DoporučujemeZaložit web nebo e-shop
 

striedavá starostlivosť

Dieťa z rozvedenej rodiny
Vyjadrenie súdených rodín a organizátorov protestu „Za naše deti“ k uzneseniu Súdnej rady SR č. 256/2020
Súdené rodiny a organizátori protestu „Za naše deti“ považujú za svoju povinnosť vyjadriť sa k príplatkom k dávkam nemocenského poistenia sudkýň a sudcov Slovenskej republiky.
Dňa 7.7.2020 bol v NR SR preberaný návrh zákona o príplatkoch k dávkam nemocenského poistenia, podľa ktorého majú sudkyne a sudcovia nadštandardne dostávať 100 % mzdy v prípade ich práceneschopnosti. Takýto selektívny prístup k určitej skupine štátnych zamestnancov považujeme za nespravodlivý.
Sudcovia a sudkyne na celom Slovensku majú v porovnaní s priemernou mzdou v národnom hospodárstve dlhodobo vysoko nadštandardné platy (1). Ako však máme možnosť vidieť z médií, ani takéto platy nie sú pre mnohých z nich postačujúce. Napriek takýmto platom sme svedkami prípadov korupcie, porušovania zákona a mafiánskych praktík v súdnictve. Kde sú hranice pre týchto zamestnancov štátu? Existujú vôbec? To čo majú im stále nestačí? Aj napriek dlhodobo pretrvávajúcej nedôvere širokej verejnosti k fungovaniu Slovenského súdnictva majú sudcovia a sudkyne oprávnený pocit, že si zaslúžia viac? Je prehnané zvýhodňovanie sudcov v porovnaní s radovými občanmi spravodlivé? Je to skutočne cesta k dôveryhodnému, spravodlivému a fungujúcemu súdnictvu v SR? My si to nemyslíme.
Ak sa zameriame na dôležitosť sociálneho zabezpečenia ako takého, tak 100 % príjmov počas choroby potrebujú najmä ohrozené rodiny s deťmi, a nie sudcovia s už i tak vysoko nadpriemernými platmi.
S prihliadnutím na nepopierateľnú existenciu súdnych prieťahov, s častokrát katastrofálnymi následkami pre účastníkov konania, musíme po racionálnej úvahe iba konštatovať, že tento nespravodlivý benefit určený pre sudcov je vo svojej podstate kontraproduktívny. S veľkým znepokojením vnímame tiež nevyváženosť v postoji štátu k utrpeniu mnohých občanov, a to najmä detí spôsobenom súdnymi prieťahmi a na druhej strane na dobroprajný a benevolentný postoj k hroziacemu zneužívaniu inštitútu práceneschopnosti sudcami a sudkyňami.
Našou ambíciou a prioritou vždy bolo, je a aj bude aktívne upozorňovať na dlhoročné problémy súvisiace s porušovaním ústavných práv a medzinárodných dohovorov v rodinnoprávnej agende a na škandálnu neefektivitu organizovania práce na súdoch v SR.
Ako deklaroval aj predseda politickej strany Sloboda a Solidarita a súčasný podpredseda vlády pre ekonomiku a minister hospodárstva SR Richard Sulík dňa 24.2.2020 vo svojom článku „Nádej pre vymazaných rodičov a ich deti“ (2): „Slovenský právny systém potrebuje revíziu. Potrebujú ju sudcovia, advokáti, kolízni opatrovníci, aj psychológovia píšuci znalecké posudky. Vo chvíli, keď sa váš bývalý partner, alebo partnerka rozhodnú, že dieťa je len ich a vy prestávate existovať, navyše majú známosť na správnom mieste, začína sa boj, ktorého víťazom nie je nikto. Čo je ale dôležité, sú výhovorky, ktoré sudcovia radi využívajú na odďaľovanie rozhodnutia.“
Zo všetkých strán počúvame, ako štát horlivo a zanietene obhajuje záujmy detí. To by bolo skvelé a chvályhodné, najmä vtedy, keby to bola naozaj pravda a keby Slovenská republika skutočne dodržiavala svoje medzinárodné záväzky v tejto oblasti.
V skutočnosti však relevantné štatistiky dokumentujú o. i. predlžovanie priemernej dĺžky poručenských konaní, hoci deti rastú a vyvíjajú sa, potrebujú oboch rodičov po celý ten čas. Deti nie sú vrecia s pieskom, ktoré kdesi v sklade spokojne prečkajú roky, kým sa sudcovi či sudkyni uráči právoplatne a spravodlivo rozhodnúť.
Súdy nie sú schopné, či ochotné rozhodnúť ani z právneho hľadiska jednoznačné spory a neraz naťahujú konania mnoho rokov až kým deti nedospejú. Potom, bez akéhokoľvek ospravedlnenia, bez akejkoľvek snahy o nápravu a sebareflexiu iba sucho skonštatujú, že konanie sa skončilo dospelosťou dieťaťa. A čo je ešte horšie, celý rezort sa tvári, že mnohé zo súvisiacich problémov neexistujú a robí len kozmetické opatrenia, ktoré sú zároveň zámienkou na zvyšovanie nákladov.
Súhlasíme s tým, aby štát adekvátne a motivujúcim spôsobom odmeňoval sudcov, no nie všetkých rovnako a rozhodne nie v situáciách, keď je možno väčšina z nich zodpovedná za zhoršovanie miery nevymožiteľnosti práva a justičné omyly, resp. nespravodlivé a nezákonné rozhodnutia.
Vraví sa posmešne, že podávanie odvolaní je národným športom, a že je zriedkavé, keď proti rozsudkom prvostupňových súdov nie je podané odvolanie. Tento stav však nie je dielom náhody. Zodpovední zaň iste nie sú občania, ale justícia samotná. Ak sudcovia v rovnakých prípadoch, alebo aj v tých istých konaniach, vynášajú diametrálne odlišné rozsudky, súdy na jednej strane samé nútia poškodených účastníkov k využívaniu opravných prostriedkov a na druhej strane povzbudzujú aj k zneužívaniu odvolaní na zvrátenie spravodlivého rozsudku – veď vysoká miera právnej neistoty robí zo súdnictva lotériu.
Sudcovia však nie sú a nemôžu byť trestaní ani za do očí bijúcu svojvôľu, korupciu, alebo neschopnosť. Ich postavenie v systéme je nedotknuteľné a doživotné. A treba dodať, že ani prokurátori sa nezodpovedajú za nezmyselné odvolania, ktorými predlžujú utrpenie účastníkov konania, len preto, aby alibistickým spôsobom kryli sami seba – trestaní sú prípadne len ak sa neodvolajú.
Štát síce prijal určité opatrenia na skrátenie poručenských konaní a odľahčil súdy aj zavedením mediácií, ale aj napriek tomu sa priemerná dĺžka poručenských konaní predlžuje! Táto skutočnosť v nemalej miere poukazuje na to, že kľúčovým problémom nie sú chýbajúce peniaze v rezorte, ani nadmerná pracovná vyťaženosť sudcov.
Problémom sú mnohí sudcovia, ktorí organizujú prácu sebe aj ostatným zamestnancom súdu neefektívne, a nepochybne mnohí z nich svoju moc a postavenie aj zneužívajú. Samotným naťahovaním konania v skutočnosti udeľujú nezákonné tresty, ktoré by nemohli vyniesť rozsudkom – naťahovaním poručníckych konaní súčasne s tolerovaním marenia styku rodiča s dieťaťom sudca svojvoľne vynáša trest zákazu styku a trest odcudzovania sa a ničenia vzťahu dieťaťa s rodičom.
Dieťa sa tým odsudzuje na širokú škálu neraz doživotných a ťažko riešiteľných problémov súvisiacich s chýbajúcou starostlivosťou a vzťahom s jedným z rodičov – podľa štatistík sú to chronické depresie, kriminalita, drogové závislosti, promiskuita, agresivita, horšie vzdelanie, zdravie a životná úroveň, neschopnosť vytvárať zdravé vzťahy a v konečnom dôsledku aj v dospelosti neschopnosť žiť šťastným, produktívnym a napĺňajúcim životom. Ak za ohrozenie zdravého vývinu dieťaťa štát trestá rodičov a iných aj niekoľko ročným väzením, prečo sú sudcovia za spôsobovanie takého istého utrpenia a škôd dôsledne imúnni?
Ak je niektorý z účastníkov konania aj po vynesení rozsudku naďalej aktívny v boji o spravodlivosť, ak má ďalšie peniaze, čas a energiu na ďalšie odvolania, sťažnosti, trestné oznámenia, tak v drvivej väčšine prípadov zistí, že všetkým dozorným orgánom a nadriadeným súdom sa zdá v poriadku, keď aj nadriadené súdy selektívne tolerujú či priam podporujú svojvoľné, nelogické, či protiprávne rozhodovanie prvostupňových súdov, keď súdy a polícia zametajú pod koberec a dokonca legalizujú krivé obvinenia aj výpovede, marenie dôkazov, marenie právoplatných súdnych rozhodnutí.
Samotnej justícii ani celému rezortu nevadia také obštrukcie súdov, ako zbytočné úkony, opakované vydávanie a rušenie rovnakých opatrení, bezdôvodné odročovanie o niekoľko mesiacov po neprimerane krátkych pojednávaniach, zabezpečovanie dôkazov ktoré nesúvisia s predmetom konania, alebo aj naťahovanie času spájaním a následne rozpájaním konaní, či nepochopitelnou neschopnosťou doručovať účastníkom poštu primerane rýchlo. To málo “šťastlivcov”, ktorým dá ktosi za pravdu, že im súdy uškodili, sú následne rovnako ponižovaní naťahovaním konaní aj konaním právnikov zastupujúcich štát a možno dostanú iba symbolické odškodné, ktoré je skôr krutým výsmechom do tváre spravodlivosti. Spôsobené škody sa vinníkom nijako nezosobňujú, zaplatia ich všetci daňovníci - ak je moc oddelená od zodpovednosti, zákonite začne byť skôr či neskôr zneužívaná.
Napriek preukázateľne veľmi zlému stavu justície majú všetci sudcovia dostať ďalšie benefity bez rozdielov v kvalite ich práce? Keď bežný občan ochorie, štát mu neprepláca 100 % mzdy, ale len mu pomáha, aby sa až prirýchlo nedostal do vážnych finančných problémov - toto sa nazýva sociálnou poistkou. Chorí však strácajú takmer polovicu príjmov, preto si mnohí radšej berú dovolenku, ako práceneschopnosť - aby tak dokázali uživiť svoje rodiny.
Ale sudcovia majú paušálne a najmä neštandardne a nespravodlivo dostávať 100 % svojej mzdy aj počas práceneschopnosti hoci, ako sa vyjadrili aj organizátori protestu „Za naše deti“ pre médiá (3): „niektorí zo sudcov chodievajú do práce len dvakrát do týždňa a beztrestne porušujú aj svoje povinnosti rozhodovať nestranne a nezaujato a často svojvoľne odoberajú rodičom zo starostlivosti ich deti a mnohé ich rozsudky sprevádza korupcia, alebo diskriminácia rodičov na základe pohlavia”.
Signatári dôrazne apelujú na to, aby sa závažnými problémami a bezprávím, ktoré sú načrtnuté v tomto vyjadrení bezodkladne zaoberali kompetentní, a to vrátane zákonodarcov, a aby sa konečne odstránila zabehnutá prax, že pre bezdôvodne zdĺhavé súdne konania sa rodičia nemôžu so svojimi deťmi stretnúť aj dlhé roky. Máme za to, že bez potrebných, efektívnych reforiem nemôže súdnictvo v SR dosiahnuť u občanov dôveryhodnosť a rešpekt.
V Bratislave, 17. októbra 2020
Za súdené rodiny, organizátorov a účastníkov protestu „Za naše deti“:
Róbert, Peter, Miroslav, Silvia, Ján, Martin, Tibor, Andrej, Jaroslav
OBYČAJNÍ RODIČIA
Občianske združenia:
Liga rodičov, Otcovia.sk, Rada pre práva dieťaťa, Rodičia deťom, Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť, Unie otců – otcové za práva dětí
Občianske iniciatívy:
Čiernobiele srdcia, Discrimination of fathers and children - diskriminácia otcov a detí, Iniciatíva za vymazaných rodičov, Liga matiek, Otcovia SOS – Fathers SOS, Vymazaný rodič, Vymazané rodiny
Pozn.:
1. Ako príklad výpočtu mesačného príjmu sudcu uvádzame: Sudkyňa Z. B. angažujúca sa 15 rokov v poručenskej agende na OS v Nitre má dosiahnutý druhý stupeň VŠ vzdelania s titulom Mgr. Táto sudkyňa za rok 2019 vo svojom verejne dostupnom daňovom priznaní vykázala čisté príjmy z výkonu sudcovského povolania vo výške 34236 Eur. Rekurentným prepočtom po zohľadnení odvodov a daní sa dostávame k priemernej hrubej mesačnej mzde vo výške rovných 4107 Eur. Celková cena práce na takéhoto zamestnanca za rok pre štát činí 66632 Eur. V roku 2019 činila podľa prieskumov priemerná hrubá mzda v regióne Nitra 1057 Eur. Táto radová sudkyňa OS zarába teda takmer štvornásobok priemernej mzdy v hospodárstve v danom regióne.
2. Zdroj citácie: https://dennikn.sk/blog/1769507/nadej-pre-vymazanych-rodicov-a-ich-deti/
3. Zdroj citácie: https://www.noviny.sk/slovensko/538125-vymazani-rodicia-z-celeho-slovenska-protestovali-pred-ministerstvami-a-vladou
Prílohy:
A. Vyhlásenie Súdnej rady Slovenskej republiky o chorobnosti sudkýň a sudcov: https://www.sudnarada.gov.sk/vyhlasenie-sudnej-rady-slovenskej-republiky-o-chorobnosti-sudkyn-a-sudcov/
B. Vystúpenie v rozprave: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2Finformacia_denne_rokovanie_recnik&DIRowID=18559&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CisSchodze=9&PersonKey=SuliRich&CPT=160&Datum=2020-7-7%200%3A0%3A0&fbclid=IwAR31Drrjv-cxo57NqhE_C03GnrN41c6SYK8PAkL7QlnQJMXXzYX6H2
C. UZNESENIE SÚDNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 14. októbra 2020: https://www.sudnarada.gov.sk/data/files/1261_uznesenie-256_2020.pdf

 

V záujme zdarného citového vývoja dieťaťa je vhodné štruktúrovať rodinu dieťaťu úplne prirodzeným spôsobom - členmi rodiny sú otec, matka, babičky, dedkovia, tety, strýkovia. Nie je vhodné stavať priateľa matky do úlohy otca - v chápaní dieťaťa to môže s ohľadom na jeho schopnosti vyvolávať istý zmätok. Napísala do znaleckého posudku súdna znalkyňa.
postup a rozhodnutie riaditeľky ZŠ odporuje zákonu
Z opisaných skutotnostĺ vyplyva, že ríadíteľka ZŠ o prijatí mal. rozhodovala na základe zápisu, vykonaného matkou dieťaťa v správnom konanĺ, pričom za útastníka tohto konanfa považovala len rnatku dieťaťa a tejto aj riadne oznámila vydané rozhodnutíe.
Uvedený postup a rozhodnutie riaditeľky ZŠ odporuje zákonu, a to ust. § 38 odsek 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v škoistve a školskej samosprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znenĺ neskorších predpisov s poukazom na ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konani (správny poriadok) v zneni neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") v súvislosti s ust. § 14, § 16 odsek 1, § 18 odsek 3 a § 47 odsek 1, odsek 3 Správneho poriadku a § 31 odsek 1 zákona o rodine.
Porušenie cit. ustanovení spočiva v tom, že ríaditeľka ZŠ o prijatí mal. konala na návrh matky dieťaťa ako zákonnej zástupkyne, pričom o začati konania neupovedomila otca díet'at'a ako ďalšieho zákonného zástupcu matoletého diet'at'a a tornuto ani neoznámila vydané rozhodnutie z dd.mm.rrrr čislo xx/rrrr o prijatí do školy, ktoré rozhodnutie neobsahovalo časť odôvodnenía.
Zistené porušenía Zákona som vzhľadom na charakter konanía, v ktorom sa rozhoduje o povinnej školskej dochádzke dieťaťa, pri ktorej rozhodnutie o prijati dieťaťa do školy je jednou z podmienok plnenia povinnej školskej dochádzky, ako aj prebiehajúce súdne konanie na Okresnorn súde mesto pod čislom xxP/yyy/rrrr o úprave práv a povinností rodičov vočí rnaloletému dieťaťu, využila na podanie upozornenia prokurátora podľa § 26 odsek 1 zákona č. 153/2001 Z z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov s poukazorn na § 4 odsek 1 písmeno f/ cit. zákona riadíteľke ZŠ.
K časti Vášho podnetu, ktorou poukazujete na neplatnosť zápisu detí v dôsledku nepredloženia súhlasu oboch rocličov uvádzam, že porušenie predpisov v konaní o prijati žiaka do školy podľa § 5 odsek 3 písmeno a/ zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nerná vplyv na "platnosť" vydaného rozhodnutía a nespôsobuje neplatnosť zápisov.

Pokud musí rodič za účelem styku s dítětem překonat větší vzdálenost, je „fér“, aby negativa s tímto spojená nesli rovnoměrně oba rodiče

https://www.usoud.cz/de/aktualne/pokud-musi-rodic-za-ucelem-styku-s-ditetem-prekonat-vetsi-vzdalenost-je-fer-aby/

Je třeba připomenout, že zájmem dítěte je vždy zachování vazeb s oběma rodiči. http://www.usoud.cz/.../Publiko.../2017/I._US_1079_17_an.pdf

O Festivalu rozvodových filmů '2016 http://holek.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=570293

súd maloletého zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že osobnú starostlivosť maloletému zabezpečia, vrátane školských prázdnin a sviatkov, - matka vždy od 18.00 hod. prvého dňa každého kalendárneho mesiaca do 18.00 hod. desiateho dňa toho istého mesiaca - otec vždy od 18.00 hod. desiateho dňa každého kalendárneho mesiaca do 18.00 hod. prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s tým, že počas vianočných sviatkov je matka oprávnená stýkať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom roku od 14.00 hod. dňa 25.12. do 18.00 hod. dňa 26.12. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 18.00 dňa 23.12. do 14.00 hod. dňa 25.12. Každý z rodičov je povinný v určenom čase maloletého odovzdať v mieste svojho bydliska do osobnej starostlivosti druhého rodiča s osobnými vecami maloletého a potrebnými dokladmi a maloletého riadne na osobnú starostlivosť druhého rodiča pripraviť. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého sumou 70 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám otca maloletého. Okresný súd Bratislava II 27P/346/2009 1209216946
recenzovaný vedecký zborník "Striedava osobna starostlivost o dieta - Cochemska prax" http://www.iris-knihy.sk/iris-knihy/eshop/0/0/5/185-Striedava-osobna-starostlivost-o-dieta
pozitivní přínosy sdílení života s oběma rodiči vyvažuje potenciálně stresové faktory z důvodu střídání dvou domovů. http://www.medicalnewstoday.com/articles/292992.php
 
o studiích střídavé péče a jejich dezinterpretacích https://sharedparenting.wordpress.com/2014/02/14/39/
 
studie, vyvracející u nás rozšířřený mýtus o vhodnosti střídavé péče pouze u rodičů, kteří jsou bezkonflitkní a nadšení do střídavé péče http://igualdadeparental.org/wp-content/uploads/2012/06/Nielsen_SP_Nov_2011.pdf
 
Echte Männer zahlen keine Alimente http://www.vaterverbot.at/

V americkom štáte Washington spracovali štatistiku, koľko percent času trávia deti z rozvedených rodín s každým z rodičov. Priniesla prekvapivo pozitívne výsledky. U 46 percent detí (priemer za celý štát Washington) bolo rozhodnuté, že budú tráviť viac ako 35 percent času so svojimi biologickými otcami. (Za skutočnú striedavú starostlivosť považujú čas u rodiča minimálne 30-35 percent.) Toto je asi o 300 percent lepší výsledok, ako boli očakávania pri prijatí prelomového Rodičovského zákona.
V kraji Whatcom až 66 percent detí trávi s vlastným otcom viac ako 35 percent času. V kraji Skagit je to 59 percent detí, kraje King a Pierce sú tiež nadpriemerné s 50 percentami a aj kraj Snohomish so 49 percentami. Najhoršie sú na tom deti v kraji Yakima, kde "len" 28 percent detí trávi s otcom viac ako 35 percent času.
Od 1987 začali v štáte Washington žiadať od rozvádzajúcich sa rodičov detailné rozvrhy ohľadne starostlivosti o deti, ktoré vypĺňali so súdmi. Viac ako 30 štátov neskôr prijalo túto reformu rodinného práva.
Napriek tomu, že celoštátny priemer 46 percent detí v striedavke je veľké číslo, predpokladajú, že ďalších 30 percent detí by mohlo byť tiež v striedavke. Kritika sa zniesla na sudcov, súdnych úradníkov a právnikov, lebo niektorí akoby zaspali v roku 1987. Z týchto dôvodov hovoria o potrebe nového, ešte progresívnejšieho zákona.
Najzaujímavejší výsledok zo štatistiky je však ten, že 93 percent (!!!) rozhodnutí bolo dosiahnutých dohodou rodičov. Väčšina z nich rozmýšľala: "O tieto deti sa starali dvaja rodičia pred rozvodom a takéto rozhodnutie by malo byť prijaté aj teraz."
Pri konci článok obsahuje nepríjemnú sociálnu štatistiku:
- viac ako 70 percent detí, ktoré neukončili strednú školu a tehotných pubertálnych dievčat je z rodín bez otca
- 80-85 percent mladých chlapcov zadržaných pre problémy so zákonom je z rodín bez otca
- viac ako 90 percent väznených mužov pochádza z rodín bez otca.
Spoločnosť zaplatila obrovskú cenu za odtrhnutie otcov od detí.
http://seattletimes.com/html/opinion/2008786615_opinb26harrington.html

Ústavní soud o střídavé péči http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10101491767-studio-ct24/214411058300605

ěnovat tomu, aby byl znalci náležitě vymezen úkol, zejména aby nebylo znalci ukládáno vyjádřit se tak, že již nejde o odborné posouzení zjištěných skutečností, nýbrž o právní posouzení. Nesprávně proto postupují soudy, pokud znalci kladou otázky, jako např. kterému z rodičů má být dítě svěřeno do výchovy, zda má být některému z rodičů zakázán styk s dítětem, popřípadě tento styk omezen, apod. V řízení o rozvod manželství soud uložil Nesprávně znalci, aby určil, "který z rodičů skýtá záruku řádné výchovy dětí po rozvodu a zda je vhodná oddělená výchova dětí každým z rodičů". http://www.iustin.cz/files/nsznalci.pdf

najrozšírenejším problémom násilia na deťoch je utrpenie spôsobené rozvodmi a nezáväzným spolunažívaním, ktoré umožňujú rodičom sa rozísť a obrať dieťa o stabilné rodinné zázemie

Okresný súd Košice II rozhodol rozsudkom tak, že odporkyňa je povinná informovať otca pravidelne vždy k toho ktorého kalendárneho roka o zdravotnom stave maloletej, o jej školských výsledkoch, vrátane poskytnutia kópie koncoročného vysvedčenia, o jej mimoškolských organizovaných aktivitách a o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej na mailovú adresu otca.

 

   

Zmanipulované dieťa nehovorí svoj slobodný názor a už vôbec ho nehovorí slobodne. Zmanipulované dieťa hovorí názor svojho manipulátora. Preto treba zabezpečiť názor dieťaťa ešte predtým, než ho stihne manipulátor zmanipulovať.
Rozvodové jedy Richard A. Warshak http://www.ulozto.cz/xbTW2x3/r-warshak-rozvodove-jedy-pdf
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512233399 matke predbežne uložil povinnosť deti odovzdať do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
správanie v rozpore s dobrými mravmi je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti
zakladna konstanta pre mimopatologicke pripady - "bud sa dohodnete alebo striedavka" by mala byt vychodiskova pri porucenskych konaniach
http://www.pppbruntal.cz/texty/pas3.html SYNDROM "PAS" KDYŽ RODIČE BOJUJÍ Víkendový tatínek - víkendová maminka
R 96/1967 (s. 235 – 236): Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do výchovy, teraz do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu vo výchove dieťaťa danú mu v ustanovení § 28, teraz § 26, zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. http://www.epi.sk/EShop/Images/szor05mon001.pdf
Maloletá sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Starostlivosť sa upravuje do 77 -dňových cyklov pravidelne po sebe nasledujúcich počínajúc dňom 03.08.2012. Otec zabezpečuje starostlivosť o dieťa v nasledovných dňoch cyklu: 4., 5., 6., 10., 11., 12.,
16., 17., 18., 22., 23., 24., 28., 29.,30., 34., 35., 36.,40.,41.,42., 46., 47., 48., 52., 53., 54,. 58., 59., 60.,
64., 65., 66., 76. a 77; mimo pravidelného cyklu od 15.08. do 31.08. každého kalendárneho roku a každý nepárny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod.. Matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa v nasledovných dňoch cyklu: 1 - 3, 7 - 9, 13 - 15, 19 -21, 25 - 27, 31 - 33, 37- 39, 43 - 45, 49 - 51, 55 - 57, 61 - 63, 67 - 75; mimo pravidelného cyklu od 01.09. do 15.09. každého kalendárneho roku a každý párny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod.. V deň začiatku starostlivosti otec maloletú do 15.00 hod. vyzdvihne v školskom zariadení resp. v dňoch
voľna v mieste bydliska matky. Maloletú v deň skončenia jeho starostlivosti otec do 18.30 hod. odovzdá
matke v mieste jeho bydliska, kde si ju matka vyzdvihne. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase maloletú odovzdať do osobnej starostlivosti druhého
rodiča  s jej osobnými vecami a riadne ju pripraviť. Náklady spojené s výživou a starostlivosťou o maloletú Q. znáša každý z rodičov za to obdobie, v
ktorom má dieťa v starostlivosti. Ostatné výdavky spojené s výživou maloletej - úhrada šekov a
nepravidelných výdavkov spojených s návštevou školského zariadenia, záujmových aktivít prípadne
lekárskou starostlivosťou, budú hradené z účtu, ktorý rodičia zriadia v Slovenskej sporiteľni, a.s. na
meno maloletej, na ktorý sa každý z rodičov zaväzuje mesačne poukazovať sumu 50,- eur do 15. dňa v
Verejný ochranca práv upozorňuje na porušenia základných práv a slobôd fyzických osôb IV. ĎALŠIE ZISTENIA NEDOSTATKOV VO VZŤAHU ORGÁNY VEREJNEJ SPRÁVY A OBČANIA Poskytovanie informácií školou ohľadne výkonu práv zákonného zástupcu žiaka Problém, ktorý sa opakovane objavil nielen v podnetoch, ale bol predmetom záujmu odbornej aj laickej verejnosti aj v rámci inej činnosti verejného ochrancu práv, je otázka poskytovania informácií ohľadne výkonu práv zákonného zástupcu žiaka. Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa. Školský zákon pre účely zákona používa legislatívny pojem „zákonný zástupca“, pod ktorým rozumie najmä rodičov maloletého dieťaťa. Nijakým spôsobom bližšie negatívne nevymedzuje, že ide len o tých rodičov, ktorým je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ani postavenie rodičov inak nerozlišuje. Právnu úpravu postavenia rodičov voči ich maloletým deťom, ako aj všeobecné vymedzenie ich práv a povinností upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov iba vtedy, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, alebo ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Zásahy do rodičovských práv vo forme pozastavenia, obmedzenia alebo pozbavenia ich výkonu upravuje zákon o rodine tak, že o predmetnom zásahu vždy rozhoduje súd. Podľa zákona o rodine rozhodnutie súdu o rozvode rodičov a následné zverenie maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti nie je medzi takéto zásahy do rodičovských práv zaradené. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Úprava rodičovských práv a povinností na čas po rozvode má slúžiť aj na ochranu rodičovských práv a povinností oboch rodičov, nie na zabránenie ich realizácie. Rodič maloletého dieťaťa teda tým, že súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, neprichádza o svoje rodičovské práva a povinnosti, medzi ktoré patrí aj zastupovanie maloletého dieťaťa (zákonný zástupca). Takýmto rozhodnutím súdu dochádza len k úprave realizácie rodičovských práv a povinností bez toho, aby sa do nich negatívne zasahovalo. Preto je možné konštatovať, že rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, zostáva jeho zákonným zástupcom naďalej, pokiaľ nedôjde k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu jeho rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu. Ustanovenia zákona o rodine ani školského zákona práva a povinnosti rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, negatívne nevymedzujú. Preto ani škola nie je oprávnená rodičovské práva takémuto rodičovi obmedziť. Z tohto dôvodu verejný ochranca práv v preskúmavaných prípadoch vždy dotknutého riaditeľa školy písomne upozornil na skutočnosť, že poskytovanie predmetných informácií ktorémukoľvek rodičovi dieťaťa nemôže byť zamedzené, pokiaľ nedošlo k zásahu do jeho rodičovských práv rozhodnutím súdu. Prípadný súhlas či nesúhlas druhého rodiča dieťaťa, nakoľko tento nie je subjektom oprávneným rozhodovať o rodičovských právach a povinnostiach rodiča dieťaťa, v tomto smere nie je relevantnou skutočnosťou. Jediným subjektom oprávneným rozhodnúť o obmedzení rodičovských práv je tak súd. strana 53 a 54 http://www.vop.gov.sk/files/File/spravy_o_cinnosti/Sprava_december_2011.pdf
Minimálne výživné v súčasnosti predstavuje sumu 26 eura (t. j. 30% zo sumy 86,65 eura)http://www.najpravo.sk/clanky/zmena-zivotneho-minima-a-minimalneho-vyzivneho-od-1-jula-2012.html
Na čas po rozvode manželstva súd zohľadnil doterajšie usporiadanie pomerov v rodine.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník z 26. februára 1964, PRVÁ ČASŤ, VŠEOBECNÉ USTANOVENIA, Druhá hlava, ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV, Prvý oddiel, Fyzické osoby § 9 Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Tretia hlava, ZASTÚPENIE, Zákonné zastúpenie § 26 Pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
36/2005 Z.z. ZÁKON z 19. januára 2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, DRUHÁ ČASŤ, VZŤAHY MEDZI RODIČMI, DEŤMI A OSTATNÝMI PRÍBUZNÝMI, PRVÁ HLAVA, RODIČOVSKÉ PRÁVA A POVINNOSTI, § 31 Zastupovanie maloletého dieťaťa (1) Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
Maloleté deti sa síce vyjadrili, ich vyjadrenie však súd považoval za ovplyvnené celkovou situáciou, v ktorej sa nachádzajú. Za záujem maloletých detí podľa názoru súdu nemožno považovať len splnenie ich vôle, nakoľko svoju vôľu nemôže maloleté dieťa uplatňovať neobmedzene. Vyjadrenia a postoje detí považoval súd za ovplyvnené vzhľadom na viaceré okolnosti. Táto situácia nie je pre deti traumatizujúca, pokiaľ ju nezačnú dramatizovať dospelí, a to tým, že nedokážu túto situáciu podať deťom spôsobom ich veku primeraným. To, že sa rozviedla s otcom detí, ukončila s ním oficiálne väzby ju ešte neoprávňuje na pretrhnutie týchto oficiálnych väzieb aj u maloletých detí, pre ktoré ostáva ich biologický otec naďalej ich biologickým otcom, jeho status voči deťom sa rozvodom manželstva nezmenil. Súd sa s listinnými dôkazmi ktoré matka predložila riadne oboznámil, vyhodnotil ich však objektívne, keď prijal názor, že deti sú pod vplyvom matky, čo je úplne zrejmé aj zo vzájomnej komunikácie rodičov. Je pravdou, že vzťah maloletých detí k nemu nie je ideálny, ale tento stav je výsledkom dlhodobo nefunkčného vzťahu rodičov a ich neschopnosti riešiť porozvodovú traumu maloletých detí v ich záujme. Maloleté deti vzhľadom na ich nízky vek nemajú schopnosť rozlíšiť závažnosť a negatívny dopad niektorých situácií a nesprávnych rozhodnutí. Uviedol, že k deťom má citový vzťah, udržiavanie intenzívneho a pravidelného kontaktu s nimi je však obtiažne, nakoľko deti sú uzrozumené s konfliktami svojich rodičov, čo sa negatívne odráža na ich vzájomnom zbližovaní. Z obsahu spisu vyplýva, že jediným dôvodom pre ktorý matka podala predmetný návrh je prianie detí. Prianie detí v tomto smere tak ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia bolo potrebné usmerniť matkou už v počiatočnom štádiu. Keďže ide už o školopovinné deti, ktoré sú rozumovo vyspelé, minimálne z opatrnosti s poukazom na možný negatívny výsledok sporu, a tým aj možný negatívny dopad na psychiku detí mala matka deťom vysvetliť situáciu tak, aby deti neboli sklamané. Pokiaľ ide o rodičov detí, títo po rozvode manželstva si založili nové rodiny, matka vo fungujúcom manželstve, otec v partnerskom vzťahu, je však potrebné aby si rodičia uvedomili, že ich vzťahy manželské skončili rozvodom, ich vzťahy rodičovské však pretrvávajú vo výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi v ich komunikácii po rozvode manželstva sú značne narušené, tieto rodičia prenášajú aj do vzťahov s deťmi, avšak napriek tvrdeniu matky, ktorá aj v súčasnej dobe poukazuje na nevhodné správanie sa otca detí k nej, rovnako aj k deťom ešte z čias ich spolužitia, z obsahu spisu v danej veci nevyplývajú na strane otca také skutočnosti, ktoré by ho vykresľovali tak negatívne v jeho úlohe otca, pre ktoré by bolo možné pristúpiť k vyhoveniu návrhu matky. http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=5FB2A592-21F7-4D35-818F-1B9F5598E087&PojCislo=171669

Důležití jsou oba rodiče. Máma poskytuje jistotu, táta dítě rozvíjí.  http://www.iustin.cz/art.asp?art=466

  my fungujeme na skoro striedavke... teda mala je cca tych 10 dni v mesiaci u otca zvysok u mna. No my sa vieme dohodnut, to si neviem predstavit ze by sme sa vobec nebavili a len si po tyzdni vymenili dieta... ved to je zakazdym daco... tam spadla, ma nadchu kasel davam jej to a to, to a to vyviedla, toho sa zlakla, toto jej dovolim a toto zase nie a potom kopec drobnosti ako nove hlasky alebo nove zazitky (my jej take tie vyznamnejsie udalosti alebo vylety pripominame)... a to je este malicka ked bude vacsia bude toho omnoho viac co bude treba prebrat... ako zakazdym je to na aspon hodinovy rozhovor. Ale neslo to hned , teda myslim vobec sa rozpravat bez toho aby sa rec ohladom malej zvrtla na vycitky a obvinovanie, ono sa to casom lepsi ta komunikacia... viacmenej ako ked to zozaciatku vyzera ze ty dvaja si vyskrabu oci len co sa ocitnu spolu v jednej miestnosti tak prave vdaka tej nutnosti komunikacie koli striedavke sa to zlepsi... no ale trva to... nam sa to podarilo asi az tak rok po rozchode. Mas nejaky padny dovod ze odmietas striedavku? Teda ze ex je nasilnik, manipulator, alkoholik....? Alebo len nazor ze je to blb. Lebo s tym druhym by sa dalo este jaks taks pracovat, nam docela pomohla navseva detskej psychologicky ktora povysvetlovala co a ako, na co davat pozor... ja som tie veci mala nastudovane ale moj ex o tom nic necital ale samozrejme on vsetko vie najlepsie (on chcel striadavku mesiac mesiac pre rocne dieta vsak lebo mala je u neho spokojna) a prave psychologicka ho trochu skrotila... fakt ta tretia nezavisla osoba tam vie dost pomoct a samozrejme ten cas a skusenost to vsetko ustali. Ale fakt si neviem predstavit ze by bol jeden rodic proti, tam uz hrozi napriklad stvanie deti proti tomu druhemu (aj ked nevedome ale deti su vnimave a pocuju aj poznamky co si clovek somre popod nos alebo kysli vyraz tvare) praveze nie ale zase nie tak daleko 15 km , skolka zatial tu (teda ak sa tam dostane ovsem) a skola sa uvidi. Ja som tiez toho nazoru ze ta skola skolka by mala ostat rovnaka ale je to velmi veeelmi individualne podla mna kazde dieta je ine a aj na striedavku reaguje inac takze sa uvidi ako to vlastne bude konkretne v nasom pripade a aky nazor bude mat na to cele dcerka. My sme sa dopredu dohodli ze nasa striedavka nebude pol na pol ale vacsia polka casu bude u mna... az dovtedy kym sa teda ona sama nerozhodne inac takze teoreticky by sme vedeli zvladnut aj vacsiu vzdialenost ale to samozrejme by nemohlo byt tyzden tam a tyzden tam. Nie je tam 10 dni na to je strasne malicka, my sme sa rozisli ked mala malá rok a ten prvy rok ju maval len na den, potom postupne aj cez noc s tym ze som ju tam sla uspat, po case to uz yvladili aj sami... hlavne pomalicky, postupne. Asi od 2 rokov sme zacali striedavku podla toho modelu kratky dlhy tyzden - cize 2 dni mama, 2 dni otec, 3 dni mama a dalsi tyzden naopak ale nevyhovovalo to ani jednemu z nas vratane malej. Tak sme nabehli na system ze jeden tyzden u mna a ten dalsi od utorka do nedele u otca s tym ze ked je u neho tak budto v stredu alebo vo stvrtok som tam s nou od rana az dokym tam vecer nezaspi... on je zatial dlhsie v praci. U psychologicky sme boli u tej statnej co je v budove UPSVaR, taka mlada prijemna neviem meno, ja som tam dovliekla hlavne jeho aby mu nejaka nezavisla osoba o striedavke porozpravala lebo si stale mlel svoje pravdy a nedal sa presvedcit o nicom 22. mar o 16:26  •  1 dieťa  • http://www.modrykonik.sk/forum/tema/striedavka-bez-suhlasu-jedneho-rodica-2/
 
Vážnym sociálnym problémom, ktorý rozvody prinášajú, sú maloleté deti, ktoré takto strácajú jedného z rodičov. strana 5  http://portal.statistics.sk/files/trendy2011.pdf
472/2011 Sb. Změna školského zákona V § 49 se doplňuje odstavec 4, který včetně poznámky pod čarou č. 22a zní: "(4) Pokud žák, který byl rozhodnutím soudu svěřen do střídavé výchovy rodičů22a), plní povinnou školní docházku střídavě ve dvou základních školách, vydává mu vysvědčení základní škola, v které zahájil vzdělávání dříve, pokud k tomu nebyla dohodou rodičů nebo rozhodnutím soudu určena druhá škola. Při hodnocení výsledků vzdělávání žáka za pololetí školního roku zohlední škola, která bude vydávat vysvědčení, hodnocení výsledků vzdělávání žáka druhou školou. Ředitelé škol, v nichž se žák podle věty první vzdělává, mezi sebou dohodnou pravidla spolupráce škol při vzdělávání žáka. Rozhoduje-li ředitel ve věcech uvedených v § 165 odst. 2, vyžádá si před rozhodnutím vyjádření ředitele druhé školy. Rozhodování ve věcech podle § 41, přísluší pouze řediteli základní školy, která vydává žákovi vysvědčení. 22a) § 26 odst. 2 zákona č. 92/1963 Sb., o rodině, ve znění pozdějších předpisů.".

Důkaz, že dítě ve střídavé péči proti vůli matky velmi dobře prospívá, dokonce nadprůměrně, a že je třeba střídavou péči zachovat.

Dieťa z rozvedenej rodiny PhDr. Eva Smiková, PhD.       

Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnému pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni. Z teoretického hľadiska môžeme hovoriť o 3 štádiách:

1. Manželský /rodinný/ nesúlad. Vzniká z viac či menej podstatných rozporov, v ktorých sa ukazuje manželský nesúlad, je pomerne bežný a nebýva nikým diagnostikovaný, v menšej časti prípadov prechádza do manželského rozvratu.

2. Manželský / rodinný / rozvrat/. Ide už o podstatnejšie ovplyvnenie jednej zo základných rodinných funkcií - emočnej, ekonomickej, výchovnej. Rodinný rozvrat môže byť akútny alebo dlhodobý, v niektorej zo svojich fáz môže prejsť do rozvodu.

3. Rozvod. Je formálnym právnym ukončením manželského vzťahu dvoch jedincov, krajným riešením v procese rozvratu manželstva. Je nutné pripomenúť, že popri rodinách s rozvedenými manželmi existuje značný počet rodín, ktoré žijú v trvalom rodinnom rozvrate s výrazným narušením rodinných funkcií, ale o rozvod z rozličných príčin nepožiadajú.

2. Faktory vplyvu rozvodu na dieťa

Nakoľko rozvod ovplyvní ďalší život dieťaťa, závisí na niekoľkých faktoroch:

1. Vek v dobe rozvodu

2. Pohlavie dieťaťa

3. Doba, ktorá už uplynula od rozvodu

4. Citová stabilita rodičov

2. 1. Vek v dobe rozvodu

To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom ktorom vývinovom období nedokáže predvídať ani rodič, ani detský psychológ. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela.  

Vek Ako dieťa vníma rozvod rodičov Varovné signály
4 – 6 rokov Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Potrebuje dôslednosť v starostlivosti s čo najmenším počtom zmien.. regresia/strata už naučených zručností/, cmúľanie prstov, pomočovanie, problémy so spánkom, nočné desy, strach z opustenia, podráždenosť alebo zlosť, plačlivosť nebo záchvaty zlosti, hostilita k jednému alebo obidvom rodičom
6 -8 rokov Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Môže sa začať pýtať, kto je zodpovedný za rozvod. Prežíva pocit straty, podvedenia, cíti sa odmietnuté rodičom, ktorý odchádza, má pocity viny, môže sa snažiť dať rodičov znovu spolu, obáva sa budúcnosti (kto ho bude čakať pred školou, kto mu bude pomáhať s úlohami). bolesti hlavy, brucha, zvracanie, nespavosť, problémy so spánkom, smútok, hnev, zlosť, agresia, konflikty v kolektíve, ignorovanie domácich a školských povinností
8 – 12 rokov Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí). Mávajú pocit, že musia byť čo najskôr dospelí, trápia sa , či budú schopní dlhodobého vzťahu. hnev, pocity menejcennosti, extrémne aktivity, rizikové správanie
12 -15 rokov V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým. Ak vidia rodičovský konflikt a vzájomné osočovanie sa rodičov, strácajú rešpekt k autorite rodičov a prenesene ku všetkým autoritám, prekračujú hranice, robia si čo chcú. Náladovosť, depresia, predvádzanie sa, zhoršenie prospechu a správania v škole, úteky zdomu, pitie alkoholu, fajčenie, drogy, sexuálne správanie, opozičné správanie voči dospelým.
15 – 18 rokov V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia. Sú radi, keď sú ich rodičia spokojní a šťastní, z prítomnosti nového partnera rodičov majú zmiešané pocity – ak by ho prijali vrelo, môžu to cítiť ako zradu a neloajalitu k druhému rodičovi. Náladovosť, depresia, predvádzanie sa, zhoršenie prospechu a správania v škole, úteky z domu, pitie alkoholu, fajčenie, drogy, sexuálne správanie, opozičné správanie voči dospelým, problémy so zákonom
2.2 Pohlavie dieťaťa

Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné výskumy tieto zistenia nepotvrdzujú a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto prípade nie je možné. Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných chlapcov nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou. Takmer každý druhý otec bezprostredne po rozvode pretrhá kontakty so synom a chlapec tak zostáva bez vzorového modelu, pokiaľ do rodiny nepríde nový partner.

 

2.3 Doba, ktorá už uplynula od rozvodu.

Väčšina detí sa v priebehu rokov  rozchodu rodičov po rozvode prispôsobí.

 

2.4 Citová stabilita rodičov.

Aj keď behom prvých mesiacov resp. aj rokov po rozvode nie sú rodičia vo svojej “vrcholnej životnej forme”, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu, tým lepšie. Väčšina rozvedených sa začína stabilizovať druhý rok po rozvode a vtedy aj začínajú ustupovať rodinné problémy.

 

3. Fázy prežívania rozvodovej situácie


Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.

V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty.
V tejto fáze môže dôjsť k nesprávnemu pochopeniu rodičmi alebo príbuznými, poprípade každým, kto je v rozvodovej situácii zaangažovaný, že dieťa nemá problém alebo, že druhého rodiča vôbec nepotrebuje, keď o ňom ani nerozpráva.

V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní. Želania detí po rozvodoch väčšinou nie sú splniteľné, pretože väčšina z nich si praje, aby bola rodina opäť spolu.

V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti. K vyrovnaniu významne pomáha, pokiaľ je dieťa napred pripravené na to, čo ho čaká, čo, kedy a ako bude s ním a s rodičmi.

Reakcie detí sa rôznia podľa:

  • veku dieťaťa,
  • pohlavia dieťaťa,
  • pohlavia rodiča, ktorý odišiel,
  • povahy dieťaťa,
  • schopnosti dieťaťa prispôsobovať sa zmenám,
  • podľa toho, či dieťa prežívalo psychickú záťaž už pred rozvodom atď.

 

Medzi ľuďmi koluje názor, že rodičia majú dôležitejšiu úlohu v detstve, ako v adolescencii ale pravdou je, že adolescenti potrebujú rodičov rovnako, ako malé deti. Najdôležitejším faktorom je však charakter predrozvodového spolužitia rodičov. V rodinách, kde predchádzali rozvodu dlhodobé konflikty a násilie, je dopad týchto konfliktov závažnejší, ako dopad samotného rozvodu.

Čím výraznejší má pre dieťa rozvodová situácia charakter psychickej traumy, teda ak presiahne možnosti organizmu ju zvládať, a ak nie je táto trauma adekvátne ošetrená, tým problematickejšie zareaguje a tým viacej sa stáva náchylnejším k depresiám v detskom i dospelom veku.

Všetky z vyššie popísaných problémov dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Tieto problémy často bývajú jedným z rodičov nesprávne pripisované negatívnemu vplyvu výchovy alebo správania druhého rodiča a bývajú nesprávne interpretované ako dôkaz nevhodnosti týchto návštev. Patrí k nim pomočovanie, nočné mory alebo sťažená koncentrácia, zmeny v chovaní dieťaťa po návrate z víkendovej návštevy.

Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti. Pozornosť si zaslúži obzvlášť ak došlo k prerušeniu kontaktu s druhým rodičom alebo súčasne k ďalším významným zmenám v živote dieťaťa.
4.Krátko po rozvode 4.1.Ako to povedať okoliu

Rozvedení ľudia sa často snažia utajiť svoj stav, pretože sami pokladajú rozvod za škvrnu na svojej dobrej povesti. Tento postoj však postavenie človeka iba zhoršuje. Ten, kto sa takto správa, dáva vlastne za pravdu tým, čo majú predsudky a myslia si, že je to naozaj niečo, za čo sa treba hanbiť. O rozvode možno a treba hovoriť, a to vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Ak takto postupujú rozvedení rodičia, podobne budú postupovať aj ich deti. Ak sa budú rodičia za rozvod hanbiť, budú sa zaň hanbiť aj deti. Hanba rodičov je hlavným faktorom pri vzniku pocitu hanby za rozvod u deti.

 

4. 2 Reakcie kamarátov dieťaťa

Keď si rodičia vyjasnia postoj k rozvodu, mali by poradiť deťom, aby informovali svojich kamarátov o tom, čo sa stalo. Jednou z možných reakcií vrstovníkov je zvýšený záujem a starostlivosť o dieťa rozvedených rodičov. Ďalšou možnou reakciou je výsmech a posmievanie.

Niekedy deti pokrikujú to, čo doma počujú od svojich rodičov. Vtedy by mal učiteľ zareagovať a vysvetliť dieťaťu, že dospelí sú rôzni a reagujú tak preto, že nepoznajú konkrétnu situáciu dieťaťa rozvedených rodičov.

4. 3. Ako to povedať v škole

Niektorí rodičia nesúhlasia, aby sa učiteľovi povedalo o rozvode. Toto odhalenie by vraj mohlo skomplikovať situáciu detí. Obávajú sa, že učiteľ' bude s dieťaťom zaobchádzať inak ako s ostatnými deťmi a urobí z neho “zvláštny prípad”, čo podnieti neželateľnú pozornosť spolužiakov. Možno sa obávajú i toho, že učiteľ bude dieťaťu klásť nepríjemné otázky pred celou triedou. Alebo sa boja toho, že učiteľ bude mať voči dieťaťu predsudky, ktoré sa v súvislosti s rozvodom u ľudí často objavujú. Netaktnosť učiteľa v týchto otázkach býva zriedkavá, učiteľ by mal poznať rodinnú situáciu svojho žiaka. Vyskytujú sa názory, že učiteľovi treba povedať o rozvode až vtedy, keď si sám všimne na dieťati nejaké zmeny. Okrem toho ho môže zapojiť do rozličných aktivít , čim trochu zmierni jeho utrpenie.

Tí, čo chcú utajiť rozvod pred učiteľom, si neuvedomujú, že je to prakticky nemožné dlhší čas tajiť. I keď dieťa nič nepovie, učiteľ sa to vždy nejako dozvie. Niekto o tom vie, napr. deti od susedov, povie to ďalej a správa sa rozšíri po celom okolí. Preto je lepšie, ak to učiteľovi povedia rodičia sami. Učiteľ dostane informáciu z prvej ruky a môže dieťaťu skôr pomôcť. A naopak, ak nebol informovaný o rozvode, často nie je ochotný tolerovať zmeny v správaní dieťaťa. Neinformovaný učiteľ môže reagovať na problémové správanie dieťaťa disciplinárnymi trestami. Napokon učiteľ, o ktorom si rodičia myslia, že by mohol reagovať nevhodne, môže zmeniť svoj postoj, ak sa s nim rodičia vopred porozprávajú.

 

5. Problémy detí po rozchode rodičov

5.1.Popretie rozchodu a jeho následky

Popretie istej skutočnosti patrí medzi najjednoduchšie psychologické mechanizmy, po ktorých môže človek siahnuť, ak sa chce uchrániť pred duševnou bolesťou. Človek sa chráni pred následkami napr. rozvodu tým, že “vymaže" zo svojho vedomia už samotnú existenciu príčiny. Zvyčajne to neprebieha vedome - ide o nevedomý proces. Ako ľahko sa rozbehne tento mechanizmus u dieťaťa, to závisí od toho, ako často sa k nemu ľudia okolo dieťaťa, najmä členovia rodiny, uchyľujú. Rodinné vzorce správania teda zohrávajú dôležitú úlohu v tom, ako sa bude dieťa po rozvode rodičov správať a či použije mechanizmus popretia.

Vplyv rodičov na správanie dieťaťa

Určité osobnostné charakteristiky a spôsoby zaobchádzania s dieťaťom jednoznačne prispievajú k vzniku popretia ako reakcie na rozchod rodičov. Niektorí rodičia sú napr. presvedčení, že pre deti je veľmi nebezpečné, ak sú svedkami ich “súbojov". Hoci majú vážne rozpory, prísne sa vyhýbajú zrážkam v prítomnosti detí. Hádky pred deťmi pokladajú za čosi veľmi zlé. Mali by si však uvedomiť, že ak sú deti občas svedkami hádok rodičov, samozrejme nie násilných, môže to byť pre ne užitočná skúsenosť. Ľahšie pochopia, že nikto na svete nie je dokonalý a že v každom manželstve sa občas vyskytujú konflikty a nedorozumenia. Je menej pravdepodobné, že potom budú mať nereálne predstavy o tom, čo je skutočne stabilné manželstvo a že sa sklamú vo svojom budúcom partnerskom vzťahu.

 

Niektorým deťom rodičia podrobne rozprávajú, ako to bude po rozvode. Aj napriek tomu snívajú a hovoria o návrate neprítomného rodiča. Vyhlasujú, že napr.: : “ocko chodí domov veľmi neskoro”, “mama býva u babičky”, “ocko pracuje vždy do noci”, “otec je na služobnej ceste” a i.

Ako zvládnuť popretie u dieťaťa

Všetci musíme občas niečo odmietnuť alebo poprieť, ak chceme ostať zdraví. Keby sme jasne videli každé nebezpečenstvo a citovo reagovali na všetky nešťastia, pravdepodobne by sme si nedokázali uchovať duševné zdravie. V niektorých prípadoch by nebolo dobré brať dieťaťu obranné mechanizmy. Popretie ho môže totiž pripraviť o možnosť účinnej liečby. Hoci mechanizmus do určitej miery chráni pred duševným utrpením, jeho použitie nie je “bežným” riešením problémov. Ak totiž tento mechanizmus pretrváva, nedovoľuje "nástup" zdravších spôsobov prispôsobenia sa rozchodu.. Dospelí (či už rodičia alebo učitelia), ktorí na to pôjdu priamo, zistia, že deti sa budú ešte pevnejšie pridržiavať svojho obranného mechanizmu. V takýchto prípadoch je potrebná zo strany dospelých veľká trpezlivosť. Musia poskytnúť dieťaťu dosť času a príležitostí, aby posudzovalo situáciu reálnejšie.

Odborníci, ktorí pracujú s deťmi, dobre vedia, že deti ochotnejšie hovoria o svojich ťažkostiach, keď v rozprávaní nahradia seba samých niekým iným (napr. zvieratkom alebo rozprávkovou postavičkou).

Niektoré príbehy sú však také priezračné, že im môžu porozumieť aj iní dospelí ako rodičia, napr. učitelia.

 

5.2. Smútok a depresia

Pokiaľ rozvod rodičov neprináša deťom vyslovenú úľavu a koniec ustavičných hádok, je prirodzené, že dieťa reaguje na odchod jedného rodiča smútkom. Pojmom smútok označujeme miernejší pocit nešťastia. Pojem depresia označuje hlbšiu a bolestnejšiu reakciu na rozpad rodiny. Smútok je bežný a prirodzený duševný stav. Depresia, ktorá z neho vyrastá, zvyčajne naznačuje, že človek má hlbšie psychologické problémy. Hranicu medzi normálnym smútkom a depresiou možno určiť veľmi ťažko.Kritériom môže byť, že smútok po určitom čase pomaly ustupuje a netrvá príliš dlho. Depresia môže trvať veľmi dlho a zmiernenie resp. odstránenie jej príznakov si vyžaduje liečbu.

 

Smútok

Najcharakteristickejším prejavom smútku u detí po rozchode rodičov je neschopnosť alebo znížená schopnosť tešiť sa. Veci, ktoré ich predtým bežne tešili a prinášali im radosť, im začnú byť zrazu ľahostajné. Neteší ich hra, obľúbený program v televízii, nepoteší ich ani najlepší kamarát, ktorému sa dokonca začnú vyhýbať. V ich hrách sa zjavuje často akési hľadanie stratenej osoby alebo zázračné nájdenie niekoho, kto zmizol. Deti chodia “ako bez duše" a oddávajú sa dennému sneniu. Mnohým sa darí naďalej dobre prospievať v škole, no keď' sa vrátia domov, opäť podliehajú smútku. Niektoré deti sa usilujú popierať smútok siláckymi výrokmi, napr. “vôbec mi to nevadí", “som úplne pokojný'" a pod. Väčšinou je to však iba “smiech cez slzy".

U väčšiny detí pocit nešťastia pomaly ustupuje. Postupne si na novú životnú situáciu zvyknú a vrátia sa k predchádzajúcim aktivitám a radostiam. Smútok sa stratí tak rýchlo, ako rýchlo prejaví neprítomný rodič o dieťa záujem. Ak však smútiace deti nemajú možnosť získať' tieto zdravé skúsenosti, smútok sa bude prehlbovať a prerastie do depresie.

Depresia

Stav depresie charakterizuje zvyčajne strata chuti do jedenia, pokles záujmu o učenie, celková apatia, pocit bezmocnosti a beznádejnosti, podráždenosť, nutkavé sebakritizovanie a utiahnutosť. U niektorých detí sa prejavuje aj únava, slabosť, zraniteľnosť, neschopnosť' plánovať, malá motivácia, znížená odolnosť voči frustrácii a neschopnosť využiť hru ako prostriedok na vyrovnávanie sa s rozchodom rodičov. V horších prípadoch sa deti zaoberajú myšlienkami na samovraždu, prestávajú dbať na svoju bezpečnosť a niekedy sa dokonca o samovraždu skutočne pokúsia. Samozrejme, pri depresii sa nemusia vyskytovať všetky tieto príznaky - depresia ma rozličné stupne intenzity. Deti so svojou prirodzenou bezstarostnosťou nepodliehajú depresii tak rýchlo ako dospelí. Rozchod rodičov je však taká závažná udalosť, že u nich depresia môže vzniknúť.

Ďalším faktorom, ktorý prehlbuje depresiu dieťaťa, je depresia rodiča, najmä toho, s ktorým dieťa zostalo žiť. Ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, rozvod uvíta a pokladá ho za príležitosť začať nový život, je pravdepodobné, že k nemu zaujme pozitívnejší postoj aj dieťa. Ak je však tento rodič zronený a depresívny a na rozvod sa pozerá ako na “koniec sveta", potom sa depresia prejaví aj u dieťaťa.

U niektorých detí sa prejavuje depresia sklonmi k sebapoškodzovaniu a dokonca samovražednými sklonmi. Deti z neúplných rodín majú veľký podiel na počte vážnych pokusov o samovraždu. Zúfalstvo a osamelosť spojené s pocitmi, že ich nemá nikto rád a nikto ich nechce, sú pre deti príliš veľkým bremenom.

No často je v tom i pomsta. Napríklad chlapec si predstavuje, že rodičia, ktorí sa ho podľa neho vzdali, budú mať obrovské výčitky svedomia za to, ako sa k nemu správali. Môže snívať aj o tom, ako budú plakať nad jeho hrobom a ako si budú želať, aby mu mohli ešte aspoň raz ukázať svoju lásku. Ale už je neskoro! Musia žiť so svojou vinou.

Niekedy sa pokus o samovraždu spája s túžbou po smrti a znovuzrodení do nového, lepšieho života s naozaj milujúcimi rodičmi - s rodičmi, ktorí sa nikdy nerozídu. Niektoré deti sa cítia veľmi neisto a sú presvedčené, že bez láskyplnej opatery obidvoch rodičov umrú a radšej sa zabijú, akoby mali umierať pomalou smrťou.

 

5.3 Úteky z domova

Hoci sa to nestáva často, niektoré deti reagujú na rozchod rodičov útekom z domova.

Faktorov, ktoré k tomuto kroku prispievajú, je veľa. Rodičia by mali vedieť, že útek dieťaťa nemá zvyčajne jednu jednoduchú príčinu.

Útek z domova je predovšetkým taký čin, ktorý vzbudí pozornosť a záujem rodičov. Je to vlastne najsilnejší prostriedok na upútanie pozornosti, ktorý majú deti k dispozícii. Taký záujem dieťa ubezpečí, že rodičia ho ešte stále berú, že ho úplne neodmietli. Strach z odmietnutia sa teda zmenší. Podobnému ubezpečeniu sa dieťa teší, keď sa konečne vráti domov. Pri pátraní môže pomôcť polícia a niekedy i televízia alebo tlač. Keď potom dieťa slávnostne príde domov alebo ho za dramatických okolností nájdu, dieťaťu sa potvrdí, že je stále milované, že sa o neho všetci boja. Hoci ho niekedy po radostnom zvítaní neminie ani trest, ciel' dosiahlo. Trest je pre dieťa znamením, že jeho odchod spôsobil rodičom bolesť a že im naozaj chýbalo.

 

Ako reagovať na útek z domu?

Deti, ktoré opustia domov, idú zväčša na miesta, kde ich možno ľahko nájsť. Strach z neznáma a vedomie, že im chýbajú prostriedky na živobytie, ich drží blízko domova. Často sa skrývajú napr. v blízkom parku alebo v suteréne neďaleko domu. Keď' majú pocit, že už boli preč dosť dlho, nechajú sa objaviť. Alebo sa vrátia domov s nejakou výhovorkou, napr. že si zabudli zubnú kefku alebo nevedeli, či ich psík dostal najesť a pod.

Niekedy sa dieťa zdržiava u kamaráta, ktorého rodičia nevedia, čo je vo veci. Keď to odhalia, väčšinou pošlú dieťa domov.

Keď sa dieťa vráti domov, rodičia by mali prejaviť radosť nielen nad tým, že je živé a zdravé, ale i hnev za to, že im pripravilo toľko trápenia a žiaľu. Primeraným vyjadrením hnevu je trest. Človek má dať deťom najavo, že sú milované, ale zároveň im má ukázať, koľko bolesti spôsobujú druhým. Primeraný trest ich môže od ďalších útekov odradiť.

 

Na traumy alebo krízové situácie reagujú deti pomerne často regresiou, t. j. návratom na niektorú z predchádzajúcich vývinových úrovní. Možné je aj to, že dieťa zostane na istom stupni a ďalej sa nevyvíja. V prvom prípade zrejme dúfa, že sa o neho budú starať tak ako voľakedy, v druhom prípade sa asi chce vyhnúť novým požiadavkám, ktoré ho očakávajú na vyššom stupni zrelosti. Rozchod rodičov je psychologickou traumou, ktorá sa veľmi často prejaví práve regresiou alebo fixáciou.

Jedným z prejavov regresie u detí po rozvode rodičov je napr. cmúľanie palca, maznavé rozprávanie a celkové infantilné správanie. Menšie napr. chcú, aby ich kŕmili alebo si dokonca žiadajú dojčenskú fľašu, hoci predtým už normálne jedli. Niektoré deti prestávajú dodržiavať hygienické návyky a zriedkavým javom nie je ani pravidelné pomočovanie. Deti na seba často upozorňujú tým, že ich “bolí brucho, hlava" atď. Väčšinou nejde o chorobu - chcú sa len vyhnúť škole a ostať v posteli, aby ich rodič obskakoval. Častejšie možno pozorovať aj podráždenosť, nízku odolnosť voči frustrácii a trucovitosť. Niektoré deti reagujú na nový život s jedným rodičom ustavičným fňukaním a nariekaním, odmietajú chodiť von medzi kamarátov a opäť si žiadajú dávno nepoužívane hračky. Zle zaspávajú a vymýšľajú si nekonečné zámienky, len aby privolali rodiča do detskej izby (“chcem sa napiť", “chcem cukrík", “treba mi cikať" a pod.), prípadne chcú spať spolu s rodičom. Môžu sa zjaviť aj masturbačné hry.

Staršie deti si začnú vyžadovať prejavy láskania a v škole sú schopné prospievať len pri individuálnom prístupe, hoci predtým pracovali samostatne.

Regresívne správanie sa vyskytuje častejšie u mladších detí (majú bližšie k infantilnému prejavu a ešte “nezabudli" na nezrelé spôsoby správania). Aj prítomnosť mladších detí v rodine slúži ako vzor pre regresívne prejavy a zvyšuje pravdepodobnosť ich výskytu.

5.5 Znížená sebaúcta

Sebaúcta je psychologická charakteristika, ktorá umožňuje dieťaťu prežívať pocit vlastnej hodnoty pred sebou aj pred druhým, kreatívne využívať vlastné schopnosti, tešiť sa zo života a dôverovať druhým.

V situácii, kedy sú rodičia zaslepení vlastnými problémami, alebo keď prebiehajú ich vzájomné neľútostné boje a dieťa stojí uprostred všetkého, sú deti pripravené o významný zdroj vlastného sebahodnotenia – o možnosť vnímať samy seba ako zdroj radosti svojich rodičov.
Ďalším oslabeným zdrojom je rodič preťažený alebo nevyrovnaný, ktorý má väčší sklon k bitke, kritike a trestaniu dieťaťa, a tým v nich buduje predstavu o ich nedokonalosti - o nedokonalosti, s ktorou sa deti stotožňujú.

Keď si uvedomíme okolnosti, ktoré sú najpriaznivejšie pre rozvoj sebaúcty, porozumieme, prečo sú deti z rozvedených rodín v tomto smere handicapované.

Sebaúcta sa posilňuje, ak vzťah rodičov k deťom je vzťahom vrelej, chápajúcej pozitívnej pozornosti .

5.6 Maskulinita

Sebaúcta je úzko spojená s pocitom ako primerane človek napĺňa mužskú alebo ženskú rolu.

Najväčšia pravdepodobnosť deprivácie v tomto smere je u chlapcov, u ktorých došlo k rozvodu v rodine, keď boli v predškolskom veku. Aj keď matka samoživiteľka sa snaží byť svojim deťom matkou aj otcom zo všetkých síl, niektoré veci tieto matky svojim synom dať nemôžu. Jednou z nich je silná maskulínna identita.

Ak je matka ustrašená a obmedzuje aktívne a asertívne správanie svojho syna a otvorene ponižuje otca, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že jej chlapec sa stane plachým, nadmerne závislým a neistým v pocitoch svojej príslušnosti k mužskému pohlaviu. U chlapcov, ktorý nemajú taký častý kontakt so svojimi otcami, je zvýšená pravdepodobnosť, že budú neistí vo svojej maskulinite.

Otec, ktorý chlapca nemá v starostlivosti mu môže pomôcť tým, že sa s ním bude často stýkať a  že sa vynasnaží, aby vzájomný vzťah zostal úzky a vrelý. To zvýši pravdepodobnosť, že sa s ním syn bude identifikovať.

 

5.7 Intímne vzťahy

Aby človek dokázal zakladať a prežívať úspešné intímne vzťahy, potrebuje k tomu mať určité vlastnosti a mať isté presvedčenia, z ktorých väčšina býva formovaná rodičmi. Sú to presvedčenia o  vnútornej cene ako o partneroch, dôvera v lásku toho druhého, dostatočné citové odpútanie od rodičov, tak aby sme boli psychologicky k dispozícii úzkemu vzťahu s iným dospelým a schopnosť riešiť konflikty, ktoré v intímnych vzťahoch nevyhnutne vznikajú.

Ústrednom psychologickou úlohou dospievania a adolescencie je vytváranie vzťahov k príslušníkom opačného pohlavia. Otcov záujem, podpora a dosažiteľnosť dávajú synovi zreteľnú výhodu v spoločenskom styku so ženami. Šanca mladého muža na úspešnosť jeho manželstva je väčšia, ak sa tešil vrelému a úzkemu vzťahu so svojim otcom a videl harmonický vzťah medzi svojim rodičmi.

Ak je pre matky, ktoré samé vychovávajú syna, ťažké dať im mužskú sebadôveru, tak isto je ťažké vychovať dievča, ktoré má hlbšiu dôveru v svoju atraktívnosť voči mužským partnerom.

Z toho vyplýva, že ak sa dievča cíti odmietnuté prvým mužom v svojom živote – otcom, tak ďalšie stretnutia s mužmi sú ovplyvnené touto skutočnosťou.

Jedným z hlavných znakov životaschopného intímneho vzťahu dvojíc je ich schopnosť úspešne riešiť konflikty. Deti sa pozorne dívajú, ako ich rodičia zaobchádzajú s konfliktami. Neskôr v dospelosti, keď musia riešiť svoje manželské problémy, čerpajú z týchto ranných skúseností. Môže to aj byť jeden z dôvodov, prečo deti z rozvedených rodín s väčšou pravdepodobnosťou volia rozvod ako odpoveď na svoje manželské problémy.

5.8 Nevlastní rodičia

Na dieťa priaznivo pôsobí, ak je matka po rozvode so svojou životnou situáciou vyrovnaná, keď je spokojná, má dobrú náladu a nič ťaživého ju netrápi. K tomuto prispieva ja nájdenie si uspokojivého citovému vzťahu. Všeobecne platí, že matkinho nového partnera lepšie prijímajú mladšie deti ako staršie a lepšie dievčatá ako chlapci. Najviac problémov je spravidla v období stredného školského veku, t.j. u chlapcov od 9 -13 rokov a to zvlášť vtedy, keď chlapec žil s matkou sám a v novom partnerovi vidí nevítanú konkurenciu. Prípadov, kedy je to obrátene, t.j. keď je dieťa v starostlivosti otca a náhradu za matku dostáva jeho novú partnerku je nepomerne menej a preto sa reakcie detí nedajú zovšeobecniť.

Okolností, ktoré majú vplyv na prijatie nového matkinho partnera je veľa, medzi najdôležitejšie patria spokojnosť matky v novom partnerskom vzťahu, osobnosť matky aj nového partnera, doba od rozvodu a postoj biologického otca k svojmu “nástupcovi”.

Z hľadiska dieťaťa prijať niekoho do tej doby cudzieho do intimity rodinného života neznamená len prispôsobiť sa danej situácii. Pre dieťa je to aj zásah do jeho identity zápasí s otázkami : “Kto teraz som?”, “Ku komu patrí mama, otec a ku komu ja?”, “Komu na mne teraz záleží?”. U mladších detí musíme naviac brať do úvahy, že všetko neznáme, cudzie budí neistotu, úzkosť a napätie. Medzi deťmi sú veľké individuálne rozdiely, niektoré prekonávajú takéto neistoty behom niekoľko dní či týždňov, pre iné je to niečo trvale zväzujúce a nezvládnuteľné.

5.9 Nevlastní súrodenci

V rodinách, kde žijú deti z rozličných manželstiev, dochádza často k súrodeneckej rivalite. Súrodenecká rivalita a súperenie môžu byť veľmi silné. Každé dieťa chce byť obľúbencom svojich rodičov. A každé si môže ventilovať svoje vzťahové problémy na rodičoch, učiteľoch, spolužiakoch.

Učitelia môžu dať dieťaťu horšiu známku, rodičia ho môžu vyhrešiť, rovesníci sa s ním prestanú kamarátiť. A tak sú práve súrodenci výborným objektom hnevu. Nemôžu natrvalo odísť, mladší sú často neschopní akejkoľvek odplaty. V úplnej rodine má človek možnosť zvyknúť si na každého nového súrodenca. Prichádzajú zvyčajne po jednom, minimálne v ročných odstupoch. Nevlastní súrodenci sa zjavia odrazu. Súrodeneckú rivalitu môžu rodičia nechtiac aj zosilniť napr. tým, že nevedome uprednostňujú jedno z detí.

Ak dokážu dospelí pochopiť a riešiť neraz komplikované vzťahy medzi súrodencami, spravidla dôjde k ich akceptácii, spolupráci a priateľstvu a všetci si užijú rodinnú pohodu a zábavu.

6. Ako deťom pomôcť?

Pri značnej rozmanitosti života je dosť ťažké nájsť také odporúčania, ktoré by boli užitočné pre každú rozpadnutú rodinu. Avšak výskumy ako aj poradenská prax ukazujú, že väčšina rodičov sa dopúšťa rovnakých chýb, ktoré môžu zhoršiť psychický stav dieťaťa v porozvodovej situácii.

Učiteľ nemôže a nedokáže riešiť rodinnú situáciu každého zo svojich žiakov. Ak však za ním príde rodič, ktorý sa mu zdôverí s tým, že v ich rodine manželské problémy vyvrcholili rozvodom, môže mu poskytnúť niekoľko všeobecných odporúčaní pre rodičov:

6.1 Čo môžu urobiť rodičia Bezvýhradne deti prijímať

Je dobré v komunikácii s deťmi hovoriť s nimi o ich pocitoch, dávať im najavo lásku a pochopenie. Povzbudzovať ich, aby s rodičom o všetkom hovorili. Nájsť si na deti čas. Rozhovor s dieťaťom by mohol začínať nasledovne:

“Máš právo sa hnevať a byť smutný a je v poriadku, že o tom s nami hovoríš. Viem, že si nešťastný a že ťa to veľmi bolí. Naše rozhodnutie už nemôžeme zmeniť, ale dúfame, že nás jedného dňa pochopíš a odpustíš nám. Obaja sme tu preto, aby sme ti pomohli. Môžeš nám hovoriť o všetkom. Máme ťa stále radi a ty môžeš za každým z nás prísť, kedykoľvek nás budeš potrebovať.”

 

Nepoužívať dieťa ako nástroj pomsty

Popudzovanie dieťaťa proti jednému z rodičov je jednou z najzhubnejších praktík, ktorá sa žiaľ po rozvode objavuje najčastejšie. Je veľmi zlé, ak sa dieťa stáva nástrojom pomsty. Situácia po rozvode zvádza k zneužívaniu svojho postavenia najmä u toho rodiča, ktorému súd zveril dieťa do opatery. Rodič ľahko podľahne ilúzii, že má všetku výchovnú moc v rukách, a že toho druhého môže zo života dieťaťa proste vymazať. Vie, že druhého partnera najviac raní, keď dieťa proti nemu popudí, alebo mu zakáže stýkať sa s ním. Do určitého veku je možné dieťaťu nahovoriť nepravdy alebo čiastočné pravdy tak, že to v dieťati vzbudí strach a odpor k druhému rodičovi. Dieťa zahrňované polopravdami sa však dostáva do úlohy, ktorá mu vôbec neprináleží. Má sa totiž stať sudcom vlastného rodiča. Napätie, ktoré v ňom vzbudzuje navodzovanie negatívneho postoja k jednému z rodičov, sa môže nepriaznivo odraziť na jeho ďalšom vývoji.

Zabrániť tomu, aby rozvodový konflikt pokračoval  

Pokračujúce nepriateľstvo rodičov vyvoláva v deťoch silné vnútorné napätie, ktoré je úrodnou pôdou pre neurotické problémy a poruchy správania. Ak rodičia pred rozvodom a po rozvode prehlasujú, že im ide predovšetkým o dobro dieťaťa, mali by na to myslieť a dokázať to. Ak konflikt rodičov trvá aj po rozvode, následky rozvodu sa neskôr premietnu do dospelosti, keď si dieťa bude hľadať vlastného partnera, keď sa bude chcieť zamilovať a keď bude vychovávať vlastné deti. Deti sú spravidla oveľa vnímavejšie na dianie v rodine, ako sú dospelí ochotní pripustiť. Výskum ukázal, že rodičia až prekvapivo často usudzujú, že sa rozvod ich detí nijako nedotýkal a že ho nevnímali.

Zachovať pozitívny obraz druhého rodiča

Zdravému sebavedomiu dieťaťa veľmi prospeje, ak si môže svojich rodičov aj po rozvode vážiť. Dieťaťu je treba primerane veku a chápaniu vysvetliť, čo viedlo k rozvodu. Najvhodnejšie sú slová: S ockom /mamičkou sme sa dohodli, že sa rozvedieme a odteraz nebudeme spolu bývať. To však neznamená, že ťa nemáme radi a že sa o teba nebudeme starať.

Rozvod je až na malé výnimky zlyhaním oboch partnerov, dôkazom, že manželia spolu nedokázali žiť. To však neznamená, že jeden je dobrý a ten druhý zlý. Sebavedomie dieťaťa oslabené rozvodom rodičov prudko klesá, keď si pri každej príležitosti musí vypočuť, že jeho otec bol darebák, podvodník, sebec a násilník, alebo že jeho matka je hysterka, neporiadnica a klamárka. Nestačí, ak o druhom nehovoríme zle, aj keď aj to je veľký pokrok, mali by sme o ňom hovoriť dobre. 

Nekupovať si dieťa

Je to neblahá praktika, ktorá sa po rozvode často objavuje. Majú k nej sklon tí rodičia, ktorí z rodiny “odišli”. Snažia sa vynahradiť dieťaťu svoju neprítomnosť a zamieňajú uspokojovanie citových potrieb za potreby materiálne. V rodičovských predstavách sa bežne udržuje vychovávateľská ilúzia, že dieťa musí mať rado toho rodičia, ktorý mu viac kupuje. Je však dokázané, že citový vzťah k dospelému sa nezakladá na veciach z hmotného sveta, ale na pocite istoty a bezpečia, ktorú môže dieťa v prítomnosti dospelého pocítiť.

Prirodzene, že darčeky sú dieťaťu príjemné, ale rýchlo sa “okukajú” a stávajú sa pre dieťa samozrejmosťou. Na udržanie priazne dieťaťa je treba obdarovávanie stále stupňovať. Kupovanie detskej lásky sa často zmení na vydierania rodiča dieťaťom.

Darčeky sú na mieste, ale nesmie ich byť veľa a nesmie byť v nich cítiť záväzok, musia byť úprimné.

Byť objektívni 

Po rozvode sú partneri prehnane citliví na výchovné počínanie toho druhého a sú náchylní vidieť nepriateľské gesto aj tam, kde nie je. Výchovný prostriedok, ktorý bežne používa jeden z rodičov, nie je dobré zazlievať tomu druhému. Je potrebné achovať si triezvy úsudok a posudzovať veci bez emócií. Najlepšie by bolo, aby rodičia pri výchove stále spolupracovali, zvažovali, čo je pre dieťa vhodné a čo nie. 

 

Upraviť styk s druhým rodičom

Je dobré, ak sa rodičia o styku s dieťaťom dohodnú sami a súd do toho nemusí zasahovať. Je to jedna z najťažších vecí, pri jej riešení treba mať na zreteli predovšetkým zdravý a pokojný vývoj dieťaťa. Eliminovať akýkoľvek rozporuplný a bolestný dopad na dieťa. Stretávanie sa s otcom /matkou/ nemá byť pre dieťa traumou, nesmie byť vnímané druhou stranou ani ako obeť, ani ako utrpenie. Dieťa potrebuje oboch rodičov, potrebuje pocit, že ho rodičia milujú a že ho neopustili, nech sa už medzi nimi dvomi stalo čokoľvek. Dieťa sa nesmie cítiť previnilo za to, že druhého rodiča neprestalo ľúbiť, ale ani za to, že sa manželstvo skončilo rozvodom. Nesmie si myslieť, že sa to stalo kvôli nemu, pretože nebolo dosť poslušné, usilovné, či múdre.

 

Zvoliť si najvýhodnejšiu formu styku Najoptimálnejšou formou styku po rozvode je voľné pokračovanie rodinného vzťahu. Časový rozsah a forma styku sa dohodnú podľa okolností, ktoré všetci rozumne uvážia a prijmú. Súd nemusí zasahovať a všetkých účastníkom odbremení od nepríjemností a napätia. Do tohto rámca spadá možnosť tzv. striedavej starostlivosti, pre ktorú je potrebná maximálna vzájomná ústretovosť . Druhou formou styku, asi najrozšírenejšou, ktorá je zároveň pre všetkých účastníkov psychologicky výhodná, je prevažujúca starostlivosť jedného z rodičov kombinovaná s opakujúcim sa dlhším pobytom dieťaťa u druhého z rozvedených manželov. Napríklad týždeň cez Vianoce, mesiac cez prázdniny alebo 14 dní každé tri mesiace. Psychologické výhody takého riešenia sú jasné. Odpadajú časté návštevy otca, ktoré prinášali napätie. Pri dlhšom styku sa otec a dieťa lepšie spolu zžijú, stratí sa fenomén “nedeľných návštev”, spolužitie sa viac priblíži všednému životu. Eliminuje sa možnosť podplácania /štylizované výlety, prechádzky, návštevy kultúrnych podujatí, cukrární/ a budovania “ neprirodzene pozitívneho obrazu” v očiach dieťaťa. Dieťa sa má možnosť oboznámiť aj s problémami a starosťami druhého rodiča, jeho vzťah sa stane objektívnejším

Až na treťom mieste možno uvažovať o riešení, dnes ešte stále dosť často používanom, kedy styk dieťaťa s druhým rodičom prebieha podľa presne stanovených pravidiel a časového rozvrhu. Je to usporiadanie citovo dosť chladné, avšak aspoň korektné a z hľadiska dieťaťa psychologicky síce ťažko, ale predsa len prijateľné

 

Byť poctiví k sebe aj k deťom

Rozvrátené manželstvo sa nedá zachovávať len kvôli deťom. Pretože tie v prostredí hádok, násilia, či ľahostajnosti trpia najviac. Je pravda, že dieťa sa nikdy celkom nezmieri s rozchodom rodičov a je dokázané , že aj deti alkoholikov či násilníkov si vždy želajú zmenu “zlého" rodiča až potom jeho odchod. Ale ak má byť manželstvo pre deti peklom, potom je oveľa zodpovednejšie priznať si, že v roli manželov dospelí síce zlyhali, ale môžu sa pokúsiť nezlyhať ako rodičia. Ešte stále je možné byť pre dieťa vzorom a dokázať mu , že aj tie najnáročnejšie úskalia životnej cesty sa dajú zvládnuť citlivo a na dostatočnej ľudskej úrovni.

Literatúra:

FREEMANOVÁ, D.: Manželská kríza. OSVETA 1992 ISBN 80-217-0401-2

GARDNER, R. : Rozvod a čo ďalej. OSVETA 1979 ISBN 80 -217 -0328 -8

MATĚJČEK, Z.: Rodiče děti. AVICENUM, 1986 ISBN 08 -056-89

image psychologické vyšetrenie maloletého dieťaťa v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
image ROZVOD A JEHO VPLYV NA STAROSTLIVOSŤ O DIEŤA BAKALÁRSKA PRÁCA 2012