzajúcich sa rodičov dieťaťa. V závislosti od rozhodnutia rodičov psychologickú pomoc rodičom dieťaťa a dieťaťu po rozvode môže poskytnúť RPPS úradu.

V súvislosti s poskytovaním psychologickej pomoci prostredníctvom RPPS boli Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny vypracované metodické odporúčania pre psychológov a iných poradcov RPPS – “Metodické odporúčanie pre psychológov/iných poradcov RPPS – striedavá osobná starostlivosť”, ktoré sú umiestnené na intranete, na adrese www.gr.sk.

Ak si po odporúčaní potrebnej psychologickej pomoci vybrali rodičia psychologickú pomoc u externého subjektu (napr. súkromná psychologická poradňa), jej zabezpečenie je v kompetencii rodičov dieťaťa, za podmienok určených poskytujúcim subjektom a dohodnutých s rodičmi dieťaťa.

2.2.2 Mediácia ako odborná metóda na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine

Ak úrad pri výkone opatrení SPODaSK zistí, že dieťa, rodič alebo osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa, potrebujú pomoc z dôvodu, že nie sú schopní riešiť problémy v rodine, prípadne konflikty v rodine a nie je možné vykonať opatrenia podľa § 10 alebo podľa § 11 ods. 1 zákona o SPODaSK, navrhne ako súčasť vykonávaných opatrení vykonanie alebo zabezpečenie vykonania mediácie ako odbornej metódy na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine.

Úrad v závislosti od rozhodnutia rodičov za účelom odstránenia alebo zmiernenia dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo medzi deťmi navzájom:

  • vykonáva mediáciu ako odbornú metódu na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine prostredníctvom zamestnanca úradu, ktorý skončil odbornú akreditovanú prípravu mediátora. Mediáciu ako odbornú metódu na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine nemôže vykonávať ten zamestnanec, ktorý prípad vedie.

  • zabezpečuje mediáciu ako odbornú metódu na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine prostredníctvom priorít, t. z., že ak úrad má takúto prioritu Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny schválenú, mediáciu možno zabezpečiť prostredníctvom mediátora na riešenie sporov vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vybraného verejným obstarávaním.

Mediáciu podľa zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov si môžu rodičia zabezpečiť aj sami a vybrať si mediátora zapísaného v zozname mediátorov MS SR. Databázu mediátorov zapísaných v zozname MS SR ponúkne sociálny pracovník OSPODaSK klientovi. V prípade, ak majú rodičia záujem o mediáciu podľa zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, mediácia sa vykonáva za podmienok dohodnutých medzi rodičmi a vybraným mediátorom. Účinnosťou zákona č. 388/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, môže súd podľa § 99 ods. 1, ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.

Rodičia musia byť o oboch mediačných procesoch sociálnym pracovníkom podrobne informovaní a oboznámení o podrobnostiach výkonu mediácie, o rozdieloch v dosiahnutých záveroch mediácie a o financovaní oboch procesov.

Ak je mediácia ako odborná metóda na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine vykonávaná počas súdneho konania a úrad PSVaR vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka, úrad PSVaR informuje súd o tom, že vykonal prostredníctvom zamestnanca úradu PSVaR, prípadne zabezpečil prostredníctvom priorít vykonanie mediácie ako odbornej metódy na uľahčenie riešenia konfliktnej situácie v rodine.

2.3 Zisťovanie pomerov

Úrad pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka zisťuje rodinné, bytové a sociálne pomery dieťaťa podľa § 20 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z.z. na účely rozhodnutia súdu. Úrad zisťuje pomery dieťaťa na základe konkrétneho dožiadania súdu alebo z vlastnej iniciatívy ako súčasť vykonávania opatrení SPODaSK pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka. Zisťovanie bytových, rodinných a sociálnych pomerov dieťaťa orgán SPODaSK vykonáva návštevami v domácnosti obidvoch rodičov a pohovormi s jednotlivými členmi rodiny, ktoré dokumentuje záznamami a na základe výsledkov zistení vypracuje správu o zisťovaní rodinných, bytových a sociálnych pomerov pre účely súdneho konania.

Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov sa orgán SPODaSK zameriava na:

  • zistenie akým spôsobom boli zabezpečované rodičovské povinnosti a starostlivosť o domácnosť v období bezproblémového spolužitia rodičov,

  • akým  spôsobom sú zabezpečované rodičovské povinnosti a starostlivosť o domácnosť po vzniku konfliktných situácií alebo rozchode rodičov,

  • starostlivosť o dieťa pri zabezpečovaní predškolskej výchovy, školských povinností, zdravotnej starostlivosti o dieťa počas choroby, záujmových aktivít a pod.,

  • vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny,

  • správanie a vyjadrovanie rodičov k sebe navzájom, k dieťaťu, na správanie a vyjadrovanie dieťaťa k rodičom, spôsob komunikácie a postoje rodičov k sebe, s cieľom zistiť dopady vzájomnej interakcie rodičov na dieťa,

  • správanie a vyjadrovanie rodičov smerom ku kolíznemu opatrovníkovi,

  • priateľské a rovesnícke vzťahy dieťaťa,

  • emocionálny vývin a správanie dieťaťa,

  • pracovnú vyťaženosť rodičov,

  • konkrétne predstavy rodičov o zabezpečení starostlivosti o dieťa,

  • možnosti zabezpečenia starostlivosti v prípade striedavej osobnej starostlivosti, podmienky pre budovanie sociálnych vzťahov dieťaťa (škola, kamaráti, širšie príbuzenstvo) v starostlivosti obidvoch rodičov,

  • schopnosť adaptácie dieťaťa na zmenu výchovného prostredia a pod.

Pri zisťovaní pomerov kolízny opatrovník v spolupráci s rodičmi zabezpečí, aby dieťa nebolo prítomné pri rozhovoroch, ktoré sa týkajú usporiadania porozvodovej, prípadne porozchodovej starostlivosti o dieťa, ktoré by boli pre dieťa vzhľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť zaťažujúce.

Pri zisťovaní bytových pomerov orgán SPODaSK zisťuje najmä úroveň bývania. Zameriava sa na fakty, či má dieťa:

  • vytvorené vhodné podmienky na bývanie,

  • vybavenie zodpovedajúce potrebám dieťaťa – podmienky pre pokojný spánok, čistota priestorov,

  • zabezpečený priestor na plnenie školských povinností,

  • vytvorený priestor pre záujmy, záľuby a pod.

V prípade ak rodičia bývajú oddelene, orgán SPODaSK zisťuje bytové pomery u oboch rodičov.

Orgán SPODaSK v súvislosti s výkonom funkcie kolízneho opatrovníka, pri zisťovaní pomerov dieťaťa v zmysle § 93 ods. 10 zákona č. 305/2005 Z.z. vyhotoví písomný záznam, ktorý je súčasťou spisovej dokumentácie dieťaťa. Súčasťou písomného záznamu je aj objektívne a nestranné vyhodnotenie zistených skutočností a odporúčanie ďalšieho postupu orgánu SPODaSK.

V prípade, ak má kolízny opatrovník po vykonaní potrebných úkonov a opatrení za to, že je na účely rozhodnutia súdu potrebné vykonať znalecké dokazovanie, odporučí súdu takýto dôkaz nariadiť.

2.4 Zisťovanie názoru dieťaťa

V zmysle článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, každému dieťaťu, ktoré je schopné formulovať vlastné názory, sa musí zabezpečiť právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú.

V konaní, v ktorom súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, orgán SPODaSK zisťuje názor dieťaťa na základe dožiadania súdu alebo orgán SPODaSK zisťuje názor dieťaťa ak je to potrebné, aj na základe vlastného uváženia.

Názor dieťaťa zisťuje orgán SPODaSK prevažne pohovorom s dieťaťom, ktorý možno vykonať :

  • v rodinnom prostredí dieťaťa so súhlasom dieťaťa a prítomného rodiča alebo

  • v inom ako rodinnom prostredí dieťaťa (napr. na úrade), kedy je potrebné písomne oboznámiť obidvoch rodičov o tejto skutočnosti a dohodnúť s nimi čas vykonania pohovoru s dieťaťom a oboznámiť ich o význame prípravy dieťaťa na pohovor s orgánom SPODaSK.

Pri zisťovaní názoru dieťaťa, orgán SPODaSK musí poskytnúť dieťaťu potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec, a to v prostredí vhodnom alebo utvorenom na tento účel. Dosiahnutie efektívnej realizácie práva dieťaťa vyjadriť svoj názor vyžaduje, aby bolo dieťa informované o záležitostiach, možnostiach, možných rozhodnutiach a ich dôsledkoch osobami, ktoré sú za vypočutie dieťaťa zodpovedné. Dieťa musí byť informované o dôvodoch a podmienkach, v akých sa bude žiadať, aby svoj názor vyjadrilo primerane svojmu veku a rozumovej vyspelosti. Keďže dieťa má právo na to, aby sa jeho názoru venovala náležitá pozornosť, musí byť informované o výsledku procesu a musí mu byť vysvetlené, ako bol jeho názor zohľadnený vzhľadom k tomu, že názor dieťaťa nemusí byť vždy zhodný so záujmom dieťaťa (viď str. 7 tejto internej normy).

Pri zisťovaní názoru dieťaťa sa odporúča požiadať o spoluprácu RPPS.

Orgán SPODaSK oboznámi oboch rodičov a dieťa o skutočnosti zisťovania názoru dieťaťa a dohodne s rodičmi miesto a termín vykonania pohovoru s dieťaťom. Názor dieťaťa zisťuje orgán OSPODaSK najčastejšie bez prítomnosti rodičov.

Kolízny opatrovník zisťuje názor dieťaťa výhradne z vlastného podnetu, alebo na dožiadanie súdu. Ani jeden z rodičov nemá právo uložiť kolíznemu opatrovníkovi zisťovať názor dieťaťa. Kolízny opatrovník nezisťuje názor dieťaťa, ak dieťa odmietne vyjadriť svoj názor. V prípade zisťovania názoru dieťaťa (na dožiadanie súdu alebo z vlastného podnetu) musia byť o tomto vopred informovaní obidvaja rodičia.

Ak kolíznemu opatrovníkovi nebolo umožnené zistiť názor dieťaťa, oznámi túto skutočnosť súdu.

  1. Špecifiká výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v konaní o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti

Súd v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhoduje najmä o zverení maloletého dieťaťa, rozsahu vyživovacej povinnosti, úprave styku s maloletým dieťaťom a zastupovaní a spravovaní jeho majetku.

Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností je najdôležitejšie zachovať právo dieťaťa na udržovanie rovnocenného vzťahu s obidvoma rodičmi.

Novela zákona o rodine č. 217/2010 Z. z. zaviedla s účinnosťou od 1. 7. 2010 striedavú osobnú starostlivosti rodičov o maloleté dieťa. Striedavá osobná starostlivosť má zabezpečovať dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukovať porozvodovú traumatizáciu detí, prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému vývinu detí.

Striedavá osobná starostlivosť je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe ktorej súd zverí dieťa do starostlivosti striedavo obom rodičom na presne stanovené časové obdobie opakovane a zároveň upraví ďalšie rodičovské práva a povinnosti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti.

Pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť, ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť dieťaťa obidvaja záujem a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvom rodičom je vzhľadom na zabezpečenie potrieb dieťaťa v súlade so záujmom dieťaťa, orgán SPODaSK navrhne súdu rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

V prípade, ak je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, musí byť zachované právo dieťaťa na udržiavanie rovnocenného vzťahu s druhým rodičom prostredníctvom rozšíreného styku.

V rámci poskytnutia sociálneho poradenstva kolízny opatrovník informuje obidvoch rodičov o možnostiach zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov alebo do starostlivosti jedného z rodičov a vedie rodičov k vzájomnej dohode. Ak jeden z rodičov odmieta striedavú osobnú starostlivosť, kolízny opatrovník zisťuje dôvody odmietania striedavej osobnej starostlivosti,  zváži opodstatnenosť zistených dôvodov, prediskutuje s rodičmi alternatívne možnosti zverenia dieťaťa, pričom sleduje záujem dieťaťa. Pre dieťa je najlepšie, ak sa rodičia dokážu dohodnúť na striedavej osobnej starostlivosti a na všetkých praktických súvislostiach striedavej osobnej starostlivosti.

Kolízny opatrovník môže v rámci sociálneho poradenstva požiadať o spoluprácu RPPS a odporučiť rodičom dieťaťa psychologické poradenstvo prostredníctvom RPPS, týkajúce sa zverenia dieťaťa do starostlivosti po ich rozvode, s možnosťou hľadania východísk smerujúcich k vzájomnej dohode rodičov v súlade so záujmom ich dieťaťa.

Pri uvažovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je potrebné, aby úrad v rámci sociálneho poradenstva venoval pozornosť možným praktickým súvislostiam, ktoré sú špecifické pre striedavú osobnú starostlivosť rodičov a upozornil na ne rodičov, ako napr.:

  • otázka sociálnych väzieb dieťaťa a kontaktu s kamarátmi,

  • predškolská výchova a povinná školská dochádzka dieťaťa vrátane doprovodu dieťaťa,

  • zabezpečenie učebníc zo školy,

  • bývanie dieťaťa v prípade, ak rodičia žijú v rôznych domácnostiach, ktoré sú navzájom vzdialené,

  • určenie trvalého bydliska dieťaťa

  • uplatňovanie nároku na sociálne dávky – štátne sociálne dávky (dohoda o uplatnení a poberaní štátnych sociálnych dávok na oddelení štátnych sociálnych dávok), dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,

  • uplatnenie daňového bonusu,

  • vydanie cestovného pasu,

  • poskytovateľ zdravotnej starostlivosti dieťaťa,

  • zabezpečenie dopravy dieťaťa – MHD,

  • náklady súvisiace so záľubami a voľným časom dieťaťa,

  • otázka vierovyznania a aktivít súvisiacich s vierovyznaním,

  • otázka kontaktu a vzťahu dieťaťa so starými rodičmi dieťaťa a pod.

Pri určení časových intervalov starostlivosti rodičov o dieťa kolízny opatrovník zohľadňuje najmä :

  • dohodu obidvoch rodičov, v prípade, ak existuje

  • okolnosti na strane dieťaťa, napr. vek, predškolská výchova, školské povinnosti, voľnočasové aktivity a záujmy dieťaťa,

  • možnosti obidvoch rodičov, napr. pracovná vyťaženosť

  • aktuálnu situáciu a zaužívané spôsoby pri zabezpečení výchovy a starostlivosti.

Pri hľadaní optimálneho modelu rozloženia starostlivosti rodičov o dieťa možno použiť pomôcku uvedenú v prílohe. V určení časového intervalu je potrebné určiť okrem dňa aj presný čas a spôsob odovzdávania dieťaťa medzi rodičmi. Časové intervaly striedavej osobnej starostlivosti môžu byť v akomkoľvek pomere, ktorý je vyhovujúci pre dieťa.

Jednou z možností zabezpečovania striedavej osobnej starostlivosti pre dieťa je, ak rodičia sa v starostlivosti o neho striedajú v stanovených časových intervaloch a dieťa zostáva vo svojom pôvodnom domove.

V prípade, že rozhodnutiu vo veci samej predchádza predbežné opatrenie o odovzdaní dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, kolízny opatrovník v konaní zhodnotí výkon striedavej osobnej starostlivosti v čase predbežnej úpravy.

K rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov sa kolízny opatrovník vyjadruje na súdnom pojednávaní až po oboznámení sa s príjmami a majetkovými pomermi obidvoch rodičov, ktoré zisťuje súd, s ohľadom na potreby dieťaťa. Kolízny opatrovník sa v konaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti vyjadrí k výške vyživovacej povinnosti najmä s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov, s ohľadom na potreby dieťaťa a s ohľadom na časové intervaly striedavej osobnej starostlivosti.

Kolízny opatrovník navrhne úpravu styku rodiča s dieťaťom zvereným do striedavej osobnej starostlivosti, ak sa rodičia nevedia dohodnúť o úprave styku s dieťaťom. Úpravu styku navrhne kolízny opatrovník najmä s ohľadom na dĺžku trvania striedavej starostlivosti tak, aby bol zabezpečený pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom.

  1. Činnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately po právoplatnom rozhodnutí súdu

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (kedy funkcia kolízneho opatrovníka pre orgán SPODaSK zanikla), môžu vzniknúť situácie, ktoré sú spravidla spôsobené zablokovanou alebo obmedzenou komunikáciou medzi rodičmi dieťaťa. Cieľom pôsobenia orgánu SPODaSK je obnovenie komunikácie medzi rodičmi, aby dokázali rozlíšiť rodičovskú a partnerskú rovinu svojho vzťahu. V prípade situácií pri nedodržiavaní rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností jedného z rodičov, orgán SPODaSK:

  • vedie rodičov k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia,

  • poskytne rodičom sociálne poradenstvo, informuje rodičov o ujme na dieťati, ako i o právnych následkoch neplnenia rozhodnutia súdu

  • vykoná pohovor s druhým rodičom a dieťaťom

  • navrhne a sprostredkuje rodičom a dieťaťu psychologickú pomoc na RPPS

  • pomôže rodičovi spísať návrh na súd na výkon rozhodnutia súdu

  • pomôže rodičovi spísať nový návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom

  • vykonáva ďalšie opatrenia SPODaSK v záujme dieťaťa.

Nakoľko vymedzenie pôsobnosti v § 73 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z. o SPODaSK, neurčuje povinnosť orgánu SPODaSK zúčastniť sa výkonu realizácie styku rodiča s maloletým dieťaťom, orgán SPODaSK nemá povinnosť zúčastniť sa výkonu realizácie styku rodiča s dieťaťom na vyžiadanie niektorého z rodičov.

Pri výkone rozhodnutia súdu o výchove maloletých detí orgán SPODaSK na požiadanie súdu zisťuje informácie o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a preveruje dôvody nepodrobenia sa rozhodnutiu a poskytuje súčinnosť na požiadanie súdu v rozsahu určenom vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 474/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí.

Príloha

Pri hľadaní optimálneho modelu rozloženia starostlivosti rodičov o dieťa sa odporúča použiť nasledovnú tabuľku a viesť rodičov k dohode na  určení časového intervalu starostlivosti o dieťa, v ktorom je potrebné dohodnúť okrem dňa aj čas a spôsob odovzdávania dieťaťa medzi rodičmi. Pri určení časového intervalu starostlivosti rodičov o dieťa je potrebné zohľadňovať najmä :

  • okolnosti na strane dieťaťa, napr. vek, predškolská výchova, školské povinnosti, voľnočasové aktivity a záujmy dieťaťa,

  • možnosti obidvoch rodičov, napr. pracovná vyťaženosť

  • aktuálnu situáciu a zaužívané spôsoby pri zabezpečení výchovy a starostlivosti.
  • aktuálnu situáciu a zaužívané spôsoby pri zabezpečení výchovy a starostlivosti.

 

 

PO

UT

ST

ŠT

PI

SO

NE

 

OTEC

1.týždeň

MATKA

1.týždeň

OTEC

2.týždeň

MATKA

2.týždeň

OTEC

3.týždeň

MATKA

3.týždeň

OTEC

4.týždeň

MATKA

             

4.týždeň

 

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK 

Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov – “zákon o rodine”

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – “orgán SPODaSK”

Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – “zákon č. 305/2005 Z.z.”

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny – “úrad”

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – “opatrenia SPODaSK”

Referát poradensko-psychologických služieb – “RPPS”

http://www.upsvar.sk/ustredie-psvr/generalny-riaditel-ustredia-prace-socialnych-veci-a-rodiny-mudr.-ivan-juras/striedava-osobna-starostlivost-inventura.html?page_id=147205

Dňa 20. decembra 2011 vydal Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu rozsudok vo veci Prodělalová proti Českej republike. Sťažovateľka namietala porušenie svojho práva na rešpektovanie rodinného života (článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach). http://www.najpravo.sk/clanky/5000-eur-za-stratu-vztahu-s-detmi.html

SRo Kontakty 13.6.2011 http://www.ulozisko.sk/462473/Slovensko_20h.mp3
porušenie práva na rešpektovanie rodinného života - článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach http://www.najpravo.sk/clanky/nepriatelsky-postoj-rodicov-dietata-a-necinnost-sudu.html

http://rozsudkyodetoch.sk/01_custom_content/rozsudky/_SOS_Nesuhlas_Matky/KS%20Nitra-1.pdf ROZSUDOK

http://www.upsvar.sk/buxus/docs/magazine/2011/09-ZivotPracaRodina.pdf strana 18

http://www.najpravo.sk/clanky/nepriatelsky-postoj-rodicov-dietata-a-necinnost-sudu.html         nedostatok spolupráce medzi rodičmi nezbavuje príslušné orgány povinnosti uplatniť všetky prostriedky na zachovanie rodinnej väzby medzi rodičom a dieťaťom

Dnes som bol znova na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a komunikoval som s vedúcou oddelenia, ktorej som povedal, čo sa dialo v jej neprítomnosti. Výsledok je taký, že som listoval v spise s ospravedlnením sa za nesprávne konanie pracovníčky. Tiež som v spise našiel jeden úradný záznam, ktorý vyhotovila tá istá pracovníčka s rodičom dieťaťa, kde boli uvedené účelové klamstvá. Takže, ITNRIGY? Možno. V tomto konkrétnom prípade klasické podceňovanie občana-rodiča konkrétnou pracovníčkou, ktorá je presvedčená, že jej postačuje úradná moc bez vedomostí. Podľa reakcie vedúcej oddelenia to pracovníčka nebude mať príjemné v práci, lebo som požiadal pani vedúcu odd. aby urobila z dnešného "nahliadnutia do spisu" úradný záznam, kde je uvedené, že pracovníčka konala nesprávne. Ešte veľa vody pretečie, kým budeme na úradoch stretávať normálnych a vzdelaných úradníkov zo zmyslom pre spravodlivosť a objektivitu.

ÚSTREDIE PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY http://www.upsvar.sk/buxus/docs//KGR/spravy/TS_striedava_starostlivost.rtf  

  

INTERNÁ  NORMA č. IN- 071/2010

 

 

Názov normy:

Vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre maloleté obete násilia páchaného v rodinách

 

 

Druh normy:

Usmernenie a odporúčaný postup č. 6 – 4/2010

 

Účel normy:

Usmerňuje postup zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, odborov sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre maloleté obete násilia páchaného v rodinách

 

 

Oblasť platnosti:

Táto interná norma je platná pre všetkých zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, odborov sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v SR

 

Počet strán: 8 vrátane 0 príloh                                                                                                     Vydanie: prvé

 

 

Vzťah k už vydaným interným normám ÚPSVR:

Táto interná norma neruší žiadne interné normy

 

 

 

Gestorský útvar:

Sekcia pre sociálne veci a rodinu

Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a  sociálnej kurately  

Schválil:

 

 

 

MUDr. Ivan Juráš

generálny riaditeľ

 

Dátum schválenia:

2. decembra 2010

Dátum účinnosti:

15. decembra 2010

 

 

 

 

Zásady práce s internou normou ÚPSVR:

 

1.      Pridelenie internej normy

Táto interná norma ÚPSVR bola pridelená na organizačný útvar

....................................................................................................... dňa: .................................

 

2.      Uloženie internej normy

Norma bude trvalo uložená v útvare ......................................................................................

Pritom musí byť uložená tak, aby bola prístupná všetkým zamestnancom organizačného

útvaru, ktorí ju potrebujú aplikovať pri svojej práci.

 

3.      Oboznámenie s internou normou

Zodpovedný vedúci zamestnanec organizačného útvaru je povinný bezodkladne po pridelení internej normy zabezpečiť oboznámenie všetkých zamestnancov s normou, najmä tých, ktorí budú túto normu využívať vo svojej práci a zároveň informovať o tom, kde bude norma trvalo uložená.

 

4.   Záznam o oboznámení zamestnancov s internou normou

Dátum

Meno a priezvisko zamestnanca

Funkcia

Útvar

Podpis

 

 

 

 

 

 

 

1. Všeobecné východiská

 

          Predmetom internej normy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je metodicky usmerniť postup úradov práce, sociálnych vecí a rodiny pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej „opatrenia SPODaSK“) pre maloleté obete násilia páchaného v rodinách.

 

Cieľom internej normy je využívaním odborných metód práce zabezpečiť poskytovanie efektívnej ochrany a pomoci každému týranému, zanedbávanému alebo zneužívanému maloletému dieťaťu, ktorému je potrebné poskytnúť pomoc a ochranu jeho práv a právom chránených záujmov.

 

          Ústava Slovenskej republiky upravuje právo na život a jeho ochranu, právo na zabezpečenie telesnej integrity pred fyzickými útokmi i zabezpečenie nedotknuteľnosti osoby pred psychickým nátlakom a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, ktoré patria medzi tie základné ľudské práva, ktorých porušenie môže mať formu násilia.

 

         Na ochranu práv a právom chránených záujmov dieťaťa sa Slovenská republika stala zmluvnou stranou viacerých dohovorov v oblasti medzinárodnoprávnej ochrany detí, podľa ktorých je  zaručené právo každému dieťaťu  na ochranu pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, ponižovaním alebo zneužívaním, vrátane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním alebo nedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď je v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb starajúcich sa o dieťa. Najzávažnejším dokumentom je Dohovor OSN o právach dieťaťa  /1989/.

 

2.  Násilie páchané na deťoch

Za týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa sa považuje akékoľvek náhodné, vedomé, prípadne nevedomé konanie rodiča, vychovávateľa alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v našej spoločnosti neprijateľné alebo odmietané a tým poškodzuje  telesný, duševný i spoločenský stav a vývoj dieťaťa, prípadne spôsobuje jeho smrť.

 

            V Dohovore o právach dieťaťa sa za trestuhodné zaobchádzanie s potomkami považujú verbálne útoky, sadistické a dehonestujúce správanie, citový chlad, resp. odvrhnutie, prehnané nároky a požiadavky na maloleté dieťa, protirečivé a nezmyselné príkazy.

 

Syndróm CAN ( Child Abuse  and  Neglect ), teda syndróm týraného, zanedbávaného a zneužívaného dieťaťa je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Tieto príznaky sú výsledkom väčšinou úmyselného ubližovania dieťaťu, spôsobeného alebo pôsobeného najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, hlavne rodičmi. Najzávažnejšou podobou týchto príznakov je usmrtenie dieťaťa. V súčasnej odbornej literatúre je syndróm týraného, zanedbávaného a zneužívaného dieťaťa  definovaný na základe Odporúčania Zdravotníckej komisie Rady Európy z roku 1992 a uvádza sa pod skratkou CAN.

 

            CAN syndróm sa vyznačuje rôznorodými javmi príčin, mechanizmov, i podľa charakteru, závažnosti  a dopadu na život dieťaťa. Nejde tu iba o jednostranný akt zo strany pôvodcu či páchateľa, ale o zvláštnu interakciu všetkých zúčastnených osôb, zložiek a podmienok, v ktorých tento proces prebieha. Ide o nenáhodný dej, či situáciu, ktorá je v danej spoločnosti neprijateľná, či odmietaná. Je to jednak:

 

  1. akcia: útok, násilie v akejkoľvek forme, najrôznejšie manipulácie s dieťaťom, jeho uvádzanie do neobvyklých situácií,
  2. ne-akcia: zanedbávanie, izolácia, nestarostlivosť, nesprávna a nedostatočná výživa, nedostatok zdravotnej a výchovnej starostlivosti, nedostatky v bývaní.

 

Pod pojmom CAN sa  rozumie:

 

  1. Telesné týranie – telesné ublíženie dieťaťu  alebo nezabránenie ublíženiu, či utrpeniu dieťaťa, (napr. bitie, kopanie, vytrhávanie vlasov, popálenie, pohryznutie ). Za jedno z hlavných východísk násilného zaobchádzania s deťmi možno považovať i telesné trestanie detí. Hranica medzi trestom a týraním je takmer nezistiteľná. Taktiež aj ťažko posúdiť, či zranenie dieťaťa vzniklo náhodou, či nedostatočnou starostlivosťou o dieťa alebo vedomým ublížením zo strany rodičov (otras mozgu, krvné výrony, vytrhané vlasy, po uhryznutí, poranenie hlavy, poranenie kostí, popálenie, bolesti brucha, hlavy, závrate a pod.).

 

  1. Sexuálne   týranie  vystavovanie dieťaťa pohlavnému kontaktu, činnosti, správaniu.

 

  1. Psychické a emocionálne týranie – správanie, ktoré má negatívny vplyv na citový vývoj dieťaťa a na vývoj jeho správania (napr. ponižovanie, zavrhovanie, kritizovanie, zosmiešňovanie, ignorovanie, prehnané nároky na úspechy  atď.).

 

           Psychické a emocionálne týranie sa rozdeľuje  na :

 

·        aktívne  – nadávky, ponižovanie, zosmiešňovanie, nedôvera, opovrhovanie

·        pasívne – neprejavovanie lásky, nezáujem, nepozornosť, či nedostatok náklonnosti a starostlivosti

·        emočné vydieranie - je najťažšie (napr. hanbíme sa za teba,  len  ma trápiš, si taký istý  ako tvoj otec, si neschopný  po matke, resp. si nevďačný, to mám za všetku svoju starostlivosť a pod.)

·        neustále porovnávanie - porovnávanie so súrodencom, ktorý je podľa rodičov šikovnejší a úspešnejší

 

          Najbežnejší výskyt psychického týrania dieťaťa sa vyskytuje u rozvádzajúcich sa rodičov alebo u rodičov, ktorí medzi sebou bojujú o dieťa, či po rozvode alebo v čase manželského spolužitia. Tu ide o manipulovanie alebo zneužívanie dieťaťa ako prostriedku boja proti druhému partnerovi. Dieťa je zneužívané jedným či oboma partnermi pre ich okamžitý, či jednorazový prospech, ktorý nesúvisí s dlhodobým prospechom maloletého. Na dieťa je neustále vytváraný psychický nátlak (napr. je nútené ku klamstvám, k pretvárkam,  k opusteniu ľudí ktoré má rado a pod.). V iných prípadoch je dieťa zneužívané a manipulované tým, že jeden z rodičov si dieťa začne kupovať a predstiera náhlu veľkú lásku a veľký cit, ktorý predtým neprejavoval. Dieťa je zmätené a uvedené do omylu, pretože nevie dostatočne posúdiť, či ide o ozajstnú lásku alebo ide len o predstieranie. Takto sa dieťa dostáva do emočnej situácie, ktorú nevie a nedokáže vyriešiť.

 

  1. Zanedbávanie – akýkoľvek nedostatok starostlivosti, ktoré spôsobuje vážne narušenie  vývoja dieťaťa alebo ohrozuje dieťa, (napr. neprimeraná výživa, oblečenie,  zdravotná starostlivosť, izolácia od okolitého prostredia, deti bez dozoru, nezáujem čo dieťa robí mimo školu, zranenia, kriminalita, drogy, hracie automaty, chudoba rodičov, nedostatok prístrešia).

 

Medzi  najčastejšie príznaky  syndrómu CAN  patria:

 

·        neprospievanie dieťaťa -  zaostávanie v raste, mentálne zaostávanie v porovnaní s rovesníkmi

·        poruchy správania  - utiahnutosť alebo naopak agresivita,  citová labilita, apatia, úteky z domu, zaostávanie v škole, náchylnosť k drogovej závislosti 

·         nedostatočná starostlivosť -  neprimerané bývanie, oblečenie, podvýživa, zlá hygiena, zanedbaná zdravotnícka starostlivosť

·         rôzne podozrivé lézie – modriny, popáleniny, nezvyčajné zlomeniny, rany, lysiny po trhaní vlasov a pod.

·         zmeny v genitálnej oblasti (najmä u pohlavne zneužívaných detí) – modriny, výtok, poranenia.

 

          Z hľadiska trestného postihu ide o týranie vtedy, ak páchateľ nepriaznivo pôsobí na telesný a psychický stav zverenej osoby. Páchateľ  svojim zlým zaobchádzaním  prejavuje hrubší stupeň bezohľadnosti a surovosti. Okrem toho jeho konanie  obsahuje aj znak istej trvalosti, aj keď sa nevyžaduje, aby išlo o sústavné konanie.  Nie je rozhodujúce, či u zverenej osoby vznikli následky, poškodenie na zdraví, pretože z pojmu ,,týra,, jasne vyplýva, že osoba, ktorá je týraná musí konanie páchateľa pociťovať ako ťažké príkorie.

 

  1. Postup orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri vykonávaní       

            opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

 

 Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej „orgán SPODaSK“) pri výkone opatrení SPODaSK pre maloleté obete násilia páchaného v rodinách postupuje v zmysle zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrany detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z.z.“), zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ďalších platných právnych noriem, ako i v súlade s medzinárodnými dohovormi, ktoré sa Slovenská republika zaviazala plniť.

 

V prípade, ak existuje akékoľvek podozrenie, že dieťa je obeťou násilia, orgán SPODaSK poskytne maloletej obeti, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa  sociálne poradenstvo a informácie o orgánoch a organizáciách, ktoré v danej oblasti pôsobia (o dostupnosti zdravotníckych služieb, sociálnych služieb a ostatnej pomoci na zabezpečenie náležitej a promtnej ochrany a pomoci). Sociálna práca v tejto oblasti vyžaduje včasnú sociálnu diagnostiku.   

 

Sociálna diagnostika sa vykonáva:

·        osobnou návštevou rodiny dieťaťa a pohovorom s rodičmi alebo osobami, ktorým je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, starými rodičmi, súrodencami, ako aj so samotným dieťaťom 

·        konzultáciou s  ošetrujúcim lekárom dieťaťa a zabezpečením vyšetrenia dieťaťa po somatickej, ako aj po psychickej stránke

·        zabezpečením ďalších informácií zo školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, susedov, príbuzných, správu obce a pod.

 

Referát poradensko-psychologických služieb poskytuje:

 

a)      psychologické posúdenie:

-       dopadu udalosti na psychický stav a správanie obete násilia - obranných mechanizmov a mechanizmov zvládania

-       funkčnosti vzťahov v rodine obete násilia a v širšej sociálnej sieti

 

b)      psychologické a podporné poradenstvo:

-        pre obeť násilia na zvládanie dopadov traumatickej udalosti

-        pre členov rodiny obete násilia na zvládanie dopadu udalosti

-        odporúčanie na ďalšie inštitúcie, občianske združenia a svojpomocné skupiny

 

    Na základe celkovej anamnézy prípadu orgán SPODaSK vypracuje plán sociálnej práce s dieťaťom, jeho rodičmi alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa a formou opatrení sociánoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately navrhne riešenie situácie dieťaťa. 

 

Orgán SPODaSK v závislosti od povahy prípadu zabezpečí prostredníctvom opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately náležitú ochranu dieťaťa (§ 11 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z.z.).

 

Orgán SPODaSK obetiam násilia:

 

·        vykonáva krízovú intervenciu

·        vykonáva poradensko-psychologické služby

·        zastupuje maloletého v trestnom konaní vo funkcii opatrovníka

·        zúčastňuje sa na výsluchoch maloletého pred vyšetrovacími orgánmi

·        súdu a orgánom činným v trestnom konaní a zisťuje a oznamuje dôležité skutočnosti o vzťahoch v rodine, o jeho rodinných pomeroch, o rodinnom prostredí a sociálnom prostredí

·        po ukončení prípadu vykonáva ďalšie opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého

  

Ak je to potrebné, orgán SPODaSK vykonáva opatrenia alebo zabezpečuje vykonávanie opatrení v spolupráci so subjektmi, ktoré pôsobia v danom regióne a špecificky sa venujú ochrane a pomoci obetiam násilia páchaného v rodinách alebo zabezpečujú činnosť na výkon rozhodnutia súdu na základe udelenej akreditácie, alebo vykonáva opatrenia  v spolupráci s akreditovaným subjektom, pričom plní úlohu koordinátora (§ 73 ods. 2 písm. e bod 3 zákona č. 305/2005 Z.z.).

 

Zoznam subjektov, ktorým bola udelená akreditácia podľa zákona č. 305/2005 Z.z. sa nachádza na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (www.employment.gov.sk).

 

    V prípade, ak je dieťa v prostredí vlastnej rodiny ohrozené a nie je možné zabezpečiť jeho výchovu prostredníctvom širšej rodiny, orgán SPODaSK postupuje podľa § 27 zákona č. 305/2005 Z.z. a zabezpečí výchovu a starostlivosť maloletej obeti násilia na základe rozhodnutia súdu v zariadení určenom na výkon rozhodnutia súdu (53 ods. 4 písm. c bod 3 zákona č. 305/2005 Z.z.).

 

Orgán SPODaSK v spolupráci so zariadením na výkon rozhodnutia súdu, s obcou a akreditovaným subjektom, ktorý vykonáva opatrenia zamerané na  pomoc a ochranu obeti násilia  v prirodzenom rodinnom prostredí, vypracúva plán sociálnej práce s rodinou dieťaťa, ktorého súčasťou je sledovanie psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa. Na tento účel orgán SPODaSK dieťa v zariadení najmenej raz za šesť mesiacov navštevuje  (§ 32 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z.z.). Ak je to potrebné, zariadenie na výkon rozhodnutia súdu zabezpečí dieťaťu individuálny študijný plán.

 

Orgán SPODaSK najmenej raz za šesť mesiacov predkladá súdu správu o účinkoch opatrení, ktoré boli prijaté na odstránenie dôvodov, pre ktoré bola nariadená ústavná starostlivosť a informuje súd o možnostiach zrušenia ústavnej starostlivosti alebo zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, pestúnskej starostlivosti alebo o možnosti osvojenia (§ 32 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z.z.).

 

Zabezpečenie ochrany maloletej obeti násilia si vyžaduje dôsledné vedenie záznamov v spisovej dokumentácii tak, aby sa z daného prípadu dala zistiť:

 

·        relevantná anamnéza dieťaťa a rodiny

·        charakter intervencií, vrátane zamýšľaných cieľov

·        prostriedky, ktorými sa má dosiahnuť zmena

·        dosahovaný progres

 

Podozrenie z trestného činu násilia  páchaného na dieťati orgán SPODaSK oznámi orgánom činným v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú v zmysle § 10 zákona č. 301/2005 Z.z. trestného poriadku v znení neskorších predpisov prokurátor a policajt (ďalej len „zákona č. 301/2005  Z.z. trestného poriadku).

 

V priebehu vyšetrovania trestného činu násilia páchaného v rodine  orgán SPODaSK   spolupracuje s políciou, súdom, prokuratúrou, školou, školským zariadením, obcou, vyšším územným celkom, akreditovaným subjektom, zdravotníckym zariadením ako i ďalšími právnickými a fyzickými osobami pôsobiacimi v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (§ 94 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z.z.). 

 

O jednotlivých krokoch a dosiahnutých výsledkoch je nevyhnutná  vzájomná informovanosť všetkých zainteresovaných subjektov (s ohľadom na ochranu dieťaťa).

 

3.1.Výsluch maloletej a mladistvej osoby

 

         Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, sa výsluch vykonáva obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie pedagóg, iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca.  (§ 135 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. trestného poriadku).

 

         Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči  blízkej osobe alebo zverenej osobe, alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 15 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 15 rokov, výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu tak, aby osoba mladšia ako 15 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne. Ďalší výsluch osoby mladšej ako 15 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so súhlasom zákonného zástupcu a v prípadoch podľa § 48 ods.2  zákona č. 301/2005 Z.z. trestného poriadku so súhlasom opatrovníka  ( § 135 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z.z. trestného poriadku).

 

          Interview s deťmi, ktoré boli svedkami domáceho násilia, by malo byť vykonané len v prípade nevyhnutnosti. Dieťa by nemalo byť postavené do situácie, kedy si musí vybrať na stranu ktorého z rodičov sa postaví. 

 

          V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak je poškodeným maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä štátny orgán (spravidla Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) alebo poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným (§ 48 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z. trestného poriadku). V týchto prípadoch sa ďalší výsluch môže vykonať len so súhlasom opatrovníka.

 

          Podľa § 135 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z.z. trestného poriadku,  ak bola vypočutá osoba mladšia ako 15 rokov podľa ods. 3 zákona č. 301/2005 Z.z. trestného poriadku, v konaní pre súdom sa pri vykonávaní tohto dôkazu postupuje  podľa § 270 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z. trestného poriadku; výsluch tohto svedka možno v konaní pred súdom vykonať len výnimočne.  

 

ZOZNAM SUPERVÍZOROV PRE RPPS 

PhDr. Zuzana Drgoňová RPPS Nitra  zuzana.drgonova@upsvar.sk

PhDr. Tatiana Grznárová RPPS Zvolen tana.grznarova@oupzv.sk

PhDr. Mária Hargašová RPPS Michalovce hargasova@centrum.sk

PhDr. Anna Chrenková RPPS Bratislava 3 a.chrenkova@centrum.sk

Prom. psych. Anna Jakubíková RPPS Piešťany anna.jakubikova@upsvar.sk

PhDr. Margita Kubišová RPPS Topoľčany margita.kubisova@upsvar.sk

PhDr. Eva Kuzbelová RPPS Banská Bystrica kuzbelova.eva@upsvr.gov.sk

PhDr. Emília Nagyová RPPS Košice č.t./fax: 055/ 67 15 476

PhDr. Irena Pálffyová RPPS Dunajská Streda irenkap@zoznam.sk

Mgr. Gabriela Prelovská RPPS Bratislava gabriela.prelovska@upsvar.sk

Mgr. Andrea Sajenková RPPS Lučenec andrea.sajenkova@upsvar.sk

PhDr. Zoltán Šafran RPPS Stropkov zoltan.safran@upsvar.sk

PhDr. Eva Štullerová RPPS Revúca stullerova@mail.t-com.sk

PhDr. Janka Zacharovská RPPS Ružomberok Janka.Zacharovska@upsvar.sk

PhDr. Juraj Žilinčík RPPS Banská Bystrica zilincik.juraj@upsvr.gov.sk

Mgr. Vladimír Hambálek Ústredie PSVaR, Bratislava Vladimir.Hambalek@upsvar.sk

PhDr. Oľga Nemcová Ústredie PSVaR, Bratislava Olga.Nemcova@upsvar.sk

PhDr. Ivan Valkovič Ústredie PSVaR, Bratislava Ivan.Valkovic@upsvar.sk

http://www.psychologia.sk/rpps/adresar_RPPS2010.pdf

na základe žiadosti o poskytnutie informácie podľa zákona č.211/2000 Z.z. ohľadom sprístupnenia prehľadu predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých koná a rozhoduje Odbor sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a poradensko-psychologických služieb, zasielame požadovaný prehľad interných predpisov, podľa ktorých koná odbor SPODaSK Ústredia PSVaR:
060/2005        Realizácia resocializačného príspevku
005/2005        Usmernenie a odporúčaný postup pre zamestnancov Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, odborov sociálnych vecí, oddelení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej prevencie na aplikáciu Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000
054/2006        Odporúčaný postup pre zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, odborov sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pri zabezpečení prípravy fyzických osôb, ktoré môžu zabezpečiť výkon ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a výchovného opatrenia v profesionálnej rodine
020/2006        Vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka po účinnosti zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov
006/2006        Pravidlá na zabezpečenie jednotného postupu pri výberových konaniach na miesta riaditeľov detských domovov podľa zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme
051/2007        Vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre maloletých bez sprievodu
012/2007        Metodický pokyn k vypracovaniu správ pre psychológov a iných odborných zamestnancov referátov poradensko-psychologických služieb úradov práce, sociálnych vecí a rodiny po účinnosti zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov
090/2008        Hlásenie obložnosti detských domovov
075/2008        Usmernenie a odporúčaný postup pre zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, odborov sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately
053/2008        Metodické usmernenie k zapracovaniu nového zamestnanca referátu poradensko-psychologických služieb oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
013/2008        Plán zabezpečenia sústavnej ochrany života, zdravia a priaznivého psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa prostredníctvom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
006/2008        Vykonávanie opatrení orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci výchovných opatrení
059/2009        Hlásenie obložnosti detských domovov
024/2009        Usmernenie a odporúčaný postup pre zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, odborov sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zamestnancov zariadení na výkon rozhodnutia súdu pri zabezpečovaní náhradného rodinného prostredia deťom
S pozdravom 
Mgr. Anna Grellová
Kancelária generálneho riaditeľa
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Špitálska 8
812 67 Bratislava
www.upsvar.sk
tel.: +421-2-20 455 912
fax: +421-2-59 753 781
e-mail: a.grellova@upsvar.sk

 INTERNÁ NORMA č. IN – 020/2006  Názov normy: Vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka po účinnosti zákona č. 36/2005 Z. z o rodine a zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov  Druh normy: Metodický pokyn č. 4 - 3/2006  Účel normy: Usmerňuje postup zamestnancov Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri vykonávaní funkcie kolízneho opatrovníka  Oblasť platnosti: Táto interná norma je platná pre všetkých zamestnancov Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, odborov sociálnych vecí, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v SR  Počet strán: 10 vrátane 0 príloh Vydanie: prvé  Vzťah k už vydaným interným normám ÚPSVR: Nová norma neruší žiadne interné normy

Gestorský útvar:

Úsek sociálnych vecí a rodiny

Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Schválil:  

PhDr. Rudolf Sokol

generálny riaditeľ

Dátum schválenia:6.04.2006 Dátum účinnosti:6.04.2006

  Zásady práce s internou normou ÚPSVR: 1. Pridelenie internej normy

Táto interná norma ÚPSVR bola pridelená na osobný úrad a určené úrady práce, sociálnych vecí a rodiny dňa.......................................................

2. Uloženie internej normy

Interná norma bude trvalo uložená na odbore ...............................................

Pritom musí byť uložená tak, aby bola prístupná všetkým zamestnancom organizačného útvaru, ktorí ju potrebujú aplikovať pri svojej práci.

3. Oboznámenie s internou normou

Zodpovedný vedúci zamestnanec organizačného útvaru je povinný bezodkladne po pridelení internej normy zabezpečiť oboznámenie všetkých zamestnancov s normou, najmä tých, ktorí budú túto normu využívať vo svojej práci a zároveň informovať o tom, kde bude norma trvalo uložená.

4. Záznam o oboznámení zamestnancov so smernicou
Dátum Priezvisko a meno zamestnanca Funkcia Útvar Podpis
          
  ÚSTREDIE PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY

ÚSEK PRE SOCIÁLNE VECI a RODINU

Špitálska 8, 812 67 BRATISLAVA

_______________________________________________________________________

 Metodický pokyn č. 4 - 3/2006

 Bratislava 2006

V zmysle § 9 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v  znení neskorších predpisov má maloleté dieťa spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zák. č. 297/2005 Z. z., (ďalej len zákon o rodine) žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. V takomto prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Zákon o rodine zavádza pre tento typ opatrovníka legislatívnu skratku “kolízny opatrovník”.

Kolízny opatrovník je procesným opatrovníkom ad hoc pre určité konkrétne konanie alebo pre určitý právny úkon a nemožno ho stotožňovať s opatrovníkom v zmysle ustanovenia § 60 a § 61 zákona o rodine. Opatrovník podľa § 60 a § 61 zákona o rodine je hmotnoprávnym opatrovníkom – ustanovený ad hoc.

V zmysle § 31 ods. 3 zákona o rodine kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Za vážne dôvody možno považovať situácie, napríklad, kedy jediný žijúci rodič, najčastejšie matka je chorá a následne hospitalizovaná do nemocnice, obidvaja rodičia sú notorickí alkoholici, ktorí liečbu odmietajú, a preto sa nedá predpokladať ich možná resocializácia a zastúpenie maloletého dieťaťa sa v danom prípade neodkladne vyžaduje.

Uznesením súd určí rozsah práv a povinností kolíznemu opatrovníkovi tak, aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého dieťaťa.

 2. Ustanovenie kolízneho opatrovníka a jeho funkcia

Právo zastupovať maloleté dieťa zo zákona o rodine patrí obom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia sa dohodnú na výkone rodičovských práv a povinností voči dieťaťu, ako i na obsahu právneho úkonu. Pri bežných veciach môže za dieťa konať každý z nich samostatne, nie je potrebné, aby konali spoločne. V iných než bežných veciach je potrebné zistiť aj stanovisko, resp. vyjadrenie druhého rodiča, teda, či s prejavenou vôľou zastupujúceho rodiča súhlasí. Ak by tento súhlas nedal, bol by dôvod pre rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov. Za iné než bežné veci možno považovať nadobudnutie nehnuteľnosti, predaj nehnuteľnosti alebo zaťaženie nehnuteľnosti, poskytnutie pôžičky, odmietnutie dedičstva a podobne. Súd právny úkon schváli vtedy, ak je schválenie právneho úkonu v záujme maloletého.

Maloleté dieťa nie je možné zastupovať vždy pri všetkých úkonoch, keďže niektoré svojou povahou vylučujú, aby ich za zastúpeného urobil niekto iný. Ide o právne úkony, na ktoré má maloletý sám spôsobilosť, pretože mu zo zákona patria. Ako príklad uvádzame niektoré právne úkony, ktoré môže urobiť maloleté dieťa

  • uznať otcovstvo pred súdom, pričom zastúpenie zákonným zástupcom v takomto prípade je vylúčené,
  • ako 15 ročné môže vyhotoviť závet, a to len vo forme notárskej zápisnice,
  • 16 ročné maloleté dieťa môže uzavrieť manželstvo na povolenie súdu, pričom nemôže byť v tomto konaní zastúpené zákonným zástupcom - svojim rodičom.

Zastupovať dieťa nemožno ani v prípade, že určitý právny úkon maloletého neprichádza vôbec do úvahy.

Zastúpenie je zásadne možné pri všetkých právnych úkonoch majetkového charakteru. Ak zákonný zástupca spravuje majetok dieťaťa a nejde o bežnú vec, potom je na nakladanie s týmto majetkom potrebné schválenie súdom. Súhlas súd udeľuje v konaní o starostlivosti o maloletých.

Zákon o rodine v právnych vzťahoch medzi rodičmi a ich maloletými deťmi obsahuje vlastnú, špeciálnu právnu úpravu pre prípad kolízie záujmov. Vychádza zo zásady, že maloletému dieťaťu je potrebné poskytovať zvýšenú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov ako zastúpeného dieťaťa. Preto potencionálna možnosť rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi alebo medzi maloletými deťmi navzájom zastúpenými tým istým rodičom stačí na to, že žiaden z rodičov nemôže zastupovať svoje dieťa.

Rodičia nemôžu zastupovať svoje maloleté deti v konaniach, v ktorom sú účastníkmi rodičia aj deti. Ide o konania, v ktorých súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností, rozhoduje o zverení dieťaťa do výchovy jednému z rodičov, do náhradnej osobnej starostlivosti, dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti, dedičské konanie, určenie otcovstva, zapretie otcovstva a podobne.

Súd po preskúmaní podmienok konania, predovšetkým svojej miestnej príslušnosti, po začatí konania ustanoví kolízneho opatrovníka uznesením. Spravidla je to orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len orgán sociálnoprávnej ochrany detí) územného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí ustanovený za kolízneho opatrovníka má právo do15 dní od doručenia proti tomuto uzneseniu podať odvolanie. V odôvodnení odvolania navrhne ustanoviť za kolízneho opatrovníka iný orgán sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý má vytvorené najlepšie podmienky pre zisťovanie pomerov dieťaťa. Takýmto dôvodom môže byť napríklad skutočnosť, že dieťa sa zdržuje v obvode iného príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ako je ten orgán sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý je ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka dieťaťu.

Zákon o rodine upravuje, v ktorých prípadoch prichádza do úvahy ustanovenie kolízneho opatrovníka ako procesného ad hoc opatrovníka. Ide o nasledovné prípady, a to:

  1. v konaní, alebo pri právnom úkone hrozí potencionálna kolízia záujmov rodiča ako zákonného zástupcu a jeho maloletého dieťaťa ako zastúpeného,
  2. v konaní alebo pri právnom úkone hrozí potencionálna kolízia záujmov viacerých detí rodiča, ktorý je zákonným zástupcom čo i len jedného z nich,
  3. ak je potrebné za dieťa konať a maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu ( nie je ním ani jeden rodič, nebol ustanovený poručník podľa § 56, nebol ani ustanovený hmotnoprávny opatrovník podľa § 57 ods. 4 zákona o rodine),
  4. ak je potrebné za dieťa konať a maloleté dieťa má síce zákonného zástupcu, ale tento nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom úkone zastupovať. Pritom je však nevyhnutné, aby sa súdu preukázalo, že zákonný zástupca skutočne z vážnych dôvodov nemôže úkon vykonať, resp. zastupovať maloletého v konaní.

Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa v konaní pred súdom v konaniach vedených vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, alebo v schválení právneho úkonu za maloletého.

Funkcia kolízneho opatrovníka, tak ako to má na zreteli zákon o rodine, sleduje osobitný záujem dieťaťa v jednotlivých  konaniach vo veciach maloletých, kedy dochádza alebo môže dôjsť ku kolízii záujmov dieťaťa a záujmov jeho zákonných zástupcov, v dôsledku čoho sú títo zo zastupovania dieťaťa de iure vylúčení. Preto funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v povinnosti objektívne chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.

Ak je za kolízneho opatrovníka ustanovený orgán sociálnoprávnej ochrany detí, poskytuje v procese súdneho konania dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá má dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi nimi, najmä využitím vhodných opatrení v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o sociálnoprávnej ochrane detí).

V zmysle § 31 ods.4 zákona o rodine funkcia kolízneho opatrovníka zaniká skončením právnej veci alebo vykonaním právneho úkonu, na účely ktorého bol ustanovený.

 3. Procesné postavenie kolízneho opatrovníka

Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania.

Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.

Jedno z najvýznamnejších procesných práv kolízneho opatrovníka je právo podať voči rozhodnutiu súdu opravný prostriedok – odvolanie. Zákonné podmienky podania odvolania, lehoty na podanie odvolania, vzdanie sa odvolania a jeho späťvzatie upravuje zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v  znení neskorších predpisov (§ 201 -§ 208 o. s. p.).

Z hľadiska procesného postavenia kolízneho opatrovníka nie je právne žiadnym ustanovením v občianskom súdnom poriadku ani v zákone o rodine upravená možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi. Nie je tak daná kompetencia súdu ani správneho orgánu v takejto veci rozhodovať.

Námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi podanú účastníkom súdneho konania (navrhovateľom alebo odporcom) treba chápať ako jeho nesúhlas s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí pri výkone kolízneho opatrovníctva. Je však potrebné rozlišovať, či podanie voči postupu kolízneho opatrovníka smeruje proti osobe, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí na základe plnej moci v konaní pred súdom, alebo podanie účastníka konania smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí ako kolíznemu opatrovníkovi.

Pokiaľ námietka smeruje proti fyzickej osobe – zástupcovi, ktorý zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí pred súdom, je v kompetencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny posúdiť postup zamestnanca a podľa zistených skutočností úrad zváži potrebu zmeny zamestnanca na zastupovanie v konaní pred súdom. Zmena zamestnanca je v kompetencii úradu.

Pokiaľ námietka zaujatosti smeruje proti právnickej osobe - úradu, ktorý je uznesením súdu ustanovený za kolízneho opatrovníka, opodstatnenosť zmeny ustanovenia iného úradu ako kolízneho opatrovníka, je v kompetencii súdu. Stanovisko pre súd k námietke zaujatosti a k tomu, či je daný dôvod na zmenu kolízneho opatrovníka, dáva ten orgán štátnej správy, od ktorého stanovisko súd vyžaduje.

 4. Zastupovanie kolízneho opatrovníka na pojednávaní na základe plnomocenstva

K zastupovaniu kolízneho opatrovníka na základe plnomocenstva na pojednávaní môže dôjsť v prípade, že konanie v prejednávanej veci sa vedie na inom súde, ako je územná pôsobnosť príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý je ustanovený za kolízneho opatrovníka.

V konaní o rozvod manželstva rodičov dieťaťa a úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu na čas po rozvode, je príslušnosť súdu daná podľa posledného spoločného bydliska manželov. Ak manželia nemali spoločné bydlisko, príslušný na konanie je súd v mieste bydliska odporcu.

Ako príklad uvádzame nasledovnú situáciu:

Manželia nemali spoločné bydlisko, matka s maloletým dieťaťom býva v Bratislave, otec býva v Košiciach. Príslušný na konanie v tomto prípade je Okresný súd v Košiciach. Súd môže ustanoviť za kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa spravidla orgán sociálnoprávnej ochrany detí, a to v Bratislave alebo v Košiciach. V prípade, že je ustanovený kolízny opatrovník orgán sociálnoprávnej ochrany detí v Bratislave, potom nasleduje takýto postup:

Ustanovený kolízny opatrovník vykoná šetrenie pomerov dieťaťa vo svojej pôsobnosti v zmysle uznesenia súdu. Tento po prešetrení pomerov dieťaťa a vypracovaní správy na pojednávanie v predmetnej veci môže splnomocniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí v Košiciach, ktorý bude vystupovať v mene ustanoveného kolízneho opatrovníka.

V zmysle Občianskeho zákonníka je zastúpenie, t.j. oprávnenie konať za iného v jeho mene, možné buď priamo zo zákona, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Dohoda o plnomocenstve musí spĺňať predpísané náležitosti, musí obsahovať presné identifikačné údaje splnomocnenca aj splnomocniteľa, dátum vystavenia plnej moci, na aký účel je plná moc vystavená, v akej právnej veci sa predmetné konanie vedie.

I napriek tomu, že funkcia kolízneho opatrovníka je neprenosná, keďže sa ustanovuje súdnym uznesením, súdna prax vo väčšine prípadov akceptuje zastúpenie kolízneho opatrovníka na základe plnomocenstva. Splnomocnenie sa vzťahuje len na konkrétne pojednávanie v danom konaní. V prípade ďalšieho pojednávania v tej istej veci, je potrebné plnú moc opätovne vystaviť.

Druhá situácia nastane, ak Okresný súd v Košiciach ustanoví za kolízneho opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí v Košiciach. V takomto prípade orgán sociálnoprávnej ochrany detí v Košiciach dožiada orgán sociálnoprávnej ochrany detí v Bratislave na vykonanie všetkých úkonov, ktoré je potrebné v záujme maloletého dieťaťa vykonať v súlade s uznesením súdu o ustanovení kolízneho opatrovníka. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí v Bratislave je povinný dožiadanie vybaviť v plnom rozsahu a v tomto smere spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí v Košiciach. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí v Košiciach po získaní všetkých informácií v súvislosti s maloletým dieťaťom môže objektívne zastupovať maloleté dieťa v konaní a prezentovať jeho názory na pojednávaní.

 5. Prešetrenie pomerov dieťaťa a zisťovanie jeho názoru

Kolízny opatrovník pri šetrení rodinných, sociálnych a bytových pomerov dieťaťa zisťuje objektívne skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie súdu v záujme maloletého dieťaťa. Vo svojom konaní musí postupovať tak, aby nedochádzalo k násilnému zasahovaniu do súkromia rodiny, resp., aby výkon kolízneho opatrovníctva nemal negatívny dopad na účastníkov konania.

V zmysle § 20 ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa zisťuje rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa na účely rozhodnutia súdu. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia orgán sociálnoprávnej ochrany detí na základe zistení rodinných, sociálnych a bytových pomerov dieťaťa podáva súdu návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, najmä navrhuje, komu má súd zveriť dieťa do starostlivosti a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu.

V záujme objektívneho posúdenia, najmä pri zverení dieťaťa do výchovy jednému z rodičov, prípadne do náhradnej osobnej starostlivosti, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť, vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa, ako i zo zákona o rodine. Súd zisťuje názor dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne. Vtedy väčšinou zisťuje názor dieťaťa mimo pojednávacej miestnosti, otázky kladie spôsobom, aby boli pre dieťa čo najprijateľnejšie, samozrejme s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Názor dieťaťa môže súd zistiť aj prostredníctvom zástupcu dieťaťa. Ak súd považuje za potrebné vypočuť dieťa priamo na súde, rozhodne o forme a spôsobe jeho vypočutia

V  súlade s  článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods.1 zákona o rodine a v  zmysle § 100 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú.

V zmysle zákona o rodine v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Vypočutie dieťaťa je tak jedným z  práv dieťaťa, ktoré treba mať na zreteli pri zabezpečovaní ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa § 21 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, ak sa zisťuje názor dieťaťa v určitom konaní, v ktorom je dieťa účastníkom konania zastúpené kolíznym opatrovníkom, orgán sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý je za kolízneho opatrovníka dieťaťu ustanovený, musí poskytnúť dieťaťu potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec v prostredí vhodnom alebo utvorenom na tento účel.

Pri zisťovaní a šetrení rodinných pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené. Účastníci konania o úkonoch, ktoré je potrebné vykonať zo strany kolízneho opatrovníka však vedia zo samotného konania, keďže súd počas pojednávania o procesných veciach oboznamuje všetkých účastníkov. Za účelom prešetrenia pomerov v rodine kolíznym opatrovníkom je potrebný súhlas od vlastníka alebo užívateľa (rodičia dieťaťa alebo aspoň jeden z rodičov dieťaťa) na vstup do bytu alebo domu. V prípade, že tento nesúhlasí, táto skutočnosť sa uvedie v zázname zo šetrenia a následne do správy pre súd.

V súvislosti so šetrením pomerov v rodine sa odporúča, aby sa šetrenia v rodine dieťaťa zúčastnili dvaja zamestnanci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, a to z dôvodu zabezpečenia objektivity postupu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí pri zisťovaní konkrétnych skutočností rozhodujúcich pre súdne konanie, ako i napr. pri zisťovaní názoru dieťaťa.

Záznam zo šetrenia pomerov v rodine musí obsahovať formálne náležitosti (dátum, čas, miesto šetrenia, dôvod šetrenia, kto šetrenie vykonal, podpis zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí), ďalej musí obsahovať vecné náležitosti ( všetky rozhodujúce skutočnosti v predmetnej veci, prípadne ďalšie, ktoré súd špecifikuje v konaní).

Ak má kolízny opatrovník zodpovedne zastupovať dieťa v konaní a primerane chrániť jeho záujmy, musí mať možnosť s dieťaťom komunikovať. Po zistení názoru dieťaťa, tento zapracuje do správy, ktorú doručí súdu.

Súd oboznámi s výsledkami dokazovania všetkých účastníkov konania. Títo majú možnosť sa ku každému dôkazu vyjadriť ústne do zápisnice a žiadať vykonať ďalšie dôkazy, napr. vypočutie svedkov, znalecké dokazovanie a podobne. Je na posúdení a zvážení súdu, či navrhované dôkazy účastníkmi konania, ako i kolízneho opatrovníka vykoná alebo nie. V prípade, že sa v priebehu konania podstatne zmenia skutočnosti dotýkajúce sa predmetnej veci, kolízny opatrovník ich oznámi súdu aj napriek tomu, že nekorešpondujú s jeho pôvodným vyjadrením. Kolízny opatrovník môže zmeniť svoje vyjadrenie v priebehu konania a zdôvodní zmenu svojho postoja. Ide najmä o prípady, keď sa vedie konanie neprimerane dlho, prípadne vznikli prieťahy v konaní, čo zapríčinilo zmenu rozhodujúcich skutočností. Skutočnosti dôležité pre konanie môže kolízny opatrovník zistiť aj priamo, napr. v škole, ktorú dieťa navštevuje, alebo u pediatra a podobne, prípadne môže odporučiť súdu, aby takéto skutočnosti zabezpečil vo svojej pôsobnosti.

 6. Zásada ústnosti konania pred súdom

Zásada ústnosti je jednou z procesných zásad konania. Umožňuje kolíznemu opatrovníkovi, aby všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, ktoré má v správe vypracované, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania ako i súdu a kolízny opatrovník musí vedieť pohotovo na ne reagovať. Kolízny opatrovník má právo žiadať, aby súd protokoloval tie výroky týkajúce sa ochrany práv a právom chránených záujmov maloletých detí, ktoré on považuje za dôležité, ak tak súd počas pojednávania neurobil. Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho prejavu na pojednávaní, môže byť návrh úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, aby tieto boli v záujme dieťaťa.

Súd následne oboznámi s obsahom správy z prešetrenia pomerov ostatných účastníkov konania.

7. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v nadväznosti na výkon kolízneho opatrovníka

Podľa § 11 ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí je orgán sociálnoprávnej ochrany detí – kolízny opatrovník, najmä v konaniach týkajúceho sa rozvodu rodičov a následne úpravy práv a povinností voči maloletému dieťaťu, je povinný poskytnúť a sprostredkovať sociálne poradenstvo.

Ak je potrebné, kolízny opatrovník odporúča psychologickú pomoc v záujme obnovy manželského spolužitia a v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom rozvodu na dieťa.

Predpokladá sa, že v čase krízy v rodine, ktorá vyústila do konania o rozvod manželstva a následne v nej orgán sociálnoprávnej ochrany dieťaťa je ustanovený kolíznym opatrovníkom, zástupca kolízneho opatrovníka vykonáva opatrenia v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Tieto opatrenia je potrebné premietnuť do správy zo šetrenia pomerov dieťaťa pre konanie pred súdom.

Zabezpečenie psychologickej pomoci dieťaťu podľa § 11 ods. 2 písm. b) a c) je v priamej pôsobnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.

Výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je taktiež v pôsobnosti obcí (ust. § 10 a § 11 ods. 1 písm. a) až e) zákona o sociálnoprávnej ochrane detí). Obec tieto opatrenia vykonáva a  poskytuje súčinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí pri vykonávaní opatrení. Ak sú opatrenia, ktoré vykonáva obec, rozhodujúcou skutočnosťou pre súdne konanie, kolízny opatrovník tieto skutočnosti oznámi súdu.

 8. Kvalifikačné predpoklady štátneho zamestnanca na vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka

Výkon funkcie kolízneho opatrovníka, ako jedno z opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže podľa § 99 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele vykonávať štátny zamestnanec, ktorý spĺňal do 31. 08. 2005 kvalifikačné predpoklady na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zmysle zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Od účinnosti zákona o sociálnoprávnej ochrane detí od 1. septembra 2005 novoprijatý štátny zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka ako jedno z opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa § 93 ods. 1 uvedeného zákona, t.j. musí mať ukončené vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca, psychológia, právo alebo v študijných odboroch pedagogického zamerania alebo má uznaný doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou.

 

Referát poradensko- psychologických služieb vykonáva svoju činnosť v zmysle Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a socálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  a v zmysle Zákona č. 36/2005 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon o rodine:
§ 37, ods. 2 písm. c)  „ uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.“

 
Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele
 
§ 11,  ods. 2 písm. b), c),
Písmeno b: Ak sa rodičia dieťaťa rozvádzajú, je potrebné „ rodičom dieťaťa odporučiť psychologickú pomoc v záujme obnovy manželského spolužitia a v záujme predchádzania nepriaznivým  vplyvom rozvodu na dieťa, „
Písmeno c: „dieťaťu poskytnúť alebo zabezpečiť potrebnú psychologickú pomoc aj po rozvode.“
 
§ 11,  ods. 3 písm. d)
Bod 3: „ Ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona zistí, že dieťa, rodič alebo osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa, potrebujú pomoc z dôvodu, že nie sú schopní riešiť problémy v rodine, konflikty v rodine, prispôsobiť sa novej situácii v rodine, alebo ak ide o rodinu so špecifickým problémom a nemožno vykonať opatrenia podľa odseku 1 alebo podľa § 10, navrhne ako súčasť vykonávaných opatrení vykonanie alebo zabezpečenie vykonania
Písmeno d: poradensko-psychologickej pomoci rodinám so špecifickým problémom a pri krízových situáciách.“
 
 
§ 73,  ods. 2  písm b),  bod 10 – Pôsobnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately: Úrad práce , sociálných vecí a rodiny  vykonáva  „poradensko-psychologické služby pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu a rodinu „poradensko-psychologickú pomoc podľa § 11 ods. 3 písm. d.“
 
 
§ 73,  ods. 2  písm. c),  bod 2
„psychologickú starostlivosť podľa  § 11 ods. 2 písm. b) a c).“
 
 
§ 93,  ods 4)  
Psychologickú pomoc a psychologickú starostlivosť na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie  v študijnom odbore psychológia a majú uznaný doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou.“ 

Etický kódex poradensko-psychologickej praxe referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Vypracoval:

oddelenie poradensko-psychologických služieb

Odbor SPODSKaPPS Ústredia PSVaR

júl 2008

Status etického kódexu poradensko-psychologickej praxe referátu poradensko-psychologických služieb

  1. Etický kódex poradensko-psychologickej praxe referátu poradensko-psychologických služieb (ďalej RPPS) vypracovalo oddelenie poradensko-psychologických služieb (ďalej oddelenie PPS) Odboru sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a poradensko-psychologických služieb (ďalej OSPODSKaPPS) Ústredia PSVaR, ktoré riadi, kontroluje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy na úseku poradensko-psychologických služieb vykonávaných úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej ÚPSVaR)
  2. Etický kódex je súborom odporúčaných etických zásad, ktoré vyjadrujú zodpovednosť psychológa a iného odborného poradcu (ďalej len psychológa) vo vzťahu ku klientovi. Táto zodpovednosť sa vzťahuje k poradensko-psychologickému procesu, k psychologickému posudzovaniu klienta a k písomným správam o klientovi (podľa Internej normy č. 012/2007).
  3. Etický kódex sa snaží garantovať kvalitu poskytovaných poradensko-psychologických služieb, predovšetkým vo vzťahu psychológa ku klientovi, ktorý zahŕňa súčasne profesionálny a hlboko ľudský rozmer.
  4. Jednotlivé zásady etického kódexu by mali pomôcť riešiť akékoľvek etické problémy, ktoré sa vo vzťahu psychológ - klient môžu vyskytnúť.

Všeobecné princípy.

Poradensko-psychologické služby RPPS sú integrovanou súčasťou štátom garantovanej rodinnej a sociálnej politiky v prospech občanov SR.

Poradensko-psychologické služby RPPS sú jedným z nástrojov štátu:

  • na zabezpečenie predchádzania vzniku krízových situácií v rodine,
  • na ochranu práv a právom chránených záujmov detí,
  • na predchádzanie prehlbovania a opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb,
  • na zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov v rodine a v spoločnosti

    1. Poradensko-psychologické služby RPPS plnia úlohy Európskej sociálnej charty (čl.16) a medzinárodné dohovory o ľudských právach, vrátane práv dieťaťa, s osobitným zreteľom ma ochranu rodiny.
    2. Základným princípom poradensko-psychologických služieb RPPS je posilňovať psychickú integritu klienta, podporovať rozvoj jeho psychických síl a autenticitu jeho osobnosti, v súlade s Deklaráciou ochrany práv a slobôd občanov SR, rešpektujúc také hodnoty ako je úcta k životu, k ľudskej dôstojnosti a k ochrane a podpore psychického a fyzického zdravia každého jednotlivca.
    3. RPPS ako súčasť orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR poskytuje poradensko-psychologické služby najmä:

    • na podporu plnenia funkcií rodiny, na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, na rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa na nové situácie (podľa § 10) zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o OSPODaSK),
    • pri riešení výchovných problémov alebo rodinných problémov poskytuje psychologickú a poradenskú pomoc dieťaťu, rodičom alebo inej plnoletej fyzickej osobe (podľa §11 zákona o SPODaSK),
    • ak sa manželia rozvádzajú poskytuje poradensko-psychologickú pomoc (podľa § 11 zákona o SPODaSK) najmä pred rozvodom manželstva, počas rozvodu aj po rozvode, pričom subjektom, ktorým sa táto pomoc poskytuje sú manželia, rodičia maloletých detí a maloleté deti, a to v záujme obnovy manželského spolužitia a v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom rozvodu na dieťa,
    • podieľa sa na príprave a psychologickom posúdení fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom a na príprave v rámci prípravy žiadateľov a detí na náhradnú rodinnú starostlivosť (podľa § 38 zákona o SPODaSK) a na príprave fyzických osôb, ktoré môžu zabezpečiť výkon ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a výchovného opatrenia v profesionálnej rodine (podľa § 58 zákona o SPODaSK)

    Kompetencia

    Psychológ má konať v zhode s najvyššími požiadavkami profesionálnej cti.

    Psychológ a klient na seba vzájomne pôsobia ako ľudské bytosti. Psychológ vo vzťahu ku klientovi zapája svoju osobnosť do poradenského procesu. Povaha vzťahu psychológ – klient a používanie rôznych metód robí klienta zraniteľným. Na psychológovi je veľká zodpovednosť, aby klienta nepoškodzoval, aby s týmito nástrojmi vrátane vplyvu svojej osobnosti klienta nepoškodzoval, aby s nimi narábal kvalifikovane a citlivo v zmysle etických zásad.

    Dbá, aby poskytoval také služby, pre ktoré je odborne a osobnostne kompetentný.

    Prehodnocuje limity svojej odbornej kompetencie a rozvíja svoju profesionalitu, k tomu pravidelne využíva supervíziu, permanentne sa vzdeláva a zdokonaľuje svoje praktické spôsobilosti.

    Súčasťou jeho odbornej kompetencie je starostlivosť o vlastné psychické a fyzické zdravie.

    Ak požadovaná služba presahuje jeho odbornú kompetenciu, usiluje sa zabezpečiť, aby túto službu klientovi poskytol iný kompetentný odborník, o čom vhodným spôsobom informuje klienta.

    Dôvera

    Základnou podmienkou práce psychológa vo vzťahu ku klientovi je sledovanie najlepšieho záujmu klienta, budovanie dôvery a rešpektovanie jeho ľudskej dôstojnosti.

    1. Psychológ zachováva mlčanlivosť a zabezpečuje ochranu dôverných informácií získaných

    v kontakte s klientom:

    - ak klient nedal k poskytnutiu dôverných informácií súhlas,

    - ak to nie sú informácie spracované v situáciách upravených zákonom na účely

    sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti,

    • ak sa nejedná o skutočnosti, pri ktorých vyplýva okrem iného i oznamovacia povinnosť z osobitných predpisov (Trestný zákon),
    • ak by ich zamlčaním nebol ohrozený život a zdravie detí a plnoletých osôb,
    • ak by ich zamlčanie nebránilo zabezpečovaniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zákonom stanovenom rozsahu osobitne ochrane práv a právom chránených záujmov detí.
    1. psychológ vedie písomný záznam o klientovi (v záznamovom hárku), ktorý nesprístupňuje osobám neviazaným mlčanlivosťou a dbá na bezpečné uloženie záznamov, iných materiálov a informácií o klientovi.
    2. psychológ umožní klientovi, na jeho požiadanie nahliadnuť do výsledkov psychodiagnostických testov, ktoré absolvoval.
    3. klient má právo
    4. byť oboznámený s písomnou správou, ktorú o ňom vypracoval psychológ, iný odborný poradca.

     

    Správanie psychológa ( a iného odborného poradcu).

    Psychológ, ktorého prevaha pracovnej činnosti spočíva v kontakte s ľuďmi má udržiavať svoje sociálno-pracovné správanie a vystupovanie na úrovni vysokého štandardu.

    Vo vzťahu ku klientovi

    1. Poradensko-psychologická pomoc je založená na vzájomnej dohode medzi psychológom a klientom – o cieľoch, postupoch i metódach. Žiaden z týchto prvkov nemôže psychológ klientovi vnucovať.
    2. Psychológ sa usiluje o vytvorenie ľudsky prijímajúceho a podporného vzťahu s klientom.
    3. Pri práci s párom alebo s rodinou sa snaží poskytovať rovnako prijímajúci vzťah všetkých zúčastnených a nevstupuje so žiadnym členom do koalície voči ostatným.
    4. Psychológ nezneužíva profesionálny vzťah, ktorý vznikne medzi ním a klientom na

    Vo vzťahu ku kolegom a inštitúcii, ktorú reprezentuje:

    Psychológ vystupuje voči ostatným kolegom v duchu zásad stavovskej a profesionálnej cti a kolegiálnosti, postavenej na dôvere, rešpekte a spolupráci. Je povinný správať sa voči kolegom zdvorilo a korektne a zdržať sa akéhokoľvek znevažovania ich profesionálnej spôsobilosti a ľudskej dôstojnosti.

    V prípade, že má psychológ odôvodnené podozrenie z neprimeraného profesionálneho prístupu kolegu, je povinný ho na to upozorniť.

    Ak je uvedené riešenie nedostačujúce, obráti sa na priameho nadriadeného (v ďalšom

    kroku na Oddelenie poradensko-psychologických služieb OSPOSKaPPS Ústredia PSVaR).

    Psychológ zachováva korektný a lojálny prístup k vlastnej organizácii ako aj k iným inštitúciám a verejnosti. Záverečné ustanovenia.

    Psychológ je povinný chrániť v každej situácii svoju profesijnú nezávislosť.

    V konaní, ktoré je v zhode s Etickým kódexom, je psychológ všestranne podporovaný

    svojou organizáciou.

    Psychológ sa pri nástupe do pracovného pomeru na RPPS oboznámi s Etickým

    kódexom poradcu a svojim podpisom sa zaviaže k jeho dodržiavaniu.

    Text Etického kódexu poradenskej praxe RPPS bude pravidelne prehodnocovaný

    a revidovaný podľa požiadaviek praxe.

    ÚSTREDIE PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY

    Špitálska 8, 812 67 BRATISLAVA 

    INTERNÁ NORMA č. IN – 012/2007 

    Názov normy:
    Metodický pokyn k vypracovaniu správ pre psychológov a iných odborných zamestnancov referátov poradensko-psychologických služieb úradov práce, sociálnych vecí a rodiny po účinnosti zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov
    Druh normy:
    Metodický pokyn č. 4 - 1/2007
    Účel normy: Jednotný metodický pokyn k vypracovaniu správ a referátov poradensko-psychologických služieb pre potreby subjektov, ktoré o písomné vyjadrenia požiadali. Oblasť platnosti: Metodický pokyn je platný pre všetkých odborných zamestnancov referátov poradensko-psychologických služieb úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Počet strán: 15 Vydanie: prvé Vzťah k už vydaným interným normám ÚPSVR:
    Nová norma neruší žiadne interné normy.
    Gestorský útvar:

    Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a a sociálnej kurately

    Oddelenie poradensko-psychologických služieb

    Schválil:

    PaedDr. Ján Sihelský

    generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

    Dátum schválenia:

    26. február 2007

    Dátum účinnosti:

    1. marec 2007

    Zásady práce s internou normou ÚPSVR: Pridelenie internej normy Táto interná norma ÚPSVR bola pridelená na organizačný útvar ....................................................................................................... dňa: ................................. Uloženie internej normy Norma bude trvalo uložená v útvare ...................................................................................... Pritom musí byť uložená tak, aby bola prístupná všetkým zamestnancom organizačného útvaru, ktorí ju potrebujú aplikovať pri svojej práci. Oboznámenie s internou normou Zodpovedný vedúci zamestnanec organizačného útvaru je povinný bezodkladne po pridelení internej normy zabezpečiť oboznámenie všetkých zamestnancov s normou, najmä tých, ktorí budú túto normu využívať vo svojej práci a zároveň informovať o tom, kde bude norma trvalo uložená. 4. Záznam o oboznámení zamestnancov s internou normou
    Dátum Meno a priezvisko zamestnanca Funkcia Útvar Podpis
             

    Všeobecné východiská Účinnosťou zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o SPODaSK) prešli všetky pracoviská Centra poradensko-psychologických služieb (ďalej CPPS) do pôsobnosti úradov práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) ako referáty poradensko-psychologických služieb (ďalej RPPS). Riaditeľstvo CPPS prešlo do pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej Ústredie PSVaR) ako odbor poradensko-psychologických služieb (ďalej OPPS). Jednou z činností RPPS je vypracovávanie psychologických správ a správ o poradensko-psychologickom procese. Tieto správy sú určené najmä na účely vykonávania opatrení v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a súdov v rôznych konaniach. Psychologická správa, správa o poradensko-psychologickom procese sa spracováva:

    pre vlastné potreby orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately:

    pre komplexné posúdenie sociálno-psychologickej situácie jednotlivca, rodiny orgánom SPODaSK na účely tvorby plánu práce s klientom, ako informácia o priebehu, priebežných výsledkoch a výsledkoch poradensko-psychologického procesu v prípade, ak boli poradensko-psychologické služby poskytované ako súčasť vykonávaných opatrení orgánom SPODaSK, ako informácia o priebehu a výsledkoch poradensko-psychologického procesu v prípade, ak boli poskytované výlučne poradensko-psychologické služby a ak je táto informácia potrebná pre vykonávanie opatrení SPODaSK,

    pre potreby iných subjektov, napríklad pre potreby súdu, detského domova a pod. V súlade s náplňou činnosti RPPS a úlohami vyplývajúcimi zo zákona o SPODaSK RPPS vypracovávajú psychologické správy a správy o poradensko-psychologickom procese najmä: v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti (osvojenie, pestúnska starostlivosť), v oblasti profesionálnej rodiny, v oblasti psychologickej a poradenskej pomoci dieťaťu, rodičom alebo plnoletej fyzickej osobe pri riešení výchovných alebo rodinných problémov, v oblasti problémov v správaní dieťaťa a jeho negatívnych dôsledkov v škole, v rodinných a iných sociálnych vzťahoch, v oblasti predrozvodového, rozvodového a  porozvodového poradenstva a  psychologickej pomoci maloletým deťom manželom, rodičom maloletých detí, v oblasti poradensko-psychologickej pomoci pri úprave styku  rodičov s dieťaťom, v oblasti poradensko-psychologickej pomoci rodine s problémom násilia, v oblasti poradensko-psychologickej pomoci rodine s problémom drogovej závislosti, v oblasti poradensko-psychologickej pomoci pri krízových situáciách, nešťastiach a pri závažných životných zmenách. ** 2. Základné východiská pri vypracovaní správ.

    Na účely vykonávania opatrení SPODaSK spracúva RPPS:

    • psychologickú správu, správu z poradensko-psychologického procesu,
    • správu z poradenského procesu, ak poradensko-psychologickú starostlivosť poskytuje iný odborný poradca (ktorý musí mať na túto činnosť doplňujúcu špecializáciu) ako psychológ,
    • predbežnú správu v situáciách, kedy treba vzhľadom na povahu riešeného problému obratom, resp. v najkratšom možnom termíne poskytnúť potrebné informácie (odporúčaná formulácia: “tieto výsledky alebo nasledovné vyjadrenie možno považovať za predbežné, kým nebude potvrdené ďalšími údajmi...” a pod.)
    Psychologická správa, správa o poradensko-psychologickom procese sa vypracúva vždy, ak tak ustanovuje zákon (oblasť náhradnej rodinnej starostlivosti), v ostatných prípadoch, ak je to potrebné na účely vykonávania opatrení SPODaSK (na základe ústneho dohovoru alebo písomnej požiadavky) alebo ak o to požiadal súd alebo iný subjekt. Deleniu správ podľa subjektu, pre ktorý sú spracované, t.j. na správy na interné účely/potreby orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a na správy na účely/potreby externých subjektov zodpovedá i procesný spôsob ich zhotovenia ako i obsahové zameranie. Pri písaní správ treba dodržať základnú obsahovú osnovu, pri zohľadnení faktu, že každá správa je jedinečným dokumentom a neexistuje všeobecný platný spôsob písania správy. Správa musí obsahovať: identifikačné údaje osoby/klienta, ktorej sa správa týka, harmonogram práce s klientom, dôvod a účel vypracovania správy, informáciu o tom, že klient bol informovaný o dôvode a účele správy, záver (predbežný záver) a prognózovanie, informáciu o tom, že klient bol oboznámený s obsahom správy, ak je tomu tak. Ďalšie obsahové náležitosti správy vyplývajú zo samotného účelu, na aký je správa vypracovaná, napr.: rámcový popis práce s klientom, s akým cieľom, návrhy a odporúčania ďalšieho postupu (všetko to, čo je na zlepšenie situácie klienta potrebné), iné informácie potrebné na splnenie účelu, pre ktorý je správa vypracovaná. Písomná správa má korešpondovať s účelom, na aký bola vypracovaná a s požiadavkou na jej spracovanie a nemá obsahovať tie skutočnosti, ktoré s uvedeným nesúvisia. Cieľom správy je dosiahnuť logický záver, ktorý poskytuje odpovede na položené otázky, a je podložený relevantnými údajmi. Správa musí byť objektívna, komplexná a aktuálna, v najlepšom záujme riešenia problému klienta.

    Každý psychológ a iný odborný poradca je zodpovedný za obsah písomného i ústneho vyjadrenia a za informácie, ktoré uvedie v správe. Objektívnosť písomného vyjadrenia je v schopnosti pochopiť a citlivo vystihnúť podstatné fakty v kontexte životnej situácie klienta a nájsť primeranú formu vyjadrenia, ktorá nepoškodí ľudskú dôstojnosť, osobnostnú integritu a súkromie klienta.

    Správa nesmie obsahovať dôverné informácie z poradenského procesu o klientovi:

    • ak nedal klient k poskytnutiu informácií súhlas,
    • ak sa nejedná o správu spracovanú v situáciách upravených zákonom na účely sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti a bez uvedenia dôverných informácií nie je možné podať objektívne závery,
    • ak sa nejedná o skutočnosti, pri ktorých vyplýva okrem iného i oznamovacia povinnosť z osobitných predpisov (Trestný zákon),
    • ak by ich zamlčaním bol ohrozený život a zdravie detí a plnoletých osôb,
    • ak by ich zamlčanie bránilo zabezpečovaniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zákonom stanovenom rozsahu osobitne ochrane práv a právom chránených záujmov detí.

    Základné princípy pri písaní psychologickej správy o klientovi: princíp najlepšieho záujmu klienta, princíp objektívneho zhodnotenia skutočností vo všetkých súvislostiach, princíp humánneho prístupu a úcty k človeku/ ku klientovi, princíp rozvoja ľudského potenciálu a podpory vývinu osobnosti klienta, ktorého poznávame, skúmame, ktorému pomáhame, princíp dynamiky prejavov osobnosti klienta v čase, v priestore a pod vplyvom ďalších významných faktorov.

    ***

    3. Oblasť  náhradnej rodinnej starostlivosti (NRS). 3. 1. Záverečná správa po skončení prípravy fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom.

    Ak je subjektom vykonávajúcim prípravu na NRS úrad PSVaR, záverečnú správu po skončení prípravy fyzickej osoby na NRS vypracúva tím (psychológ a sociálny pracovník) zriadený podľa § 38 zákona č. 305/2005 Z.z. o SPOD a SK . Odbor SPOD a SK Ústredia PSVaR vypracoval Internú normu č. 065/2005 s dodatkom č.1 z 15.5.2006 Postup pri zabezpečovaní náhradného rodinného prostredia deťom pre úrady PSVaR a detské domovy.

    Záverečná správa je zhodnotením prípravy fyzickej osoby na NRS a obsahuje najmä:

    - popis prípravy vrátane časového rozsahu,

    - charakteristiku osobnosti fyzickej osoby,

    - vyjadrenie k predpokladom fyzickej osoby vychovávať dieťa,

    - úroveň osobnostnej integrácie fyzickej osoby predovšetkým z hľadiska

    - posúdenie spôsobilosti fyzickej osoby na vykonávanie NRS,

    Záverečná správa je súčasťou spisovej dokumentácie o fyzickej osobe, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, ktorú vedie určený úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Ak sa príprava fyzickej osoby na NRS aktualizuje, tím vypracuje správu o aktualizácii prípravy. Obsah správy o aktualizácii prípravy na NRS je individuálny a vychádza z rozsahu a obsahu aktualizácie prípravy na NRS, ktoré stanoví tím.

    3. 2. Správa o príprave dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť.

    V prípade, ak detský domov nemá v stave zamestnancov psychológa, môže požiadať určený ÚPSVaR (podľa § 73 ods. 3) písm.d bod 1 Zákona o SPOD a SK), ktorý prostredníctvom psychológa RPPS zabezpečí prípravu dieťaťa na NRS.

    • v rámci všeobecnej prípravy
    • aké informácie o možnostiach a účinkoch NRS boli dieťaťu poskytnuté a ako ich dieťa prijalo,
    • čo dieťa najviac zaujímalo, aké otázky bolo potrebné dieťaťu zodpovedať,
    • ako boli zohľadnené názory a želania dieťaťa,
    • akej téme, či problému bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť a pod.,
    • vyjadrenie súhlasu či nesúhlasu dieťaťa k možnej zmene (osvojenie, pestúnska starostlivosť),
    • odporúčanie vhodnej formy NRS pre dieťa

    • v rámci konkrétnej prípravy (kedy fyzická osoba respektíve žiadatelia o NRS vyjadrili súhlas s nadviazaním vzťahu s dieťaťom)
    • oboznámenie dieťaťa so žiadateľmi prostredníctvom fotografií, DVD, darčekov, listov,
    • reakcie dieťaťa, jeho spontánne prejavy,
    • čo dieťa zaujímalo, aké sú jeho želania, prípadne obavy, a pod.,
    • podľa potreby poukázanie na problémovú oblasť v postojoch, v prežívaní či očakávaniach dieťaťa,
    • informácie o príprave dieťaťa na 1. stretnutie so žiadateľmi,
    • v závere zhodnotenie celej prípravy,
    • odporúčania pre proces nadväzovania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľmi, s ohľadom na osobitosti a potreby dieťaťa.

    Postup poskytovania správ zo všeobecnej prípravy a z konkrétnej prípravy dieťaťa na NRS je uvedený v Internej norme č. 065/2005 s dodatkom č.1 z 15.5.2006 Postup pri zabezpečovaní náhradného rodinného prostredia deťom pre úrady PSVaR a detské domovy.

    3. 3. Správa o priebehu nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom.

    Ak psychológ RPPS participoval na príprave dieťaťa na NRS, je vhodné, aby sa zúčastnil nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľmi o NRS.

    V prípade medzištátneho osvojenia psychológ vypracuje správu po 1. stretnutí do 24 hodín, ktorá je súčasťou celkovej správy o 1. stretnutí a ktorú zašle určený ÚPSVaR Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže ako aj súdu. Psychológ participuje na vypracovaní komplexnej správy o priebehu celej interakcie a jej zhodnotenia. Komplexnú správu o interakcii pošle určený ÚPSVaR Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže a súdu. Správa musí byť podrobná, objektívna a musí sledovať záujem dieťaťa.

    Správa z interakcie obsahuje:

    • objektívne zaznamenanie celého priebehu interakcie z psychologického hľadiska,
    • psychologické zhodnotenie dynamiky utvárania vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom, vrátane uvedenia názoru na vývoj tohto vzťahu (§42 ods.7. písm.a)
    • v závere komplexné posúdenie interakcie s prípadným odporúčaním výchovného prístupu k dieťaťu,
    • oboznámenie žiadateľa s obsahom správy určenej súdu a subjektom spolupodieľajúcim sa na sprostredkovaní NRS

    1. Oblasť prípravy fyzických osôb, ktoré môžu zabezpečiť výkon ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a výchovného opatrenia v profesionálnej rodine.
    2. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov.

    RPPS poskytuje v rámci poradensko-psychologických služieb i služby na podporu plnenia funkcií rodiny, na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, na rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa na nové situácie (podľa § 10, ods. 1 písm.a) zákona o SPOD a SK). Pri riešení výchovných problémov alebo rodinných problémov RPPS poskytuje psychologickú a poradenskú pomoc dieťaťu, rodičom alebo inej plnoletej fyzickej osobe (podľa § 11 ods.1., písm.a) zákona o SPOD a SK). Ak sa manželia rozvádzajú RPPS poskytuje poradensko-psychologickú pomoc (podľa §11, ods.2, písm.b), c) podľa zákona o SPOD a SK) najmä pred rozvodom manželstva, počas rozvodu aj po rozvode manželstva, pričom subjektom, ktorým sa táto pomoc poskytuje sú manželia, rodičia maloletých detí a maloleté deti, a to v záujme obnovy manželského spolužitia a v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom rozvodu na dieťa. 5. 1. Všeobecný postup a obsah pri vypracovaní tzv. interných správ na účely vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately orgánom SPODaSK.

    Po vzájomnej dohode je možné v konkrétnych prípadoch podávať informácie iba ústnym spôsobom. Príslušný zamestnanec vykonávajúci opatrenia SPODaSK zavedie ústnu informáciu do spisovej dokumentácie s dátumom jej poskytnutia a menom zamestnanca RPPS, ktorý informáciu poskytol.

    Možné je tiež využívať po vzájomnej dohode v konkrétnych prípadoch formu záznamov do spisovej dokumentácie (OM spisov) vedených orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a to formou:

    • spoločných záznamov spracovaných psychológom, iným odborným poradcom a sociálnym pracovníkom, resp. iným odborným zamestnancom vykonávajúcim opatrenie SPODaSK,
    • samostatných záznamov spracovaných psychológom, iným odborným poradcom zaradených do spisovej dokumentácie vedenej orgánom SPODaSK.

    1. OSPOD a SK po vzájomnej dohode s RPPS požiada RPPS o písomnú správu, so špecifikovaním požiadavky – k čomu sa má RPPS vyjadriť, na aký účel bude správa vypracovaná a prípadne pre potreby ktorých ďalších subjektov,
    2. psychológ RPPS, odborný poradca stanoví rámcový harmonogram, ktorý potrebuje pre prácu s klientom, rodinou a pre vypracovanie správy, v prípade potreby spracuje predbežnú správu alebo iným dohodnutým spôsobom informuje o priebehu práce s klientom, s rodinou.

    Žiadosť zamestnanca o písomnú správu (alebo len ústne stanovisko) psychológa, iného odborného poradcu RPPS bude uvedená v spisovej dokumentácii klienta.

    • k dĺžke poradensko-psychologického kontaktu (počet stretnutí, či sa v spolupráci s klientom pokračuje ďalej, časový odhad spolupráce),
    • aké sú možnosti (vnútorné zdroje) klienta, rodiny, ktoré môžu viesť k zlepšeniu, ozdraveniu vzťahov v rodine, resp. klienta,
    • na čom spoločne pracujete alebo ste pracovali a čo ste spoločne dosiahli, prípadne čo je v procese zmeny u klienta, rodiny,
    • v čom má klient, rodina obmedzenia, prekážky, ťažkosti a ako ich prekonáva,
    • či je možná zmena, riešenie problému poradensko-psychologickými prostriedkami,
    • uviesť odporúčania a návrhy ďalších krokov, ktoré by mali viesť k zlepšeniu stavu a situácie klienta,
    • uviesť odporúčania pre sociálneho pracovníka pri ďalšej sociálnej práci s klientom, rodinou, so školou, a pod., prípadne zapojenie ďalších inštitúcií a koordináciu postupov,
    5.2. Oblasť poradensko-psychologickej pomoci pri výchovných problémoch detí a problémoch v správaní dieťaťa. Základné princípy pri písaní správ o dieťati:

    • dieťa sa nachádza v procese vývinu, ťažko utvárať statický obraz dieťaťa, ktoré je v neustálej zmene, dieťa odlišne reaguje na odlišných ľudí a rôzne situácie,
    • každé psychologické vyšetrenie dieťaťa má povzbudzovať pozitívne vnútorné zdroje dieťaťa, zvyšovať jeho motiváciu k sebavýchove,
    • skúmanie prežívania a správania dieťaťa a napomáhanie pri riešení jeho problémov vždy v kontexte jeho rodinného prostredia,
    • úlohou psychológa v každom prípade je aj prostredníctvom správy skúmať a podporovať tie najlepšie potencie v dieťati, ktoré by mohli napomáhať pri riešení problémov dieťaťa, a na ktorých možno stavať jeho ďalší pozitívny vývin,
    • psychológ oboznámi dieťa s obsahom správy, pričom berie do úvahy účel tohto oboznámenia  s ohľadom na vek, rozumovú a psychickú vyspelosť dieťaťa,
    • ak do riešenia problému dieťaťa je zapojené i OSPOD a SK, odporúčame obsah správy a návrhy ďalších krokov prekonzultovať v osobnom rozhovore so sociálnym pracovníkom, ktorý pracuje s rodinou dieťaťa.
    V správe sa odporúča uvádzať:

    • popis intrapsychickej dynamiky prežívania dieťaťa (emocionálne, mentálne, adaptačné, vôľové a iné mechanizmy, ktorými zvláda danú situáciu),
    • vyjadrenia dieťaťa k problémovej situácii a zhodnotenie jeho vývinových potrieb,
    • popis dynamiky rodinných vzťahov, prípadne iných pre klienta relevantných vzťahov (napr. v škole, v športovom klube, atď.),
    • tie pozitíva dieťaťa, na ktorých možno stavať jeho ďalší osobnostný vývin,
    • pri zistených nedostatkoch či negatívach, ktoré vysvetľujú problémy, uviesť možnosti nápravy, odporúčania výchovných postupov,
    • pozitívne údaje by mali prevažovať nad negatívnymi zisteniami pri zachovaní komplexnosti, objektívnosti a pravdivosti uvedených údajov,
    • v závere uviesť odporúčania ďalších postupov, ktoré by viedli k zlepšeniu situácie a psychického stavu dieťaťa.

    Ak má správa slúžiť ako podklad pre spracovanie posudku/správy pre orgány činné v trestnom konaní a súd, musí byť vždy táto skutočnosť uvedená v požiadavke.

    V správe sa neodporúča uvádzať:

    • len výsledky psychologických testov, to sú iba pomocné nástroje na zisťovanie osobnostných charakteristík a psychického stavu dieťaťa,
    • jednoznačné hodnotenia, skôr poukázať na možné súvislosti, mieru pravdepodobnosti príčin problémov,
    • veľa cudzích slov – odborných výrazov.

    5. 3. Oblasť poradensko-psychologickej pomoci pred rozvodom, počas rozvodu, po rozvode manželstva. Poradensko-psychologická pomoc je obzvlášť potrebná v prípadoch, keď:

    • jeden z manželov nesúhlasí s rozvodom a má záujem o zachovanie manželstva,
    • medzi manželmi prebieha konflikt o dieťa a jeden z rodičov nemá dostatok priestoru pre styk s dieťaťom, rodičia sa nevedia dohodnúť a individuálne sa sťažujú jeden na druhého na OSPD a SK, prípadne píšu sťažnosti na rôzne inštitúcie,
    • dieťa ťažko znáša rozvod rodičov, v správaní vykazuje známky maladaptácie, zlyhávania v škole a pod.,
    • rodičia dlhodobo riešia svoj spor o dieťa súdnou cestou,
    • po rozvode manželstva jeden z manželov alebo dieťa má problémy adaptovať sa na závažné a traumatizujúce zmeny v rodinných pomeroch.

    V správe, ktorá sa týka rozvodu manželov, rodičov dieťaťa odporúčame uviesť:

    - účasť manželov, rodičov dieťaťa na spolupráci, ktorý z nich odmietol spoluprácu,

    - aké konzultácie sa uskutočnili: individuálna, párová, rodinná,

    - charakteristika kvality manželského vzťahu z hľadiska ďalšej perspektívy fungovania rodiny,

    - aký postoj k rozvodu zaujali manželia, rodičia dieťaťa,

    - aký je záver konzultácií:

    • či došlo k dohode medzi manželmi,
    • či je záujem zo strany manželov, rodičov dieťaťa ďalej spolupracovať s RPPS,
    •  či je možné zlepšenie vzťahu medzi manželmi, rodičmi dieťaťa poradensko-psychologickými prostriedkami vzhľadom na charakter ich vzťahových a osobných problémov,
    • odporúčania.

    V správe nie je žiadúce uvádzať:

    • charakteristiku, psychologické posudzovanie osobnosti manželov,
    • charakteristiku a popis vzťahových a osobných problémov manželov.

       V správe, ktorá sa týka úpravy styku rodičov s dieťaťom do rozvodu/po rozvode odporúčame uviesť:

    a) aké konzultácie sa uskutočnili a za účasti koho: individuálna, párová (rodičia), rodinná,

    b) čo sa sledovalo v poradenskom procese:

    • riešenie konfliktu medzi rodičmi navzájom, prípadne aj medzi dieťaťom a rodičmi, hľadanie dohody medzi nimi,
    • psychologická práca na plnení rodičovských povinností voči dieťaťu,
    • spoločné hľadanie optimálnych podmienok pre napĺňanie potrieb dieťaťa,
    • odporúčania z hľadiska vývinových i špecifických potrieb dieťaťa.

    c) záver poradenského procesu obsahuje najmä:

    • či došlo k dohode, a aký je prípadný návrh pre ďalšie opatrenia sociálno-právnej ochrany
    • ako ďalej pomáhať rodičom dieťaťa, aby dospeli k dohode alebo ako chrániť dieťa pred traumatizáciou.

    V prípade, že situácia i vzťahy v  rodine sú komplikované a vyjadrenie k úprave styku rodičov s dieťaťom si vyžaduje podrobnejšie skúmanie - súdnoznalecké posudzovanie súdnym znalcom - uvedie sa táto skutočnosť v správe.

    Záver správy musí byť formulovaný tak, aby mohol byť kolíznym opatrovníkom použitý ako východisko pre zastupovanie maloletého v konaní pred súdom, k formulovaniu návrhov súdu vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa v konaní týkajú alebo môžu týkať.

    V správe nie je žiadúce uvádzať:

    • psychologické posudzovanie osobnosti rodičov,
    • psychologické posudzovanie osobnosti dieťaťa,
    • psychologické posudzovanie kvality vzťahov v rodine.

     

    *** 5. 4. Oblasť poradensko-psychologickej pomoci rodine so špecifickým problémom. V podmienkach RPPS za rodinu so špecifickým problémom považujeme: rodinu s problémom drogovej a inej závislosti, rodinu s problémom násilia, nakoľko poradensko-psychologická práca s takýmito rodinami vyžaduje okrem základných a všeobecných odborných poradenských a prípadne terapeutických postupov aj príslušné špecifické postupy.   5. 4. a) Oblasť poradenstva rodine s problémom drogovej a inej závislosti.

    Poskytovanie poradensko-psychologickej starostlivosti rodine s problémom drogovej a inej závislosti je v súlade s realizáciou Národného programu boja proti drogám v pôsobnosti MPSVaR SR a v súlade s plnením úloh Akčného plánu tohto programu.

    V prípade požiadavky písomnej správy zo strany SPOD a SK odporúčame pridržiavať sa odporúčaní podľa kapitoly 5.1.

    Z hľadiska špecifík problému drogovej závislosti odporúčame uviesť do správy aj :

    závažnosť drogovej závislosti člena rodiny a mieru dopadu pre ostatných členov rodiny,

    ozdravujúce zdroje v rodine,

    odporúčania a návrhy RPPS – pokračovanie v poradenskej práci s členmi rodiny, odporúčanie do inej inštitúcie, pomoc pri zabezpečení liečenia závislého v spolupráci so sociálnym pracovníkom, kontakt na svojpomocnú skupinu pre závislých a pre rodinných príslušníkov, podpora rodine pri zaradení preliečeného závislého do resocializačného zariadenia, do bežného života.

    5. 4. b) Oblasť poradenstva rodine s problémom násilia.

    Poskytovanie poradensko-psychologickej starostlivosti rodine s problémom násilia respektíve ženám obetiam násilia je v súlade s uznesením vlády SR č. 635 k Národnému akčnému plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách. Poradenská starostlivosť sa poskytne ktorémukoľvek členovi rodiny.

    Obdobne ako v prípade správy týkajúcej sa rodiny s problémom drogovej a inej závislosti odporúčame pri formulovaní správy pridržiavať sa pokynov podľa kapitoly 5.1.

    Z hľadiska špecifík problému domáceho násilia odporúčame uviesť do správy aj :

    kto v rodine bol alebo je vystavený prejavom násilia,

    či uvedené správanie možno označiť za domáce násilie, a v akej forme, a v akom časovom rozmedzí,

    mieru závažnosti a dopadov na fyzické a duševné zdravie obete, prípadne ostatných členov rodiny,

    návrh ďalšieho postupu ohľadne spolupráce RPPS s obeťou násilia, s jeho rodinou, s osobou, ktorá sa dopúšťa násilia,

    rámcovo vymedziť formu spolupráce (individuálna, skupinová, frekvencia stretnutí, odhad časového rámca, a pod.),

    odporúčania pre OSPOD a SK s návrhom konkrétnych riešení v rámci sociálneho poradenstva, terénnej práce,

    odporúčanie na ďalšie inštitúcie, občianske združenia, svojpomocné skupiny.

     

    5. 5. Oblasť poradenstva pri krízových situáciách, nehodách, nešťastiach a prírodných katastrofách.

    Za kritickú udalosť možno považovať akúkoľvek udalosť, ktorá je natoľko emocionálne silná, že presahuje bežné schopnosti človeka, ktorý jej bol vystavený, vyrovnať sa s ňou. Kritická udalosť spôsobuje krízový stav človeka, kedy psychická rovnováha je narušená, adaptačné mechanizmy sú oslabené alebo zlyhali, t.j. oslabená je schopnosť zdravého fungovania organizmu človeka v kritickej situácii alebo po jej skončení. Krízový stav môže spôsobiť traumu (poruchu) niektorej z funkcií organizmu.

    V prípadoch náhlych krízových situácií, nehodách, nešťastiach a katastrofách RPPS poskytuje psychologickú krízovú intervenciu ako akútnu prvú psychologickú pomoc na ochranu duševného zdravia.

    Jedná sa o :

    • jednorazový alebo opakovaný kontakt, ohraničený dĺžkou trvania krízového stavu s cieľom stabilizovať stav klienta,
    • zabránenie prehĺbeniu negatívneho dopadu na klienta – zhoršeniu stavu klienta po narušení traumatickou udalosťou,
    • zlepšovanie chronického stavu, zmiernenie rušivých vplyvov alebo symptómov, ktoré sťažujú fungovanie klienta v osobnom, pracovnom i sociálnom živote.

    V uvedených prípadoch, respektíve v prípadoch poskytovania krízovej psychologickej intervencie, je malý predpoklad požiadavky písomnej správy zo strany OSPODaSK. Predpokladáme, že človek, ktorý sa ocitne v krízovej životnej situácii je ten, ktorý je sám iniciátorom priameho kontaktu s RPPS alebo jeho príbuzný.

    V prípade, že OSPODaSK predsa len v určitej súvislosti požaduje správu, RPPS postupuje rámcovo podľa odporúčaní v  kapitole 5.1.

    Medzi potenciálne traumatické udalosti patrí najmä:

    • ohrozenie života a zdravia,
    • zranenie a nehoda s trvalou ujmou na zdraví,
    • úmrtie,
    • strata existenčnej istoty,
    • akákoľvek šokujúca udalosť, ktorá má silný dopad na emocionálne prežívanie.

    napríklad :

    a) individuálne nešťastia: dopravná nehoda, pohlavné zneužitie, úmrtie v rodine, rozvod, okradnutie, vydieranie, strata zamestnania, pokus o samovraždu, vážne ochorenie vlastné, člena rodiny, blízkeho človeka, a pod.

    b) skupinové nešťastia: povodne, veterné víchrice, požiare, vlakové, letecké a iné dopravné nešťastia, teroristické útoky, vojnový konflikt.

    Z hľadiska špecifík konkrétnej traumatickej udalosti odporúčame do správy uviesť:

    • závažnosť traumatickej udalosti, ktorej bol klient vystavený,
    • základné príznaky a prejavy stresových reakcií klienta,
    • podozrenia na posttraumatický stresový syndróm,
    • či klient zostáva v starostlivosti RPPS,
    • či bol klient odporučený do starostlivosti ďalšej inštitúcie, odborníka.

    Do správy neodporúčame uviesť:

    • obsah a popis traumatickej udalosti,
    • popis správania a prežívania klienta,
    • v prípade, ak si klient neželá poskytnúť o sebe žiadne informácie, RPPS poskytne informatívnu správu o tom, že klient je v poradenskej starostlivosti RPPS na vlastnú žiadosť s uvedením odhadu časového rámca stretnutí.

    Napísaním správy o klientovi práca psychológa, odborného poradcu RPPS nemusí končiť. Podľa potreby, povahy problému by mohol nasledovať prenos informácií a odporúčaní do praxe. Podľa možností odporúčame realizovať tzv. interpretačné sedenia so subjektom, ktorý o správu požiadal (najmä s OSPODaSK). Ich cieľom by malo byť spresnenie ďalších krokov a spoluúčasť oboch strán pri aplikovaní odporúčaní psychológa, iného odborného poradcu v najlepšom záujme klienta a riešenia jeho problému.

    *** 

    OBSAH 

    1. Všeobecné východiská................................................................................... 3
    2. Základné východiská pri vypracovaní práv................................................... 4
    3. Oblasť náhradnej rodinnej starostlivosti (NRS)............................................. 5

    1. Záverečná správa po skončení prípravy fyzickej osoby,
    2. Správa o príprave dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť..................................... 6
    3. Správa o priebehu nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom....... 7
    4. Oblasť prípravy fyzických osôb, ktoré môžu zabezpečiť výkon ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a výchovného opatrenia v profesionálnej rodine ................................................................................. 7
    5. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzovanie a odstraňovanie negatívnych vplyvov ..................................................................................... 8

    1. Všeobecný postup a obsah pri vypracovaní tzv. interných správ na účely vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately orgánom SPODaSK ........ 8
    2. Oblasť poradensko-psychologickej pomoci pri výchovných problémoch detí a problémoch v správaní dieťaťa................................................................................... 9
    3. Oblasť poradensko-psychologickej pomoci pred rozvodom, počas rozvodu, po rozvode manželstva .....................................................................................................10
    4. Oblasť poradensko-psychologickej pomoci rodine so špecifickým problémom.........11
    5. Oblasť poradenstva rodine s problémom drogovej a inej závislosti................12
    6. Oblasť poradenstva rodine s problémom násilia..............................................12

    Oblasť poradenstva pri krízových situáciách, nehodách, nešťastiach
     

    < xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = "v" />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />< xml:namespace prefix = v />

     

    ÚSTREDIE PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY

    Župné námestie č. 5-6, 812 67 BRATISLAVA

     

     

     

     

     

     

      


    INTERNÁ  NORMA č. IN – 005/2005

     

     

    Názov normy:

    Usmernenie a odporúčaný postup pre zamestnancov Úradov práce, sociálnych

    vecí a rodiny, odborov sociálnych vecí, oddelení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej prevencie na aplikáciu Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie ( ES) č.1347/2000

     

     

    Druh normy:

    Usmernenie a odporúčaný postup   č. 6 - 1/2005

     

     

    Účel normy:

    Spolupráca medzi ústrednými orgánmi vo veciach rodičovských práv a povinností  prostredníctvom verejných orgánov alebo iných inštitúcií

     

     

    Oblasť platnosti:

    Táto interná  norma je platná pre všetkých zamestnancov Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, odborov sociálnych vecí, oddelení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej prevencie v SR

     

    Počet strán:  5 vrátane   1 prílohy                                                                     Vydanie: prvé

     

     

    Vzťah k už vydaným interným normám ÚPSVR:

    Nová norma neruší žiadne interné normy

     

     

    Gestorský útvar:

    Úsek sociálnych vecí a rodiny

    Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a rodiny

     

    Schválil:

     

    PhDr. Rudolf  Sokol

    generálny riaditeľ

    Dátum schválenia:

     

    Dátum účinnosti:

    01.03.2005

     

    Zásady práce s internou normou ÚPSVR:

     

    1.      Pridelenie internej normy

    Táto interná norma ÚPSVR bola pridelená na organizačný útvar

    ....................................................................................................... dňa: .................................

     

    2.      Uloženie internej normy

    Norma bude trvalo uložená v útvare ......................................................................................

    Pritom musí byť uložená tak, aby bola prístupná všetkým zamestnancom organizačného

    útvaru, ktorí ju potrebujú aplikovať pri svojej práci.

     

    3.      Oboznámenie s internou normou

    Zodpovedný vedúci zamestnanec organizačného útvaru je povinný bezodkladne po pridelení internej normy zabezpečiť oboznámenie všetkých zamestnancov s normou, najmä tých, ktorí budú túto normu využívať vo svojej práci a zároveň informovať o tom, kde bude norma trvalo uložená.

     

    4.   Záznam o oboznámení zamestnancov s internou normou

    Dátum

    Meno a priezvisko zamestnanca

    Funkcia

    Útvar

    Podpis

     

     

     

     

     

     

    < xml:namespace prefix = "o" />                ÚSTREDIE PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY

                            ÚSEK PRE SOCIÁLNE VECI a RODINU

                   Župné námestie č. 5-6,812 67 BRATISLAVA

    ________________________________________________________________________

     

                           Usmernenie a odporúčaný postup č. 6 – 1 /2005

     

    Bratislava 2005

    Nariadenie Rady Európskeho spoločenstva č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností nadobudlo účinnosť 1. augusta 2004 a začne sa uplatňovať 1. marca 2005, s výnimkou  článkov 67, 68, 69 a 70, ktoré sa uplatňujú od 1. augusta 2004. Týmto nariadením sa zrušilo nariadenie ES č. 1347/2000, ktorým boli upravené kritéria súdnej právomoci, uznávania  a výkonu rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom oboch manželov vydaných v konaní v manželských veciach.

     

    Predmetom úpravy tohto nariadenia sú občianske veci bez ohľadu na charakter súdu alebo tribunálu. Cieľom nariadenia je zabezpečiť rovnosť pre všetky deti a nariadenie sa vzťahuje na všetky rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, vrátane opatrení na ochranu dieťaťa, nezávislé na konaniach v manželských veciach. Nariadenie sa ďalej vzťahuje  na opatrenia  ochrany majetku  dieťaťa v rozsahu určenia a oprávnenia osôb alebo inštitúcií, ktoré sú  zodpovedné za majetok dieťaťa. Ide o osoby alebo inštitúcie, ktoré dieťa zastupujú, spravujú, udržujú a nakladajú s majetkom dieťaťa.

     

    Toto nariadenia sa netýka sociálneho zabezpečenia, verejných opatrení všeobecnej povahy, nevzťahuje sa na veci vzdelávania alebo zdravia, ani na veci azylového práva alebo prisťahovalectva. Neuplatňuje sa ani na určovanie rodičovstva, ani na otázky súvisiace s osobným stavom osôb. Neuplatňuje sa  ani ako sankcia za trestné činy spáchané deťmi.

     

    Nariadenie sa týka  právomocí súdov členských štátov Európskeho spoločenstva vo veciach rozvodu, rozluky a anulovaní manželstva, rodičovských práv a povinností, ďalej v prípadoch únosu dieťaťa, vrátenia dieťaťa. Rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.

     

    V rámci spolupráce medzi ústrednými orgánmi vo veciach rodičovských práv a povinností určila Slovenská republika ústredné orgány na uplatňovanie tohto nariadenia a vymedzila ich územnú a funkčnú právomoc. Ústredné orgány poskytujú informácie o vnútroštátnych právnych normách a postupoch a prijímajú opatrenia na zlepšenie uplatňovania tohto nariadenia a na prehĺbenie vzájomnej spolupráce.

     

     Slovenská republika určila  ústredné orgány ( článok 53) ako i úradný jazyk, iný ako svoj vlastný, v ktorých tieto orgány môžu prijímať podania ( článok 57) :

     

    1.            Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

    Župné námestie 13, 313 11 Bratislava

    Akceptujú podania v anglickom a francúzskom jazyku.

     

    2.            Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

    Špitálska 4-6,816 43 Bratislava

    Akceptujú podania v anglickom jazyku.

     

    3.            Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže

    Špitálska 6, P.O.BOX 57, 814 99 Bratislava

    Akceptujú podania v anglickom a nemeckom jazyku.           

     

    Určené orgány na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia prijímajú kroky priamo alebo prostredníctvom verejných orgánov alebo iných inštitúcií. Ide najmä o zhromažďovanie a výmenu informácií o situácii dieťaťa, o všetkých začatých konaniach  alebo o prijatých rozhodnutiach týkajúcich sa dieťaťa, ako aj vo veciach poskytovania informácií a pomoci nositeľom rodičovských práv, uľahčenie komunikácie, poskytovanie informácií a pomoci, uľahčenie dosiahnutia dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností. ( článok 55 )

    Ústredné orgány sa zúčastňujú na činnosti Komisie zriadenej Európskym spoločenstvom v rámci vytvorenej Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci. Komisia bude aktualizovať informácie týkajúce sa akýchkoľvek zmien. 

                Na zabezpečenie spolupráce ústredných orgánov s orgánmi verejnej správy vo veciach rodičovských práv a povinností v zmysle predmetného nariadenia je nevyhnutné, aby úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pri zabezpečovaní dožiadaní určených ústredných orgánov v zmysle tohto nariadenia dodržiavali inštančný postup a vybavovali dožiadania podľa inštrukcií určeného ústredného orgánu bez prieťahov.

     

    Zoznam IN ÚPSVaR Bratislava
    Striedava_osobna_starostlivost_UPSVaR_TT
    TOPlist